yerry
komentáře u částí děl
Vzťahovka človeka – mariňáka a robota v ženskom prevedení skoro ako podľa Asimova. Táto téma i keď je už pomerne vyčerpaná má stále svoje kúzlo. Poviedke sa síce dá vytknúť viac vecí, ale nič to nemení na fakte, že sa to čítalo dobre.
Ťažko hodnotiť túto poviedku. Fantastický prvok v podobe vodníka zbierajúceho duše do svojho hrnčeka tam je, ale literárna forma, ktorú autorka zvolila má pravdepodobne iné ambície. Spája sa tu tradičný český námet s reáliami slovenskej dediny v duchu klasikov.
Hororový príbeh o vykopanej starej studni, ktorá mohla v minulosti slúžiť ktorémusi keltskému božstvu ako obetný oltár, mal poslabší nábeh. S pribúdajúcim textom som sa doň čoraz viac ponáral. Napätie kulminovalo až do pomerne strhujúceho záveru. Poviedke nemožno uprieť určitú atmosféru hlavne v druhej polovici…
Síce krátka poviedka ale autor v nej skutočne ukázal, že menej niekedy znamená viac. Téma o časových agentoch síce nieje najoriginálnejšia, ale autor do nej vnáša svoj štýl, poľudšťuje ju. Dokazuje, že každý zlomok sekundy v tvojom živote je dôležitý…
Slovanská fantasy s hororovými prvkami časovo zasadená na sklon Samovej ríše (tuším) o dedinčanoch a jednom slovanskom démonovi. Podobných textov je viacero, autor s ničím prelomovým neprichádza a na dôvažok je to písané formou, ktorá ma trochu nudila. O nejakých zimomriavkach nemôže byť ani reči…
Poviedka s vyváženou dávkou anarchie, cynizmu, čierneho humoru, akcie a ako dezert to má punkový drajv. Potoky krvi, kusy odrthnutého mäsa a kopec mŕtvol nie sú tak úplne samoúčelné atribúty. Hlavní aktéri tiež nie sú veľmi obšľahnutí z iných textov. Ocitáš sa v blízkej budúcnosti. Banda dôchodcov určených na likvidáciu predbehne vykonávateľov režimu a podnikne útok na štátnu inštitúciu, ktorou je Sociálna Poisťovňa…
Autorka vo svojom texte umne spojila prvky distopie, humoru a akcie, čo sa u ženskej spisovateľky len tak ľahko nevidí. Už jej kyberpunkovo distopická poviedka Topenie ľadov v minulom ročníku Fantázie sa mi páčila, táto je zasa o niečo lepšia a u mňa dosiahla hodnotový strop…
Zo začiatku dosť angažovaná poviedka na pomerne aktuálnu tému: Sýria, bomby a utečenci s riadnou dávkou pátosu a utrpenia. Jej stred je kyberpunkovo ladený, teda implantáty, softvér a vírusy aby v závere prešla do riadnej akcie, ktorá už bola dosť mimo. Dekel tomu autor však nasadil v úplnom závere, čím ju úplne zabil :(
Poviedka je pomerne dosť nevyvážená po obsahovej stránke, žánrovo nevyhranená, čo by nemusela byť až taká chyba, keby ju autor pojal trochu inak, potenciál na to mala…
Ďalšia dystopická poviedka s kriminálnou zápletkou, odohrávajúca sa v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti po bližšie nešpecifikovanom vojnovom konflikte a po novom rozdelení Európy. Slovensko tu už neexistuje. Toto územie spadá pod jurisdikciu Rakúska. Ľudia sú tu rozdelení podľa kódu, ktorý určuje ich genetický profil. Ak máš ten nesprávny kód, máš smolu. Si odsúdený doživotne drieť a dolovať plyn z kameňa (nový technologický postup, pri stláčaní horniny vznikajú plyny). Jednoznačne TOP poviedka v tejto antológii…
Poviedka s priliehavým dvojvýznamovým názvom. V autorových poviedkach vystupujú postavy, ktoré ich navzájom prepájajú. Ďalšou spoločnou črtou autorových textov je hororový Lovecraftovský nádych, depresívnosť a drogy. Subjektívne tie hororové výjavy zražajú dolu drogové excesy. Nie je úplne jasné, čo je ešte trip, čo sú vidiny, spánok a čo je prelínajúca sa realita. Ono by to nebolo zlé, keby ten text bol trochu konzistentnejší, takto mi pripadá ako denník závislého na odvikačke…
Dystopická poviedka z prostredia budúcej Bratislavy. Ghetá, Petržalské slumy, znečistený a zahnívajúci Dunaj, skleníkový efekt, všeobecný nedostatok a umelá inteligencia v počítačoch založených na DNA. Veľmi dobrá hard scifi až kyberpunkovo ladená poviedka. Páčila sa mi…
