yerry
komentáře u částí děl
Čakal som viac. S inou autorkinou poviedkou: „Smrt v zemi zaslíbené“ sa to nedá vôbec zrovnávať. Slabé, roztrieštené, zmätené, nezaujímavé…
Poviedka vhodná ako agitačný materiál do knižničky panensky čistej militantnej feministky, ktorej sa po nociach sníva o praktikách markíza de Sade. Aby som bol objektívny, fantastický prvok to malo… Slabé, naivné a je v tom skrytá aj nejaká tá perverzita, o ktorej autorka hádam ani nevie…
Rozvláčna, melancholicko – nostalgická poviedka bez údernosti, poriadnej pointy. Dej je nezaujímavý, nudný a to vymáčknutie sa, než to autorka nejako uzavrela, bolo ako pri ťažkom pôrode. Starnúci hipíci ma nejako nedojímajú, aeroplány a kto bol prvý, čo zvlietol, tu už bolo nespočetne krát. Neznáme úkazy sú len naznačené a nie je vôbec jasné, či neboli videné len ako haluz, keďže hlavní aktéri očividne drogy brali. Teda nič moc.
Odporúčam túto poviedku všetkým odporcom takzvaných pirátov, či už sú to piráti softvéroví, filmov, hudby alebo akéhokoľvek elektronického produktu založeného na binárnom kóde. Poviedka je svieža a dobre písaná. Gang mladých hackerov sa tu pokúša narušiť stereotyp spoločnosti založenej na kapitalizme s len letmou špecifikáciou autoritárskeho typu.
Zaujal ma tu jeden aspekt. Internet je tu podávaný ako médium, od ktorého závisia životy obyčajných ľudí. Ak tvoje dieťa niečo na Internete upiráti, na nátlak vydavateľstiev, ktorým ide po ruke štát, si od neho odpojený. Ak chceš robiť prácu nadčas, využívaš k tomu Internet, ak ten nadčas nespravíš, prídeš o prácu. Ak hľadáš nové prac. miesto potrebuješ pripojenie. Ak ho nemáš, si v prdeli...
Nadpis tak trochu zavádza. Ak čakáš nejakú akciu vo fantasy kulisách o borcovi s nožmi budeš asi sklamaný. Ten borec tam síce je, ale je poriadne grogy. Jedná sa o vzťahovku bez akéhokoľvek fantastického motívu s náznakmi sex. orientácie u toho borca v prospech homo, bi aj hetero... Niekomu poviedka sadnúť mohla, mne nie a nie je to vďaka tej orientácii.
Poviedka kyberpunkovo ladená bola dosť rozvláčna a nudná. Akcie vzhľadom na to ladenie bolo minimum, jedná sa skôr o vzťahy klonu k svojej „matke“ k posádke nákladnej lode a vzťahy všeobecne. Zápletka je jednoduchá, neoriginálna a väčšina textu pojednáva aj tak o virtuálnej realite. Ak by to bolo trochu zhustené, mohlo to byť lepšie…
Ako sa píše v úvode k poviedke, autorka s maďarskými koreňmi nepíše čistú fantastiku ale literatúru, v ktorej sa vyskytujú fantastické prvky, bežné u niektorých východoerópskych klasických autorov. Takto som poviedku aj vnímal a aj som si ju takto užil.
Vo fiktívnej hornatej krajine Silvánia (inak v minulosti spätej s Uhorskom [autorka spomína „Trianonské rozdelenie“], teda môže sa jednať o Sedmohradsko, Rumunsko ale aj o Slovensko) dáva do protikladu modernú dobu s dobou mýtov, keď sa v lesoch ešte preháňali víly(?). Text je písaný klasickou formou a čiastočne poeticky.
Musel som sa trochu preladiť, prehodil som výhybku a potom to šlo ako po masle. Veľmi dobré…
Kij Johnson asi s definitívnou platnosťou nebude autorkou, ktorá by ma zaujala. Text je poetický, zmätený a napriek zaujímavej téme podávaný nezaujímavo až nudne. Našťastie to bolo krátke.
Príbeh zo známeho vesmíru v čase tak vzdialenom, kde si to vesmírna loď o veľkosti planéty, postavená neznámou dávnou civilizáciou brázdi naprieč galaxiami, kde ľudia dosiahli takmer nesmteľnosť a stretávajú sa s rasami, že ti nad tým zostáva rozum stáť. Ak si čítal „Dřeň“, vieš o čom hovorím… Nemal som tú knihu v pláne na čítanie, hlavne nie po prečítaní poviedky z tohoto sveta „Jader Benzen“. Toto je však trochu iné kafé, po ktorom chuť na dřeň, morek, špik, pomemenujte si to ako chcete, radikálne stúpol.
„Jediný“ je proste kus šrapnelu, ktorý ti rozorve emócie, ak si ho pripustíš k telu. Niekomu sa to môže zdať nudné a rozvláčne, niekto práve tú pozvolnú transformáciu a psychológiu jediného ocení. Do poslednej chvíle nie je totiž jasné, kto alebo čo je jediný, nevie to ani on sám… Táto poviedka je povinnou jazdou pre všetkých priaznivcov Reedovho vesmíru. Lebo dáva odpoveď, čo je vlastne tá veľká ľoď a čo je jediný. Teda aby som bol presný, odpoveď by dávala, ak by ju autor v závere predsa len trochu nezamlžil.
