yerry
komentáře u částí děl
Príbeh opisovaný v poviedke sa odohráva asi 130 rokov po udalostiach z úvodnej poviedky o Zatoulánkovi a 250 rokov pred príbehmi s Honor. Stavba príbehu ako už je u Webera zvykom, je štandardná. Pomalší rozjazd, stupňujúce tempo až po akceleráciu v akčný záver.
Dej poviedky Weber vsadil do čias, kedy ešte postavenie stromových kočiek vo Sfinžskej spoločnosti nebolo úplne jasné a diskutovalo sa o tom, či majú vôbec mať nejaké práva. Udalosti opísané v poviedke dosvedčujú, že tie práva majú mať plným prvávom. Je to aj príbeh o princeznej, ktorú si adoptuje jeden stromový kocúr. Zaujímavým aspektom bola forma manipulácie s vedomím človeka a jeho „preprogramovanie“ myslenia. Sústava Mesa asi zohrá v budúcnosti dosť negatívnu rolu.
Poviedka je pomerne vydarená. Nemôžem si ale pomôcť, tie vzťahy stromových kočiek a ľudí sa mi zdajú byť dosť presladené a naivné. Niečo mi tam proste vadí. Z tohoto dôvodu hodnotím ako lepší priemer s dostatkom priestoru pre prípadné maximum v budúcich poviedkach.
Príbeh opísaný v poviedke sa odohráva niekoľko mesiacov po udalostiach uvedených v poviedke Nádherné přátelství so Stephanie Harringtonovou, teda asi 280 rokov pred príbehmi o Honor, na planéte Sfinga.
Tentokrát je tu trochu viac akcie a dobrodružstva. Ústrednými postavami sú lekár adoptovaný stromovou kočkou a stromová kočka, ktorá svojho adoptovaného druha stratila za tragických nevyjasnených okolností. Potiaľto je všetko v poriadku. Čo mi dosť vadilo bol dosť rozháraný text, miestami veľmi zjednodušené, sploštené až naivné myšlienkové pochody stromových kočiek a ľudí. Poviedka bola zbytočne natiahnutá. Autorka z nej kľudne mohla vypustiť cca 40% textu.
Pre detského čitateľa do 10 rokov neodkojeného na videohrách typu Counter Strike by poviedka hádam vhodná byť mohla, a pre tých druhých mám radu: Zober do rúk radšej joystick! Pre mňa podpriemerná a pomerne nudná vec.
Nejedná sa o klasickú poviedku ale o akúsi Weberovu príručku k jeho Honoverzu. Spracovaná je kvalitne a so zmyslom pre detail. Niektoré fakty boli uvedené priamo v knihách a niektoré dopĺňajú menej zrejmé alebo biele miesta. Ak ťa nezaujímajú technické termíny, prepočty kalendárov, rozbory jednotlivých politických systémov alebo teória hyperpriestoru, kľudne môžeš tento text preskočiť, ak ťa to zaujíma, odporúčam prečítať pred samotnými knihami o Honor.
Subjektívne napriek tomu, že mi nesedí Weberov konzervatívny politický pohľad, ktorý rozvíja aj vo svojich príbehoch, kvitujem logiku, ktorá v rámci toho výkladu nemá takmer žiadne slabé miesta. Pre mňa bola táto vec prínosom a teda hodnotím full.
Na udalosti odvohrávajúce sa v tejto poviedke sa odkazujú aj niektoré pasáže v knihách o HH, preto tento text považujem za pomerne kľúčový pre nasledujúci dej. Chronologicky poviedka spadá niekam pred 7. diel hlavnej rady: V rukou nepřítele.
Je to military scifi v jej najesenciálnejšej podobe. Tisícky mŕtvych na konte radikálnych pučistov a ešte viac mŕtvych pod následným protiúderom. Risuje sa tu ďalšia výrazná osobnosť kopúca za farby Havenu. Nie nadarmo ju Pierre v závere nazve nožom a konštatuje, že ak sa niekto poreže, nie je to chyba toho noža. Pri Esther McQueenovej mi nevdojak prišla na myseľ veliteľka lode z časti Razor v seriáli Battlestar Galactica. Možno nebudem ani ďaleko od pravdy ak porovnávam dátumy vzniku BSG a vydanie originálu tejto poviedky. Motivácia jednotlivých postáv je tu popísaná veľmi solídne. Motívacia a osoby pučistov zostávajú stále zahalené a nezmapované.
