yerry
komentáře u částí děl
Ursula mi dáva zabrať. Po tom, čo som bol nútený prekopať svojich TOP10 autorov a kníh, musím tak urobiť tentokrát aj u poviedok. Táto krátka poviedka, skôr úvaha bez deja pôsobí ako explodujúci šrapnel v záhrade plnej rajčín.
Pozor možné spoilery! Omelas je Utópia v autorkinom podaní, ktorá existuje, ale nebola by to Ursula, ak by v tom nebol nejaký zádrhel. Aby si to pochopil, musíš vziať do úvahy, že autorka dosť často experimentuje s taoizmom, kedy nemôže v rámci rovnovážneho stavu existovať krása bez ošklivosti, šťastie bez bolesti atď.
Podobne je to aj v tomto vysnenom rajskom meste Omelas. Šťastný a radostný život 6000 ľudí je tu vykúpený utrpením jedného jediného dieťaťa. Človek už zo svojej podstaty si nedokáže uvedomiť svoje aktuálne postavenie, akokoľvek by sa mal dobre, pokiaľ neuvdí utrpenie. Väčšina ľudí tohoto raja to chápe, nájde sa ale pár jednotlivcov, ktorí si to vyložia inak a z Omelas odchádzajú.
Citácia na záver: „Potíž je v tom, že my máme zlozvyk, podporovaný dogmatiky a vysoce kultivovanými intelektuály, považovat štěstí za něco hloupého. Pouze bolest je intelektuální, pouze zlo je zajímavé. V tom je umělcova zrada: v odmítnutí přiznat banalitu zla a strašlivou nudu bolesti.“
PK Dick si aj v tejto poviedke zachoval u mňa svoj plnohviezdičkový štandard. Science fiction od tohoto autora sa čítajú ako detektívky a pravdepodobne si ho budem musieť dať medzi svojich top autorov, píše skrátka neskutočne dobre. Tentoraz je poviedka o cestovaní v čase, pričom sa jeho aktéri dostanú do časovej slučky. Pointa tejto nejasnej záležitosti tiež nie je na zahodenie…
Postapo trochu staršieho dáta. Na Zemi prežijú dvaja ľudia, muž a žena. Užívajú si pokiaľ sa dá. Predzvesťou niečoho temného sú sporadicky sa rútiace baráky. Záver je trochu nejasný, nejednoznačný a hlavne neamerický v zmysle happy endu a preto dobrý…
Poviedka o medziplanétárnom biznise, alebo ako si predať Zemeguľu. Pozemský kšeftár alebo kšeftár z vesmíru, kto s kým vypečie? Z poviedky amerického autora cítiť ostne kritiky kapitalizmu. Vpodstate fajn až na ten ideologický podtext, ale možno som skrátka predpojatý.
Klasická Eko Science-Fiction. Nestrieľajte, prosím, na stromy, lebo môže prísť čas, že vám to tie stromy vrátia a potom každý váš útek akokoľvek rýchly bude príliš pomalý aby ste si zachránili vlastný poondiaty život.
Text teda nieje bohviečo, ale záver a samotné vyznenie poviedky stojí za to aj keď dnešný čitateľ, pripúšťam, môže byť podobných katastrofických vízií už presýtený. Za prečítanie to asi stojí všetkým deťom kvetov. Nejaký klasický punkový odkaz v tom však nehľadaj aj keď ak sa budeš trochu usilovať...
Fantaskná poviedka na dosť obohratú tému: Večný Žid z umeleckého prostredia obrazových galérií.
Malo to síce atmosféru ale téma ma príliš nezaujala.
Francúzsky autor si tu robí tak trochu prdel z kapitalistického konzumného spôsobu života. Ak niečo chceš, hoď mincu... Poviedku zakončuje vo francúzskom sci-fi štýle, veď ako inak :)
Obsah poviedky už trochu vyčpel svojim vekom a tým aj jeho údernosť...
