yerry
komentáře u částí děl
Fantaskný príbeh z novodobej Nigérie o jednom chalanovi a jeho dosť šialenej rodine. Našroubované naň boli odstavce s objavom v kvantovej fyzike, o čo sa konkrétne jednalo, tom som akosi nepobral. To podstatné sa tam len mihlo. Siahodlhé pasáže z bežného života africkej rodiny ma dosť nudili. Ak by ma niečo také zaujímalo, otvorím si cestopis.
Teda napriek snahe o prienik rôznymi žánrami, napriek autorovmu očividnému talentu, sa to u mňa minulo účinkom...
Konečne poriadna science fiction v tejto antológii, až taký hukot... Je tu planéta, na ktorej sa stretnú dve rôznorodé entity, pričom každá chce mať navrch. Jednou z entít je samozrejme človek. Kocky sú hodené, hra môže začať...
Veľmi dobrý a pútavý text napriek jednoduchosti deja...
Poviedka mala drajv ale postavy, prostredie americkej školy v kombinácii s americkým národným športom a uleteným úkazom počas jednej sezóny ma nejako neohromili. Podobné veci asi už idú dosť mimo mňa... U mňa teda trochu slabé...
Ach jaj! Keď ja tieto problémy zrelých žien a starých upírov s mladíckym vzhľadom fakt nemusím. Brak nedávam len preto, lebo ten je vyšší level.
Možno trochu nadhodnocujem ale napokon sa mi text docela pozdával. Ako keby som čítal o niektorom z Le Guinovej sociálnom experimente, tuná však prenesenom do hmyzieho prostredia. Stoja tu proti sebe včely a osy. Do ich vzťahov sa zamontuje duch revolty a koleso hmyzích dejín sa môže začať roztáčať. A ktože má to posledné slovo? Napokon teda veľmi dobré...
Trochu nechápem nadpis poviedky. Slapová sila je totiž druhotným efektom gravitačnej sily a jej dôsledkom sú napr. príliv a odliv, toľko teda wikipédia. V poviedke sa jednalo skôr o čiernu dieru pod hrudníkom jednej z lesbických žien. Stavba a štýl príbehu bola pre mňa trochu nejasná. Nápad docela originálny. Dve hviezdy dávam za tu originalitu.
Sherlock Holmes, včely, čínska poetika a niečo, čo sa bez vyzradenia pointy pomenovať nedá. Príbeh sa nesie v kľudnej tónine až do svojho záveru. Napísané docela dobre, napriek tomu som sa trochu nudil...
Nemôžem si pomôcť poviedka mi veľmi pripomínala text od Iana McDonalda: „Dny Solomona Gurskyho“. Rozdiel bol len v tom, že to bola hard scifi o nanotechnológiách a samoreplikácii a Swirskyowej poviedka zasa dark fantasy o čarodejnici, ktorej duch bol neustále vyvolávaný do nových tiel. Stavba a vyznenie oboch textov bola približne rovnaká, len čo sa týka žánrového zaradenia bola u oboch opačná polarita. To je ale asi daň za remeselné vytvárania nových a nových autorov odlievaných v rovnakej forme.
Musím ale poznamenať, že na rozdiel od scifi McDonalda sa mi táto fantasy páčila o čosi viac. Konce oboch poviedok však boli rovnako psychedelické…
Steampunková poviedka o strojníkoch pracujúcich v héliovom prostredí na palubách vzducholodí s trochu podivnou stavbou príbehu. Páčil sa mi jazyk, ktorým bol príbeh podávaný. Normálne navodzoval dojem doby, v ktorej sa príbeh odohrával. Docela dobrý text až na tie skratkovité príbehy, ktoré tam pasovali asi ako pľuzgier na nohe…
Spočiatku ma text tejto poviedky veľmi nebavil. Pripadalo mi to ako fantasy pre malé dievčatá od ženskej autorky. Ako text plynul, zistil som, že sa vôbec nenesie len v jednej tónine ale že sú tam aj podstatne hlbšie a miestami agresívnešie tóny. Poviedka je príbehom dievčaťa, ktoré dokázalo poraziť všetky argumenty v prospech svojej prirodzenosti a intuície.
Autorka v texte síce popisuje vzťah mladej dievčiny a magického jednorožca ale tento vťah by sa dal preniesť na hocikoho iného alebo hocičo iné, je univerzálny. Dievčina sa tu vzoprie tvrdeniam v masmédiách, v škole, úzkoprsosti v rodine, vo svojom postoji zostáva osamotená, napriek tomu víťazí na celej čiare. Nie je si istá, či vo svojom defenzívnom boji volí správne, nedokáže to rozumne zdôvodniť (lebo všetko sa rozumne zdôvodniť nedá) ale koná tak, ako to cíti, víťazí u nej intuícia. A ty vieš, keď to čítaš, že koná správne.
V poviedke je niekoľko aspektov, ktoré fakt stoja za to. Najhlavnejší je hádam ten, ktorý sa týka jednotlivca idúceho napriek všetkému a všetkým a nemusí mať pritom k dispozícii rýchlopalné zbrane, trieštivé bomby alebo laserové pušky. U mňa veľmi dobré…
„Vo co go?“: vravel som si asi v polovici poviedky a neveriacky som krútil hlavou. Postupne mi začala v hlave blikať signálka a napriek tomu, že som sa v texte totálne strácal, nemohol som od neho odtrhnúť svoj zrak. Ono nie je jednoduché rozumieť inej neznámej entite, mysliacej (mysliacej?) a vnímajúcej v iných rovinách, ktorá je založená na iných biologických štruktúrach ako človek.