Poviedka má spád a akčnnosť. Čo je dobré a čo nie, Stirling necháva na čitateľa, nemoralizuje ako Weber a pravdepodobne ho prekonáva aj v iných ohľadoch. Ako čitateľ sa síce nemôžem stotožniť s opisovanými postupmi, nad tými vládne výsostne autor ale proti forme, akou ich podáva nemám výhrad. Za mňa plný počet hviezd.
Dej poviedky je zasadený do časového obdobia udalostí z tretieho dielu hlavnej rady knižnej série o Honor Harringtonovej, teda konkrétne Krátkej vítěznej války.
Honor tu síce nevystupuje ale postavy sú tu docela sympatické. Zdá sa, že Drake zvláda dialógy odľahčenejšie, menej strojene a lepšie ako samotný Weber. Jednotlivé postavy sú vykresľované viac s nadhľadom a o humorné situácie tiež nebudeš ukrátený. Autor do Weberovho vesmíru vnáša prvok, v ktorom je ako historik dobrý: tajomnú zaniknutú civilizáciu Alfanov a pokusy o ich poznanie z dochovaných artefaktov. Čo sa týka opisu takmer bojového stretu dvoch krížnikov na puntičkársky presného Webera aj s jeho prepočtami však nemá a uhráva ho dosť nepresvedčivo.
Poviedka sa mi inak docela páčila. Neobsahuje však nič, čím by prečnievala nad priemer.
Poviedka sa odohráva cca 380 rokov pred začiatkom hlavnej série o Honor Harringtonovej. Pojednáva o mladučkej Stephanii Harringtonovej a okolnostiach, ktoré spôsobili po prvýkrát v histórii telepatické prepojenie "Stromovej kočky", človeka a ich zblíženie.
Príbeh je pravdepodobne určený mladým čitateľom, tomuto zodpovedá aj štýl, akým je podávaný. Do cieľovej skupiny teda nepatrím, z tohoto dôvodu, ber moje hodnotenie z rezervou. Nič nad a pod priemer v poviedke som nenašiel, je to Weberov štandardný text bez bojových stretov a politických machinácií.
Na záver opäť poviedka väčšieho rozsahu. Hlavnou postavou je tu Irian, známa z románu Jiný vítr. Toto by mala byť tá poviedka, ktorá prepojuje tento román s románom Tehanu. Udalosti tu opísané skrátka predchádzajú udalostiam z Jiného větru.
Príbeh je docela pútavý napriek tomu, že akcie je tu poskromne ak aj nejaká je, pôsobí skôr symbolicky. Text je opäť nabitý fylozofickými úvahami a kritikou mužského princípu, ktorý Ursula chápe ako neopodstatnený a spiatočnícky. Sympatické je, že sa autorka neprikláňa k opačnému extrému a nevyráža tu dvere nejakou ženskou nadradenosťou ale snaží sa dať veci ako je u nej zvykom, do rovnovážneho stavu. Do rovnovážneho stavu sa snažia dať vychýlený stav vecí aj čarodejníci na Roke, ale podľa autorky, vychádzajú z nesprávnych postojov. Toto je teda hlavný konflikt a ústredná téma príbehu.
Poviedku hodnotím s prihliadnutím na klasický námet ako veľmi dobrú, osvetľuje totiž niektoré menej známe udalosti príbehov zo Zememoria.
Zatiaľ suverejne najlepšia poviedka z tohoto zväzku. Stretneme sa tu s Gedom počas jeho aktívneho účinkovania ako arcimága a jeho kolegom, na ktorého svojimi schopnosťami nemá ani on. Autorka tu osvetľuje okolnosti, kedy sa zlo môže dať nakoniec do služieb dobra a prečo. Dej je zasadený do bezútešnej, upršanej a zablatenej krajiny, kde už nič okrem dedinčanov, alkoholu a dobytka nie je.
Autorka si tak trochu berie na paškál hodnoty presadzované aj v dnešnom svete, akými sú súťaživosť, xenofóbia a koniec-koncov aj materiálne vnímanie sveta. Nahrádza ich svojským správaním Gedovho kolegu čarodejníka.
Veľmi dobrá poviedka s fylozofickým podtextom bez prílišnej snahy o emancipáciu ženy a so zopár novými hodnotovými prvkami. Hodnotím ako veľmi dobré čítanie.
V poviedke sa vyskytne Gedov učiteľ z Gontu. Hlavným aktérom je však iný miestny čarodejník. Časovo dej spadá na obdobie pár rokov pred udalosti popísané v prvom zväzku Zememomoria, keď hrozí veľké zemetrasenie a s ním spojené tektonické posuny zeme a následná katastrofa.