Môže existovať vedomie po smrti? Čo je to raj a čo peklo? Hlavný hrdina tejto poviedky ti dá na to odpoveď z vedeckého hľadiska. A ako inak, na všetkom sa dá postaviť biznis. Poviedka patrí medzi tie lepšie v tejto antológii…
Táto autorka ma zaujala už svojou poviedkou Plechový Uroboros v minulom ročníku tejto antológie. Farma nádejí sa mi zdala subjektívne trochu slabšia ale ani v nej nezaprie svoj štýl. Na ženskú autorku používa trochu viac neženského cynizmu ako je obvyklé, má nesporne literárne kvality a z obyčajnej témy vie vytrieskať maximum…
Rozprávkový jednorožec alebo fénix? Ak koňovi začne rásť roh na čele, prípadne krídla na chrbte, čo to je? Nemá to tam čo robiť. Odfakliť! A keď zdochne, zdochne! Igen fiam? Fantaskný príbeh z južného Slovenska. Dobrý…
Trochu rozporuplná poviedka. Ani horor, ani fantasy a science fiction určite nie. Je to taký poetický text, niečo medzi fantasknom a magickým realizmom. Pocity mladého strašiaka na kukuručnom poli… Niektoré vety, obrazy a myšlienky sú docela pôsobivé, zvyšok je dosť diskutabilný. Za tú zvláštnosť a pomerne originálny prístup trochu dvíham hodnotenie…
Ženská fantasy o rusalke, mladej matke a ich deťúrencoch. Taká mamičkovská zápletka. Text písaný autorkou, ktorá má malé deti a jedno z nich je asi poriadne uvrieskané…
Drak, upír, hmyziak, démon, jeden šľachtic, záhadné dievča, falošný lovec upírov a pár bijcov sa stretnú v hostinci hlboko v horách v klasickom fantasy príbehu, ktorý neprináša nič nové. Ak tipuješ, že si to medzi sebou rozdajú, tipuješ správne. Veľmi ma to nezaujalo…
Zatiaľ hádam najlepšia poviedka tejto antológie. Dystopická budúcnosť Slovenska po bližšie nešpecifikovanom svetovom kolapse. Vládne tu režim, ktorý nemá jasné politické zaradenie. Vyznačuje sa však autoritatívnou vládou a zriaďovaním pracovných táborov pre neprispôsobivých občanov, občanov inak zmýšľajúcich a kriminálne živly, podobných gulagom alebo koncentrákom. So sklonom ku konečným a radikálnym riešeniam kvôli šetreniu. Pár kusích viet naznačuje niečo o víťazstve majoritného bieleho obyvateľstva.
Mohlo by sa zdať, že poviedka sa nesie na aktuálnej vlne potierajúcej rôzne radikálnejšie názory. Autor tu však žiadne politické nálepky neuvádza. Vykresľuje možný svet budúcnosti v nie príliš pôvabných farbách, lámanie charakterov bez ohľadu na ktorej strane plota človek stojí. Veľmi pôsobivý text, prečítal by som si niečo viac z tohoto sveta…
Ak máš v krvi aspoň tri promile začni písať, možno vykúzliš nejaký takýto text :) Hodnotím takto tú uletenosť a undergroundový nádych poviedky…
Ak si drogovo závislý-á a totálne psychicky na dne nepodpisuj žiadnu zmluvu, lebo môžeš dopadnúť ako hrdinka poviedky. Vo vesmíre totiž nie sme sami a bytosti s predkupným právom na teba sa môžu živiť práve ľudským utrpením. Scifi hororovo ladená nebola zlá…
Surrealistický text z prostredia Bratislavy. Trochu mi trvalo, než som sa naladil na autorovu vlnu a potom to už šlo. Ak som to dobre pochopil, jednalo sa o prenos myšlienok? V tej forme, akú zvolil autor si totiž nemôžeš byť ničím istý. A možno si len autor robí prdel…
Miesto ďalších kecov stačí kratučký úryvok zo začiatku poviedky: Johanka z Arku v plátovej zbroji z croisantov ozdobenej zlatým guldenom fajčí Ľudovítovi Štúrovi vtáka pred vchodom do Slovenského národného divadla. Ten má v brade zapletené dve mrkvy a v ruke drží maďarskú gramatiku. A zatiaľ mokrý Juraj Jánošík švihá bičom zo syrových korbáčikov vyšpúlený Snehulienkin zadoček, prehnutý pokorne cez ružové sedadlo a opásaný zafírmi. Na javisku Kleopatra zaodetá v slovenskej vlajke predvádza striptíz s perleťovým náhrdelníkom.
Poviedka o bezdomovcoch a bývalých súdruhoch z ktorých nie každý prezliekol kabát. Autor tu dosť naivne skĺbil našu súčasnosť s prvkami hororu. Polovica poviedky je kritický sociálny nie dosť vydarený elaborát a druhá polovica mala mraziť. Vyšiel z toho však len myš-maš…