Text je psychedelická smršť, ktorá ťa rozoberie do posledného atómu. Ak by toto mal byť biopunk, tak áno, beriem to, na rozdieľ od inej poviedky v tejto antológii.
Veľmi dobrá a prepracovaná fantasy poviedka zo sveta, kde funguje mágia. Text má niekoľko vrstiev a každá z nich do celku veľmi dobre zapadá. Okrem samotnej zápletky tu autorka nenásilne predkladá niektoré základné fylozofické, sociálne a morálne otázky. Je to dobrá fantasy určená hlavne tým dospelejším a hĺbavejším.
Tak toto je presne ten štýl poviedky, ktorému akosi nemôžem prísť na chuť. Chápem, niekoho tieto dada – surrealistické obrazy môžu oslovovať a pri ich čítaní môžu byť napĺňané jeho estetické vnemy. U mňa sa to očividne nedeje, možno som po tejto stránke zakrnelý alebo mŕtvy. Preto túto vzťahovku v kombinácii s otázkami času považujem subjektívne za zbytočný text a hviezdu dávam len za ten náznak dobovej atmosféry…
Ak toto má byť biopunk, tak prosím niee, neprosím si. Poviedka bola totálne šialená, blbo uletená a autor musel byť poriadne zhulený, keď ju písal. Vesmírny vlak, ťahaný obrovskými slimákmi, oplodnený, tehotný a rodiaci za jazdy ma ničím neupútal. Provokatívnosť šýlu bola strojená, údernosť nulová. Punk is Dead a zdá sa, že aj Tidharov biopunk. Z mizérie poviedku nevytrhli ani reálie a mená z ďalekého východu, naopak…
Bol som sklamaný a čakal som niečo lepšie vzhľadom na mnou hodnotené ostatné poviedky od tohoto autora, menovite „Aféra Šangri-la“ a „Vůně pomerančovníků“.
Poviedka nemá ani jedno zbytočné slovo navyše. Je to krátke, úderné, s pointou ako bič. A v tom je tá krása. Málo slov a veľa muziky, ako kratšie úderné songy od CRASS. Okrem toho som si osviežil význam jedného matematického výrazu ;)
Táto čo do rozsahu dosť dlhá poviedka je pomerne dosť rozporuplná. Jej rozporuplnosť tkvie v odlišnej kvalite vykreslenia ľuďmi kolonizovaného vesmíru a hlavne Venuše ako takej, ktorý bol bravúrny, farbistý s niekoľkými až hard námetmi a kvalite príbehu, ktorý dosť podstatne kríval na obe nohy. Zaujímavo tu boli podané venušanské sociálne a politické vzťahy, ktoré mi v mnohom pripomenuly romány od C. J. Cherryhovej. Samotný príbeh a pokus o akčnú zložku bol ale naivný a veľmi slabý.
V konečnom dôsledku však hodnotím poviedku ako veľmi dobrú, prepracovanosť toho sveta a vesmíru napokon prevážili misku váh smerom ku kladnému hodnoteniu napriek slabému príbehu, ktorý tam bol akosi naviac…
Zo začiatku poviedka začína dosť nemastno neslano. Je tu chlapík, ktorý si počas hlbokomyselných úvah odlupuje svoje šupiny do popolníka. Už som si myslel, že sa jedná o ďalšiu intelektuálsku pič*****, podfarbenú pravdepodobne nejakou hubou alebo iným zvýrazňovačom kreativity. Nasledujúci dej naozaj síce nemá nejaké závratné tempo ale čuduj sa svete, vykľuje sa z toho celkom slušné postapo.
Je tu teda Zem po ekologickej katastrofe, geneticky upravení ľudia žijúci v mori, ktorým je zaplavený takmer celý povrch planéty a na zostávajúcich fliačikoch suchej zeme živoria ľudia nášho typu. Svet ako taký nie je veľmi vykreslený, takisto má v tomto ohľade deficit aj tá morská rasa. Naviac sa mi zdá príbeh až priveľmi melancholický, zaslúžil by si tvrdšie tóny. Ale na to, že poviedka nebola dlhá, nebolo to zlé. Téme a svetu by sa zišlo väčšie rozvitie, snáď až do podoby novely či románu.
Táto poviedka s už dosť ohŕkaným zombie námetom ma teda vôbec nedostala. Žiadny Walking Dead sa nekoná. Zombíci sú tu trochu zvláštni a nie sú až takí zlí, dalo by sa povedať, možno by ste si ich časom aj mohli pozvať do baráku na návštevu. Štýl, akým bol príbeh podávaný bol tiež nejaký divný a nesedel mi… U mňa to dieru do sveta neurobilo…
Veľmi slabá poviedka, do určitej miery poplatná snahou o prílišnú korektnosť. Samotný fantastický prvok príbehu bol zatlačený do úzadia, pričom nebol nezaujímavý. Spracovanie rozvláčne a celkovo nezvládnuté.
Teda ďalšia poviedka v tejto zbierke, kde sa riešia gay, bi a hetero vzťahy a postoj okolia k nim na úkor toho fantastického, čo by inak mohol text ponúknuť.
Takýto text žeriem. Je to ako šabľa rovno do tvojej tváre. Krivý úškľabok, že správni hoši sa vynájdu v každej situácii, v každom systéme. Treba mať len dobrý žalúdok, ostré lakte a dostatočne vysoké ego. Sterling tu zakomponoval pár perfektných hlášok, ktoré fakt stoja zato. Teda vitaj tentoraz v kolektivistických socanských Spojených Štátoch. Podávané očami z pravej strany politického spektra. Poviedke nič nechýba…