Poetickosť príbehu pretrváva. Dobre sa to číta v nočných hodinách pred spánkom a mohlo by to možno trochu zafungovať aj ako autogénny tréning. Poviedka je krátka a svojim obsahom či kvalitou nevyčnieva nad tie ostatné.
Takmer romantická poviedka zo Zememoria. Autorka tu na základe vzťahu mladého čarodejníka a čarodejnice rozvíja niektoré svoje filozofické úvahy ohľadom osudu a o tom, že človek by mal robiť to, čo robí, celým svojim srdcom. Keďže čarodejníci v Zememorí žijú v celibáte, bude si aj hrdina poviedky musieť vybrať svoju cestu...
Autorka sa všeobecne s opisom svojich postáv veľmi nepára, tu mi však pripadali až veľmi ploché, takže tá romantika akosi prchala do stratena. Určité čaro z tohoto sveta napriek tomu pretrváva. Samostatne poviedka vyznieva ako rozprávka, v rámci cyklu ako bežný štandard.
Novela dlhá takmer ako prvý zväzok Zememoria je rozdelená do štyroch častí: V temných dobách, Vydra, Rybák a poslednú pod názvom Medra. Trpí svojou nenyváženosťou a meniacim sa štýlom. Prospelo by jej, keby bola rozdelená do troch poviedok alebo upravená ako román. Dosť to v nej drhlo. Autorkin poetický štýl tu síce pretrváva ale nie je to ono.
Ursula tu vysveľuje počas jednotlivých etáp životných osudov jedného z čarodejníkov, ako vlastne vznikla škola na Roke. Ako inak, za všetkým hľadaj ženu. Nechcem tu spoilerovať, tak len poznamenám, že autorkin feminizmus a snaha o ženskú emancipáciu je v sci-fi prípustný ale vo fantasy svete typu ranného stredoveku feudálnej anarchie dosť drhne. Tie emancipačné snahy u Ursuly nie sú teda až také výrazné ako u iných autoriek ale sú dosť viditeľné. Dodatočne meniť a ohýbať históriu tohoto sveta sa mi nezdá byť úplne fér.
Na Zememorie bola novela miestami akčná až moc, čo jej len prospelo. Niektoré situácie boli veľmi pútavé. Druhej časti so záverom však už chýbal náboj a autorka tu začala spriadať piate cez deviate. Miestami moja sústredenosť na text rapídne klesala. Nad priemer Ursulinej tvorby táto novela nemá, preto čo sa týka hodnotenia, uprednostňujem zlatú strednú cestu.
Pohodová poviedka z autorkinho sveta Zeměmoří. Ursula tu vysvetlí, prečo má v tomto jej fantasy svete každý človek dve mená a prečo to vlastné nikdy nevyzrádza. Atmosférou to má niečo z Tolkiena až na to, že to nieje tak popisné.
Uprednostňujem scifi pred fantasy a príbehy zo Zememoria som sa rozhodol prečítať hlavne preto, aby som autorku spoznal aj z tejto strany, takže moje hodnotenie asi veľmi korektné nebude. Dejovo ma príbeh totiž veľmi nezaujal, napriek tomu si myslím, že je dobrým úvodom do tejto série a zároveň typickou klasikou vo fantasy žánre. Nič ďalšie, čo by vybočovalo z kryštáľovo čistej fantasy tam nečakaj.
Hodnotím to teda ako dobré čítanie, nič viac ani nič menej...
Znovu veľmi dobrá poviedka tentokrát z ťažobnej planéty. Autorka tu opúšťa svoj sociálno-politický koncept aby ho nahradila problematikou klonovania, vzťahmi klonov voči sebe ale aj voči ľuďom. Klony tu chápe trochu inak, ako sa bežne prezentujú v sci-fi literatúre a filme. Zdá sa mi, že poviedka mala trochu logické slabiny ale bola písaná pútavo a zaujala. Tie slabiny sa dajú prepáčiť vďaka jej veku.
V čase 1. vydania originálu boli vydané albumy od protopunkových kapiel MC5 – Kick Out the Jams, The Stooges – The Stooges, Can – Monster Movie. Na Mesiac dosadol pristávací modul Apolla 11, Neil Armstrong a Buzz Aldrin sa stali prvými ľuďmi, ktorí sa prechádzali po inom vesmírnom telese. Československo bolo okupované spriatelenými armádami Varšavskej zmluvy. Upálil sa Ján Palach, zomrel John Wyndham, A. J. Deutsch a Jack Kerouac. Po prvý krát sa objavil operačný systém Unix na PDP-7 a 28.12. sa narodil tvorca linuxového jadra Linus Torvalds.
