yerry
komentáře u částí děl
Zaujímavé univerzum z ďalekej budúcnosti, z čias keď ľudia už budú mať expanziu do vesmíru dávno za sebou. Vesmírne lode sú tu inteligentné a hlavne živé. Jadna takáto inteligentná živá loď sa pokúsi zachrániť planétu žien pred inváziou militantnej pirátskej rasy.
Chvíľu mi trvalo, než som si zvykol na ten koncept živých lodí ale nakoniec musím uznať, že tá poviedka bola veľmi dobrá.
Poviedka patrí do sveta opísanom v knihe Eon. Je to Cesta, umelý nekonečný vesmír v priemere 50 km, vytvorená asteroidnou hviezdnou loďou Thistledown. Príbeh v tejto poviedke je o mužovi zvanom Olmy Ap Sennen po jeho prvej a jedinej reinkarnácii a o tom, keď sa otvorí brána a stretnú sa dva nekompatibilné vesmíry.
Poviedka je viac psychedelická ako hard. Autor síce vie písať ale tie obrazy ako pri poriadnom tripe ma vôbec nezaujali. Ak by si bol zvedavý na účinky niektorých halucinogénov, stačí ak si prečítaš tento text...
Brak je u mňa iná kategória, a toto brak jednoznačne nie je, takže dávam to najnižšie možné hodnotenie.
Na túto autorku som bol zvedavý. Radí sa medzi autorov píšúcich hard science fiction. Po výbornej poviedke Kvety aulitského väzenia uverejnenej vo Fantázii som však bol trochu sklamaný. Poviedka Spící psi patrí do jej cyklu o ľuďoch geneticky pretvorených na ľudí bez potreby spánku. Ako vedľajší efekt títo ľudia získavajú nesmrteľnosť a lepšie uplatnenie v živote. Ich nedostatkom je, že sa nemôžu ďalej vyvíjať. Kressová následné rozvíja konfliktné vzťahy medzi nespavými a bežnou populáciou...
V tejto poviedke osvetľuje, aké dôsledky môže mať takáto genetická úprava u psov. Táto téma inak veľmi dobre spracovaná ma veľmi nezaujala. Kvitujem absenciu happy endu. Takže tentoraz, pani autorka, u mňa len dobré. Ďalšie veci od nej si určite prečítam.
David Brin a jeho séria Pozvedání asi nebude moja káva. Dej sa odohráva vo veľmi vzdialenej budúcnosti. Svet opísaný v poviedke sa zdá byť pomerne prepracovaný ale veľmi ťažko uveriteľný. Ten US centrizmus mi lezie trochu na nervy. Novodelfíni, pozdvihnutí delfíni tu mimo iného komunikujú novoangličtinou a to vo vesmíre, kde žije kopec rás, mi pripadá ako dosť O.T.
Príbeh je teda o inteligentných delfínoch ktorí sú postavení pred voľbu. Odolajú lákavému pokušeniu? Písané to pritom nieje vôbec zle, pútavosť je tiež dobrá. Nápad tu však pokrivkáva za možnosťami...
Výplňová poviedka o Enderovi, virtuálnom investičnom poradcovi, teda vlastne poradkyni a dostane sa aj na hovorcu za mŕtvych. Text je určený predovšetkým mladším čitateľom a je to na ňom poriadne poznať. Celkovo ma táto séria s Enderom nejako veľmi neoslovila ale z vyššie spomenutého dôvodu to chápem. Celkovo mi to príde ako že autor niečo vymyslí, následne sa toho zhrozí a všetky nasledujúce texty sa v tom potom nimrú a pitvajú to...
Okrem filmu a tejto poviedky som teda už nič z tohoto sveta nečítal a azda ani čítať nebudem, jedine ak natrafím na nejaký text vrámci jednej z ďalších antológií. Nie je to zlé ani vyslovene dobré, taký šedý priemer pre tých dorastajúcich.
Príbeh sa odohráva medzi 1. a 2. dielom série Věčná válka. Chvíľu mi trvalo, než som sa trochu zorientoval v tých relativistických posunoch, vďaka ktorým sa ľudia posúvajú v čase hlboko do budúcnosti, homosexuálnych vzťahoch (hetero je v tomto svete anachronizmus). Transplantáty a virtuálny výcvik je tu samozrejmosťou. Je to tak trochu antimilitaristická military, kde je už človek čiastočne niečím iným.