Tentoraz som fakt nadšený. Napriek viacerým lapsusom a logickým krkolomnostiam, napriek tomu, že autor hádam až moc popustil uzdu svojej fantázii, a možno práve preto…
Docela priemerná fantasy s klasickými prvkami, postavami, predmetmi, atribútmi a pokusom o vojenský humor. Čítať sa to dalo ale nič mimoriadne som v poviedke nenašiel. Ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak snáď k Eriksonovi ale je to kvalitatívne položené o minimálne dve triedy nižšie.
Postapokaliptický psychedelický schyzoidný trip podaný ako sci-fi text. Je to tak neskutočne uletené až si nemôžem pomôcť. Ak by autor zafabuloval ešte o trochu viac, normálne dám všetky hviezdy…
Upírov, vlkodlakov a podobnú háveď zrovna nemusím. Príbeh tejto vlkodlačice ma napokon ale docela zaujal…
K tejto poviedke môžem len dodať: Peter Pan a fantasmagória…
Docela dosť uletená humorná scifi s mierne erotickými príchuťami. Niet nad korčuľujúcich sa robotických kovbojov, ukájajúcich sexuálne potreby svojej ľudskej panej ale aj sebe navzájom v dobe po globálnom ochladení. Sexuálna orientácia jednotlivých robotov je pritom rôznorodá.
Ako príbeh na odľahčenie to ušlo ale žeby to patrilo medzi najlepšie fantastické poviedky roku 2010?…
Fantasy o trpaslíkovi a zbojníkovi. Štandardná stavba príbehu. Teda putuje sa tu za niečím. To niečo by mohlo byť zlato. Zamontuje sa do toho však minulosť a konflikt nenechá na seba čakať. Ako to bolo v tej rozprávke? Do roka a do dňa? Až na ten deň navyše by to súhlasilo. A pomsta je sladká…
Je to weird alebo má naň nábeh? Možno… Za mňa, je to maďarský guláš, dochutený rumovými pralinkami, ovsenými vločkami, hrozienkami, kvapkou benzínu, podávaný so semtexom ako prílohou, ktorý je posypaný makom…
V prevažne lyrickom texte nájdeš toho pomerne dosť: sen, nebo, peklo, zhmotnenie predstáv, živé mesto, živé autá, medveďa alkoholika, skrátka je tam toho ešte oveľa viac. Text samotný mi pripadal skôr ako antitext alebo sled obrazov po požití niektorého z halucinogénov. Teda za text nula bodov, za formu je to tiež nula. Jednu hviezdu hádam za tú atmosféru. Už dlho sa mi nestalo, aby som hneď po prečítaní poviedky nevedel, o čom vlastne bola…
Svet Hyperionu pravdepodobne nebude mojou šálkou kávy. Na môj vkus je tam príliš veľa pátosu, mystiky, fantasy prvkov a bohov zo stroja. Napriek tomu ako ochutnávku som si túto poviedku docela užil. Šroubovica bola docela impozantná a to teleso cestujúce vesmírom tiež.
Teda do ságy sa púšťať asi nebudem, ale ako jednohubka veľmi dobré...
Poviedka patrí do románového cyklu „Galactic Center Saga“ kde stručne zhŕňa dej zo všetkých šiestich zväzkov a predostiera tu stretnutie človeka so strojovou kudlankou. Ľudská rasa v konfrontácii s rasou strojov a mechov tu ťahá za kratší koniec a lepšie to ani nebude. Teda nečakaj žiadne optimistické čítanie. Nepriek všetkému však nádej pretrváva, nádej na nejaké víťaztvo je však menšia ako nulová.
Je to spaceopera a hard scifi vo svojej najtvrdšej podobe. Benford ťa paralizuje rozmermi, časmi a vzdialenosťami z úplne iného levelu, tvoj mozog nemá kapacitu na to, aby pochopil tie súvislosti, jedine snáď ak by si si niečo šľahol (čo neodporúčam), mohol by si nadobudnúť ten dojem, že tú osnovu držíš pevne vo svojich rukách. …ale bude to naozaj len dojem. Lebo tento vesmír je úplne niekde inde, je o ničom inom a ty si v ňom len parazitom mikroskopických rozmerov…
Nebolo to úplne podľa môjho gusta ale napriek tomu musím uznať, že to bolo viac ako dobré. Čo na tom záleží? Som paralizovaný a totálne odrovnaný…
Poviedka z rímskeho cyklu alternatívnej histórie, kde židia neprešli more a neobsadili Palestínu, čím spôsobili celý rad reťazových udalostí a okolnosť, že politická tvár Európy je úplne iná. Svetu dodnes vládne Rímska ríša... Poviedka je o jednom historikovi, ktorý mal príliš veľké očakávania od činov svojho predka.
Tieto Silverbergove texty z alternatívnej histórie má príliš neberú...
Poviedka v duchu najklasickejšej klasiky určená hlavne pre mládež. Až sa divím dátumom jej originálneho vydania. Typoval by som jej o 40 rokov viac. O dvoch tureckých chlapcoch a jednom americkom dievčati, ktorí sa rozhodnú podniknúť vesmírnu cestu ľoďou rasy Heechee priamo do čiernej diery.
Vzhľadom na cieľovú skupinu, ktorej je poviedka pravdepodobne určená, nemá chybu.