Poviedka síce nepatrí do sveta Hain ale písaná je v podobnom duchu. Hodnotím ako lepší priemer.
Autorka v tejto poviedke spracováva tému ohľadne vývoja udalostí okolo roku 1989 v Strednej a Východnej Európe, zamýšľa sa nad štrngotom kľúčov a "Nežnou revolúciou." Prezentuje to ako rozprávku, kde na konci nie je zvonec a hrdina nedostane pol kráľovstva, keďže otázka prevztia moci je diskutabilná.
Cit: "Vzpomeňte si na pohádku o Kostěji Nesmrtelném, jehož život byl v jehle, jehla ve vejci, vejce v labuti, labuť v orlu, orel ve vlku a vlk byl v paláci, jehož zdi byly vybudovány z kamenů moci. Kouzlo uvnitř kouzla! Jsme daleko od vejce, které obsahuje jehlu, kterou je nutno zlomit, aby Kostěj Nesmrtelný zemřel."
A čarovný princ?
Cit: "Všichni, dvaadvacetiletí, třiadvacetiletí, ti to řídí. Jsou u moci. Hledají strukturu, řád, ale velmi vyhraněně: násilí je pro ně porážka, násilí je ztráta možností volby. Jsou si naprosto jistí a úplně nevědomí. Jako jaro - jako jehňata na jaře. Nikdy nic nedělali a přesně vědí, co mají dělat.”
Dnes už vieme, že to bolo asi všetko trochu inak, ale autorkine myšlienky zapracované do textu majú docela dobrú rezonanciu. Napriek tomu mi táto poviedka moc nesadla...
Ursula mi dáva zabrať. Po tom, čo som bol nútený prekopať svojich TOP10 autorov a kníh, musím tak urobiť tentokrát aj u poviedok. Táto krátka poviedka, skôr úvaha bez deja pôsobí ako explodujúci šrapnel v záhrade plnej rajčín.
Pozor možné spoilery! Omelas je Utópia v autorkinom podaní, ktorá existuje, ale nebola by to Ursula, ak by v tom nebol nejaký zádrhel. Aby si to pochopil, musíš vziať do úvahy, že autorka dosť často experimentuje s taoizmom, kedy nemôže v rámci rovnovážneho stavu existovať krása bez ošklivosti, šťastie bez bolesti atď.
Podobne je to aj v tomto vysnenom rajskom meste Omelas. Šťastný a radostný život 6000 ľudí je tu vykúpený utrpením jedného jediného dieťaťa. Človek už zo svojej podstaty si nedokáže uvedomiť svoje aktuálne postavenie, akokoľvek by sa mal dobre, pokiaľ neuvdí utrpenie. Väčšina ľudí tohoto raja to chápe, nájde sa ale pár jednotlivcov, ktorí si to vyložia inak a z Omelas odchádzajú.
Citácia na záver: "Potíž je v tom, že my máme zlozvyk, podporovaný dogmatiky a vysoce kultivovanými intelektuály, považovat štěstí za něco hloupého. Pouze bolest je intelektuální, pouze zlo je zajímavé. V tom je umělcova zrada: v odmítnutí přiznat banalitu zla a strašlivou nudu bolesti."
Na autorku netradične pojatá humorná poviedka podaná formou dialógov medzi piatimi členmi posádky jednej vesmírnej lode smerujúcej z Terry nevedno kam a s akým úspechom. Nepatrí do sveta Hain. Pripadalo mi to ako paródia na Star Trek: TOS. Poviedka sama o sebe nie je teda nič moc ale ako kratšie odľahčenie v rámci poviedkovej zbierky môže zafungovať. Hodnotím ako priemer vzhľadom na to, že originál bol vydaný pred 41 rokmi, v tom istom roku ako aj román Vydědenec. Teda má už svoj vek. Pravdepodobne tu autorka chcela aj niečo naznačiť. Pointa mi ale v tomto smere trochu ušla. Chýbal mi tu širší kontext.
Poviedka bola taký mix rozprávky a science-fiction. Nebolo to zlé ale text na mňa pôsobil trochu naivne, ako keby bol určený pre malé deti. Niečo ako: princezná sa zobudí nasadne na svojho rozprávkového okrídleného tátoša a vydá sa hľadať určitú vec. Pritom stretne trpaslíkov a bude aj UFO, rakety a motorové približovadlá.
