yerry
komentáře u částí děl
Toto som asi veľmi nepochopil, teda presnejšie, ak som to pochopil správne, tak ma to veľmi neoslovilo. Potom som si uvedomil, že je to vlastne horor a nie pomerne tvrdé BSDM porno. Napriek tomu to však nie je nič, čomu by som dal viac ako 3 hviezdy...
Veľmi slabá paródia na Supermana. Zatiaľ najslabšia poviedka z tejto antológie.
O jednom inkubovi, snení, sexe v snení, čsových posunoch, nábožensky vyhranenom prostredí a to všetko namiešané a prichutené v poriadnom parodickom súste. Vynikajúce...
Veľmi dobré, vtipné, výstižné a inšpirujúce :) Začala invázia nechutných sexuchtivých príšer a pán tvorstva je v riadnej vagíne a neunikne nikto ani Fidel Castro, ani Brežnev s celým svojim politbirom...
Vyspelejšia rasa z vesmíru si ochočí američanov. „Najlepšie“ z ochočených sa majú prostitúti. Či je to nejaká výhra je otázne. Autor tu amíkom v scifi kabáte predkladá to, čo zasiali v reále. Krátke a veľmi dobré…
Na prvý pohľad poviedka so zoofilným námetom: človek a orangutania inteligentná samica. Ak sa začítaš, jej zmysel a pointa je o niečom inom. Odcudzenie je definitívne, neexistuje žiadna náhrada. Je dosť zlé, ak človek nevie správne vyjadriť svoje city…
Poviedka z vesmíru, v ktorom sú už rasy mimozemšťanov riadne katalogizované a v ktorom funguje tržný systém. V tomto vesmíre si môžeš vybrať planétu u ktorej predpokladáš, že by mohla byť vhodná pre tvoj druh. Stačí si ju už len riadne upraviť. To, že nejaká fauna alebo flóra neprežije je už len prirodzené. Tie druhy, ktoré sa na zmenu dokážu adaptovať sa adaptujú a tie čo nie, nič sa nedeje...
Problém môže nastať, keď jedna z biologických foriem sa začne adaptovať natoľko, že ťa začne napodobňovať a vzhliadať k tebe ako k božstvu a ty túto rolu prijmeš...
Poviedka bola dosť dobrá na jedno prečítanie, nič nové však nepriniesla...
V poviedke sa jedná o klasický autorkin námet i keď to spočiatku tak nevyzerá. Väčšina textu je totiž o leteckej katastrofe kdesi v Mexiku a o tom čo sa dialo potom. Ale neboj, buď trpezlivý, budú aj mimozemšťania. Autorka sa viac zaoberá vzťahmi a koexistenciou s mimozemšťanmi ako nimi samotnými alebo technikou. Takže žiadny nástup emzákov nečakaj.
Docela dobré, dobre písané ale tematicky len taká jednohubka.
Poviedka svojim vyznením na rozhraní medzi pulp science fiction a hororom. Vzhľadom na svoj vek (70 rokov) a s prihliadnutím na túto okolnosť veľmi dobrá. Bez tohoto prihliadnutia sa jedná o typické brakové čítanie typu Rodokaps. Teda je tu prístroj omylom zaslaný zo 400 rokov vzdialenej budúcnosti, pôvodne určený pre deti, na zostrojenie človeka. A o čo teda ide? Je to jednoduché, nesiahaj na nič, na čo siahať nemáš. A ak už na to siahneš, nevytváraj si svojho dvojníka. A ak už ho vytvoríš, radšej z neho rýchlo sprav hŕbu krvavého mäsa...
Poviedka o postľuďoch z ďalekej budúcnosti, ktorí si zážitky a vnemy navodzujú už len prostredníctvom softvéru. Pochopil som to tak, že Bulvár Alfa Ralfa je akýsi reálny svet za portálom, inak pre týchto ľudí zakázaný, kde nie sú počítačové simulácie ale skutočnosť.
Zápletka v poviedke bola dosť slabá a na môj vkus to bolo písané nejako čudne, trochu abstraktne a trochu akoby cucané z prsta. Príliš ma to nezaujalo.
Klasická scifi so všetkým čo má mať. V poradí 21. invázna jednotka tvarových bojovníkov prichádza na Zem aby tu otvorila bránu pre vstup celého vojska. Predchádzajúcich 20 výprav neuspelo, prečo? Uspeje táto?
Čo sa týka hodnotenia, tu niet o čom debatovať, je to klasika. Len dodám: ak to náhodou na teba príde niekde v parku či lesíku pod náporom trebárs niekoľkých pív, dávaj pozor kam to oprieš, môže to byť totiž jeden z nich...