Napriek počiatočnému tápaniu (sériu som ešte nečítal, ale určite to napravím) sa mi napokon poviedka dosť pozdávala.
Ak si myslíš, že si vrcholom a zakončením evolučného vývoja tak si na sakramentsky veľkom omyle a Aldiss ťa o tom presvedčí. Je to najklasickejšia klasika s hororovými a dnes hádam aj tak trochu úsmevnými črtami, ale stále vynikajúca. Mal by si viac študovať a dávať bacha na koexistenciu svojich atómov s okolím, inak ako nevedomý blbec, z teba veľa nezostane…
Poviedka pravdepodobne nie úplne doceňovaná skalnými fanúšikmi science fiction a myslím že neprávom. Má to hĺbku, spád aj prekvapivé zakončenie, treba len pozornejšie čítať. Akcie je samozrejme pomenej ale to v tejto poviedke absolútne nevadí, keďže tu zohrajú svoju úlohu aj city. Pripomenulo mi to neskôr napísanú sériu z vesmíru cudzincov: Atevi od C. J. Cherryh. Jej Bren Cameron akoby z oka vypadol hlavnému hrdinovi tejto poviedky.
Výborné a krásne čítanie.
Tak táto poviedka by sa veľmi dobre vynimala medzi ostatnou literatúrou v izbe revolučných tradícií. Hneď vedľa Leninových spisov, Poučenia z krízového vývoja a interných smerníc ŠTB pre boj s triednym nepriateľom. Je najslabšou zpomedzi ostatných prípadov Timothyho Trucklea. Ten tu má nájsť zradcu v najvyšom vedení UV podzemného hnutia.
Spôsob nabúrania sa NSA do hlavného stanu Podzemia beriem ale tú omáčku okolo už nie. Pred niekoľkými rokmi by som tento text asi ani nedočítal, teraz som ho už bral z nadhľadom. Dosť zlé zakončenie príbehov Timothy Trucklea. Najhoršie na tom je, že autor vie písať...
Tento príbeh je už riadna a kvalitná ideologická vypaľovačka. Timothy Truckle tu síce má nájsť strateného šéfkuchára ale to len tak na okraj. Ťažiskom príbehu je tu fakt, že sa dostane do spárov gestapákom z NSA. Orwelov román 1984 z toho trčí ako päsť na oko.
Ak už chcel autor opísať totalitné fašistické USA, mohol aspoň názvy tých agentúr pomeniť. Tak to v skutočnosti robí každý takýto režim. Ak tak nespravil, jedná sa s najväčšou pravdepodobnosťou o ideologický arzenál svojej doby, čo do kvalitnej literatúry nepatrí. Ale stále dobré...
Timothy Truckle v tejto poviedke má vypátrať mutanta Samuela, ktorý zmizol zpod dohľadu jeho strojcov. Autor tu opäť trochu viac odhaľuje fungovanie a praktiky totalitných USA 21. storočia. Samuel je projekt, v ktorom sa pomocou biologickej manipulácie vo vládnych laboratóriách snažia vyprodukovať akéhosi univerzálneho vojaka, ktorý má poraziť všetkých nepriateľov USA a hlavne ľudí z podzemia.
Vízie Svätého Patrik, ktoré Samuel prijal boli dosť natvrdo priohnuté potrebám príbehu a keď už aj boli, autor ich nedostatočne rozvil. Zdá sa, že príbeh už naberá mierne ideologické črty.
Chlapík trpasličieho vzrastu so šialenou kombináciou farebných prelivov vo svojich vlasoch, milujúci whisky vo svete, kde aj malý odklon od normálu sa trestá vyhladením, teda v USA 21. storočia, to je detektív Timothy Truckle. Tentoraz rieši prípad, keď sa z jeho múdreho priateľa biológa stane idiot, nádoba bez duše.
Rieši ho nekompromisne a veľmi tvrdo, veď ide doslova o charakter ľudstva. Autor príbeh znovu ohýba do podoby aby to riešenie malo logiku. Text stále veľmi dobre odsýpa...
Kvalita tejto poviedky značne utrpela niekoľkými vynútenými zhodami náhod na úkor logiky. Timothy Truckle tu tentoraz rieši tak trochu v štýle Hercula Poirota vraždu milionára a vykradnutý trezor. Science fiction zložka príbehu je pritiahnutá za vlasy.
Napriek tomu, že sa to stále veľmi dobre číta, úroveň klesla napriek pohárom kvalitnej Whisky.