Tí trpaslíci sú tu dve také trochu zakrslé rasy, z ktorej jedna dostala prostriedky na svoj technologický rozvoj. Princezná je samozrejme tak krásna, že je z nej hotový aj Rocanon, ktorého hormóny zpochybňujú výber uprednostňovanej rasy, ktorej predavajú svoje poznatky a ľutuje, že neuprednostnili tých vysokých, krásnych so zlatými vlasmi.
Ak by to bolo trochu inak písané, mohla to byť docela dobrá sci-fi, šľahnutá fantasy a červenou knižnicou. Takto to priemer určite neprekračuje a aj to len s odretými ušami...
Dej tejto novely sa odohráva na planéte Gamma Draconis III. Planéta a jej mesiac sa navzájom obiehajú. Jadna fáza mesiaca tu trvá 400 dní. Súčasne táto dvojitá planéta obieha okolo slnka, čo trvá 60 fáz. 1 Rok tu má 24000 dní, dĺžku jedného života. Teda človek tu pol života prežije v zime a pol života v teple.
Obyvateľstvo na planéte je na dosť nízkej úrovni. Ľudia tu nevedia ešte použiť koleso. Žijú prevažne ako pastieri alebo kočovníci. Sú nedôverčiví a nepriateľskí. Asi pred 50-timi generáciami tu pristála loď s prišelcami z vesmíru. Boli to ľudia nášho typu. Ich DNA sa líšila od DNA pôvodných obyvateľov v jednom jedinom reťazci, čo malo za následok nemožnosť vzájomného kríženia.
Autorka tu rozohráva hru o vplyve prostredia na vývoj DNA a podmienkach vytvorených na vzájomnú kompatibilitu. Jednoducho, či sa môže DNA adaptovať na nové prostredie. Príbeh je vsadený do konfliktu medzi usadlými a kočovnými obyvateľmi ale aj medzi domordcami a prišelcami z vesmíru, zanechaných tu okolnosťami napospas osudu. Príbeh je ozvláštnený aj schopnosťou neverbálnej mimozmyslovej komunikácie u prišelcov, ktorí tu ešte nemajú k dispozícii komunikátor a technologicky kvôli adaptácii na miestne podmienky klesajú stále nižšie.
Vo svojej dobe mohla byť novela možno dosť prelomová. Autorka sa radí k tzv. Novej vlne. Dnes sú už ale niektoré jej koncepty prežité alebo spracované na trochu vyššej úrovni. Toto sa odzrkadľuje aj na texte samotnom. V čase vydania knihy by som možno dal aj všetky hviezdy, dnes je to tak za polovičný počet...
Na to, že text bol písaný na objednávku, ako píše autorka v doslove lebo pôvodne chcela písať len o lese a spánku v rámci dobových hypotéz na problematiku snenia v ňom, napísala jeden z najlepších románov z tejto oblasti.
Napínavý príbeh nepustí od začiatku do konca. Nechýba mu úplne nič. Najviac ma dostal koniec, keď mala nastať pomsta. Každý tu napokon zožal takú búrku, aký vietor zasial. Bez uvažovania dávam plný počet hviezd.
Poznámka k technologickým novinkám:
NAFAL: rýchlosť blízka rýchlosti svetla, ktorou tu cestujú vesmírne lode na väčšie vzdialenosti.
Ansibl: Komunikátor, ktorý zabezpečuje spojenie v reálnom čase na vzdialenosti aj niekoľko desiatok svetelných rokov (vynález Certiáncov). Na podobnom princípe bol založený aj pokus o cestovanie nadsvetelnou rýchlosťou opísaný v poviedke Příběh Shobiů.
Absolútne neakčná poviedka, skôr taká sociologická sonda do spoločnosti ki'O v svete Hain, ktorá sa podľa dávneho náboženstva delí na jarnú a večernú so zložitými manželskými vzťahmi. Manželstvo tu uzatvárajú vždy dva páry ranný a večerný, je teda štvorstranné a utvárajú takzvané sedoretu. Aby to nebolo také jednoduché tak v rámci vzájomých homo-heterosexuálnych vzťahov je jeden heterosexuálny vzťah v rámci manželstva zakázaný. A práve na tomto autorka postavila príbeh svojej poviedky.
Na prvý pohľad to pripadá strašne nudne ale autorka dokáže tak pracovať s textom, že aj z tohoto vyrobila dosť slušnú poviedku.