Scifi poviedka so zaujímavým námetom o rýchlom a pomalom skle. Čo sa týka príbehovej zložky, nie je to nič moc. Ten nápad s tým sklom je ale veľmi dobrý aj keď v dnešnej dobe sa to už zdá byť trochu úsmevné. O čo ide? Máš sklo, postaviš ho niekam do prírody a sklo začne absorbovať jej obraz do seba. Po určitom čase si to sklo môžeš dať do obývačky a prírodnú scenériu na určitý čas so všetkými jej zmenami máš doma...
Vesmírne vojnové lode a ich ľudskí otroci. Tu technika zvíťazila nad človekom. Ale ako vždy, daný stav nikdy nemôže byť konečný a tobôž nie vtedy, keď je v hre taká entita ako človek. Lebo človek má také vlastnosti ako vzbura, vzopretie sa, túžba po slobode, už vo svojich génoch...
Na texte síce nie je nič objavné, ale vzhľadom na jeho vek, je veľmi dobrý a dobre sa číta.
Scifi poviedka s hororovými rekvizitami. Téma v čase jej vzniku o televízii a tv technologickej nadstavbe bola síce veľmi aktuálna ale jej spracovanie bolo už dosť brakové, svojim štýlom hodiace sa niekde na začiatok 20. storočia a max. tak do 30. rokov. V tých časoch takéto veci leteli, dnes už je text poriadne mimo...
Klasická science fiction z vesmírnej lode o vďaka niekoľkonásobnej rýchlosti svetla rozdielnom vnímaní času a reality. Veľmi sugestívna a pútavá poviedka, ktorej čas vôbec neublížil.
Klasická lahôdka od absolútneho klasika o robotovi, ktorý sa chcel stať človekom. Poviedka má taký drajv aj napriek svojej neakčnosti, že len hltáš slovo za slovom. Tak presne toto je ten typ textu, ktorého kvality dosahuje len veľmi málo dnešných poviedok. Má to zásadnú a filozofickú tému, presah, pointu a pútavosť. Jednoducho vynikajúce....
Ak by bol R. A. Heinlein ženou, písal by asi takto :) Autorka tu bola očividne inšpirovaná jeho rannou tvorbou, keď ešte okúzlenie z dobývania vesmíru pretrvávalo a tento krátky text "obohatila" o čisto ženský aspekt: tehotenstvo...
Na Heinleina to síce nemá ale číta sa to dobre...
Autorka mi veľmi nesedí, ani jej predchádzajúce poviedky, ktoré boli preložené. Aby som to nejako konkretizoval, špeciálne táto o premostení hmly mužom, ktorého postava je tu vykreslená plocho ako výstrižok papierovej figúrky, mi pripomína budovanie svetlých zajtrajškov v dobách minulých, svetlých ako pre koho a s trochu inou polaritou hodnôt...
Príbeh je vsadený do sveta pripomínajúceho neskorý stredovek s fantastickými prvkami ako je hmla pôsobiaca ako kyselina a tvory žijúce v nej. Priebeh stavby toho mosta nie je až tak nezaujímavý a text mi trochu pripomenul Ursulu Le Guinovú. Jej kvalít však nedosahuje. Kij Johnsonová tu dokazuje, že príbeh sa dá napísať aj bez násilných námetov, chýbal mi tu však nejaký presah, pointa alebo odkaz...
Poviedku nemôžem s čistým srdcom hodnotiť lepšie ako priemernú, proste na to nemá...
Docela hard Science Fiction z planéty Mars. Text je pretkaný kudrlinkami na ktoré si si už u McDonalda mohol zvyknúť. Chvíľu trvá, než ťa to vtiahne do deja cez to množstvo technických termínov, popisov osôb a krajiny, kde sa vpodstate nič nedeje až na to hĺbenie hlbokej diery do povrchu planéty, jednej krátkej zápletky a tak trochu beznádejnému záveru.
Napriek mojim predchádzajúcim slovám ma poviedka čímsi zaujala a táto stopa stačí na to veľmi dobré hodnotenie...
Od tejto poviedky som veľa neočakával. No len pováž, aká už scifi z Nigérie? A to tu už jedna poviedka, odohrávajúca sa v tejto krajine bola v predošlom ročníku tejto antológie. Ale ako telesná teplota hlavnej hrdinky začala prekračovať hodnotu 300 stupňov Celziovho rebríčka a predmety okolo nej začali blčať v plameňoch, začal som tušiť, že to bude stáť za to.
Ten fénix v nadpise poviedky by mal byť s veľkým písmom. Je to meno hrdinky a zároveň aj jej podstata, lebo veď vieš, ako bájny Fénix vstáva z ...
Tak takéto mám docela rád. Superhrdinov síce nemusím, až na tých, čo dokážu blčať v plameňoch aby vypustili von surovú oslobodenú skutočnosť...