Skôr kratšia novela alebo noveleta ako poviedka. Trochu schizoidná, trochu psychedelická, viacvrstvová a s ľudským rozmerom. Príbeh sa odvíja v dvoch polohách, dvoch pohľadoch, dvoch osobností v jednom tele v nie až tak vzdialenej posthumánnej kyborgizovanej spoločnosti.
Text nesie znaky niekoľkých žánrov: novou vlnou počnúc, cez miestami až hard science fiction až po náznaky antiutópie či blížiaceho sa kontaktu s mimozemskou civilizáciou. Spočiatku sa javí mierne rozháraný ale mozaika nakoniec zapadne veľmi dobre. Poviedke nechýba už spomínaný ľudský rozmer, autor tu totiž nastoľuje viaceré filozofické otázky.
Uznávam, že ako poviedka by to mohlo byť o čosi kratšie, prípadne viac rozvité by to vydalo na vynikajúci román. Mne sa to teda páčilo, až tak, že neľutujem ani jednu hviezdu, ktorú dávam.
P.S.: Trochu ma v texte prekvapili použité rusizmy. Napr. sčot – osobný identifikačný kód. Pozerám však, že autor je Poliak ;)
P.P.S: Poviedka predsa len vyšla aj ako román: http://www.legie.info/kniha/2517-homo-divisus
Timothy Truckle pomocou svojho neodmysliteľného pozoruhodného počítača s menom Napoleon a samozrejme pár fľašami whisky bude riešiť prípad, kedy má usvedčiť z podvodu jednu megafirmu plánujúcu hodiť na trh masovú hybernáciu dostupnú takmer všetkým. Zádrhel je v tom, že hybernácia nefunguje a ľudia idú prakticky na istú smrť v domnení, že sa zobudia v svetlej a lepšej budúcnosti. Samozrejme firma, ktorá si ho najala je vpodstate to isté len v svetloružovom… Tiny bude postavený pred riešenie, ktoré má zachovať jeho tvár.
Opätovne poznamenávam: veľmi dobre sa to číta aj napriek veku poviedky…
Timothy Truckle tu tentokrát rieši záhadnú smrť niektorých najmocnejších z mocných. Opätovne tu prichádza k riešeniu logickým zdôvodnením a s pomocou svojej unikátnej počítačovej mašinky. Svet 21. storočia videný očami storočia 20. je ten istý ako v predošlej poviedke.
Čítavosť príbehu od toho predošlého neklesla, skôr naopak.
Detektívna poviedka z 21. storočia písaná autorom v storočí 20. O kšeftoch s orgánmi a krádeži končatín. Svet v ktorom sa detektív Timothy Truckle pohybuje je dnes čiastočne realitou, čiastočne antiutópiou, skrátka svet syndikátov a korporácií. Niektorá technika v ňom opísaná je huddbou vzdialenej budúcnosti, čosi je dnes len labuťou piesňou a čosi už dosť zastaralé, hlavne počítače atp… Riešenie kriminálneho prípadu je logické, s podporou unikátnej počítačovej mašinky :)
Veľmi dobre sa to čítalo.
Kufríky z budúcnosti jednoducho nemám rád. Prídu mi ako deus ex machina a to doslova. V ostatnom s Kornbluthom súhlasím.
Nemôžem si pomôcť ale akosi nemôžem týmto ruským (sovietskym) science fiction prísť na chuť. Hlavne na začiatku je to ukecané viac ako je zdravé. Tie svetlejšie zajtrajšky, socialistický vývoj spoločnosti a konečný komunizmus som už bral ako nutnosť a povinnú jazdu. Celý ten príbeh o výlete na nepreskúmanú planétu, stroje putujúce od nevedno odkiaľ nevedno kam, naivná, nerealistická otrokárska spoločnosť, to všetko bolo akosi umelo vykonštruované. Ten koniec so Saulom bol dosť nepochopiteľný. Mal tu byť asi naznačený nejaký súvis medzi otrokármi na planéte a tými SS-mannmi. Vyznelo to však dosť čudne.
Čo sa týka názvu poviedky v češtine, je trochu zavádzajúci, ujsť totiž nechcel nikto.
Typicky výplňová poviedka. Už v čase vydania bola poriadne mimo. Sny ako predmet biznisu alebo ako sa hovorí, ak sa šťastie unaví aj na vola sadne. V tomto prípade na vola čosi sadlo ale šťastie to nebolo. Tak takúto japonskú scifi radšej nie…