Tak k tomuto sa nič moc napísať nedá, ak nemá byť vyzradená pointa. Snáď len že sa jedná o trochu nepodarený experiment so štvrtým rozmerom, teda o cestovaní v čase. Hovadina, ktorá stojí za to, fakt :)
Cestovateľov časom z minulosti v 29. storočí nemajú veľmi radi a preto ich internujú priamo na Mesiaci - doživotne. Poviedka je ako projektil vystrelený do steny. Môže sa stať, že po jeho odraze dokáže zasiahnuť strelca z ktorého zbrane bol vystrelený.
Jedna z priemerných Silverbergových poviedok.
Scenár rozhlasovej hry o vzkriesení Napoleona v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti na komerčné účely. Zaradenie tohoto textu v antológii fakt nechápem, jedine ak tak, že si chcel jej zostavovateľ urobiť prdel z prípadných cenzorov...
Poviedka o v čase písania na Západe vznikajúcom fenoméne "reality show". Fantastický motív to nemá žiadny. Chápem jeho zaradenie v zbierke tak, že sa zostavovateľovi vzhľadom na ponuku dobových reálno-socialistických seriálov ako Plechová kavaléria, Muž na radnici a pod., mohol ako fantastický javiť. Dnes však ničím neohúri. Poviedka je napriek tomu písaná veľmi dobre.
Tento experiment s textom mi vôbec nesadol. Science fiction námet mal byť akože fakt, že čas plynie pospiatky. Teda je to denník ženy v domácnosti akoby čítaný od konca. No, nič moc...
Melancholická poviedka plná technopesimizmu od klasika žánru je veľmi dobrá. Viac fantaskná ako fantastická.
Drsný jazyk, sarkazmus a military nášup v poviedke "Rehabilitace" od tohoto francúzskeho autora ma zaujali, preto som bol zvedavý aj na tento jeho kúsok. Ono je to úplne o niečom inom štýlovo aj dejom. Samostatne by som túto symbolickú hádam novovlnnú záležitosť hodnotil len ako dobrú, ale už spomínaná poviedka ju umocňuje a dodáva jej na plastickosti, takže dvíham hodnotenie ešte vyššie. Na poviedke vôbec nie je badať jej vek - 56 rokov...
Poviedka o robotoch má už svoj vek a zenit za sebou. Naivná predstava o budúcnosti plnej robotov a vyľudnenej Zemi. Nie je to žiadna dystopia ale roztomilé čítanie o predstavách budúcnosti v 50. rokoch minulého storočia. Na Asimova to nemá ale čítať sa to dá.
Poviedka je taká nemastná neslaná. Len nedávno som dočítal román na túto tému od Heinlaina: Vune strachu, ktorý mi veľmi nesadol, ale napriek tomu bol lepší ako táto poviedka.
Tak toto bol nnárez ako sa patrí. Humorná poviedka je vo svojej podstate veľmi jednoduchá. Programátor vytvorí robota, ktorý má vytvoriť ďalšieho ale menšieho, ten ďalšieho ešte menšieho a tak ďalej až po veľkosť molekulárnej úrovne, pričom tí menší majú žrať tých väčších kvôli materiálu na výrobu ešte menších robotov. Má to však chybu, tie chyby sú teda minimálne dve. Programátor sa uklikne a katastrofa je na ceste. ... a keby len jedna :)
Autor podáva príbeh sviežo, sarkasticky a s humorom. Je to pecka za všetky hviezdy...
Ako predísť byznisu s turistickým ruchom na planéte, kde ti tamojší nehumanoidní obyvatelia dokážu vykúzliť čo len chceš? Svojimi výtvormi a rôznymi tančekmi totiž komunikujú a nahrádzajú tak verbálnu komunikáciu. Francúzsky autor sa tu snaží skĺbyť science fiction s pokusom o umeleckú výpovedať, veľmi sa mu to však nedarí. Podobné pokusy tu už boli minimálne o 70 rokov skôr a vydarenejšie.
Humorná poviedka o dlhovekých bytostiach kdesi v americkom zapadákove, ktoré dokážu vytvoriť a pretvoriť hocičo. Trebárs aj takú atómovú elektráreň. Vtip je v tom, že okolití ľudkovia to akosi nechápu...
Hodnotím to ako dobré, vzhľadom na vek poviedky.
Poviedka pridaná asi len do počtu alebo ako tapeta. Ináč si to neviem predstaviť, vyslovená blbosť.