yerry
komentáře u částí děl
Keď Boh zoslal svojho syna pred nejakými dvetisíc rokmi na Zem, ten bol krásny a zobral všetky hriechy ľudí na seba. Dnes už druhý príchod Krista asi očakáva málokto. Ak by prišiel, ako by vyzeral? Možno ako v tejto poviedke: rastúce dieťa navonok pôsobiace ako mentálne retardované. Zázraky ktoré vykonáva sú odvetnými údermi na tých silnejších, ktorí ubližujú slabším, prírode a zvieratám. Zázrakov ale musí byť čím ďalej viac, lebo doba a zlo si to žiada. Zdá sa, že druhý príchod Pána nemusí byť vykúpením ale trestom.
Poviedka je veľmi emocionálna a viac ako o náboženských veciach vypovedá o nás. Vynikajúce čítanie od autora milujúceho rýchlu jazdu, vysokého dva metre, s päsťami ako kladivá.
Nehraj kocky s tvorom z pekla ak si popudlivej povahy, máš dosť svalov, reflexy, rýchlosť, môže sa stať, že chudák pekelník na to doplatí a ty sa napokon budeš musieť vrátiť domov k žene alebo matke, ktoré sú inou verziou pekla, oveľa pekelnejšou...
Poviedka mala mať hororový nádych, ja som z nej mal však opačný pocit :) Jej pozitívom je, že vysvetlí, ako sa má v kocky správne hrať a aj dobový hráčsky slang ujde...
Veľmi dobrá hard scifi poviedka vychádzajúca z reality v čase jej písania. V čase keď ju Larry Niven písal to mohli byť chmúrne myšlienky o budúcnosti, ktoré sa v súčasnosti bohužiaľ stávajú realitou...
Ako súvisia orgánové banky a transplantácie orgánov so zvýšeným počtom trestov smrti? Autor ti to vysvetlí. Ty si len dávaj pozor aby si trebárs pár krát neprekročil napríklad rýchlosť pri jazde motorovým vozidlom, môžeš byť za to odsúdený na trest smrti a tvoje zmrazené ešte žijúce telo čakajúce v mraziacom boxe bude k dispozícii skalpelom. Lebo ako autor píše: Orgánové banky existujú vo vašej budúcnosti alebo v budúcnosti vašich vnukov. Ich vznik nezastaví nič s výnimkou svetovej apokalypsy. Tam kde je príjemca, musí byť zákonite aj darca...
Veľmi dobré, nie veľmi optimistické čítanie.
Predstav si, že v studenej vojne zvíťazil komunizmus, vedúcou silou USA ja Komunistická Strana USA a najvyšším vodcom sa zdá byť prestárly zaslúžilý člen strany, beloch s čínsky znejúcim menom. Cenzúra, Bezpečnosť a udavačestvo sú tu prirodzené a všadeprítomné, skrátka totalita na čínsky spôsob...
Všetko sa zdá byť jasné a konečné až na to, že zdanie niekedy klame a táto poviedka je riadne psychedelická. Predstav si ďalej, že realita, ktorú považuješ za skutočnú takou nie je ale naopak, tie najčiernejšie nočné mory začínajú naberať čoraz jasnejšie a reálnejšie kontúry.
Podľa úvodu k poviedke, P.K. Dick ju písal pod vplyvom LSD, čo jej očividne neubralo na pútavosti, naopak. Je výborná. To najvyššie hodnotenie Dickovi odo mňa sa už pomaly stáva štandardom. Jediným mínusom poviedky je záver. Boha mal nechať Dick Bohom...
Poviedka bezprostredne nadväzuje na poviedku od Roberta Alberta Blocha: Hračka pro Julinku, v ktorej Julinka obľubujúca sadistické praktiky narazí práve na "hrdinu" tohoto príbehu: Jacka Rozparovača. Tento text je sondou do psychiky a mysle tohoto masového vraha. Ellison tu veľmi malebne popisuje priebeh jednotlivých vrážd, čo nie každému môže byť príjemné.
Zmysel a ťažisko príbehu je ale v čomsi inom. Je tu dekadentná spoločnosť z ďalekej budúcnosti a sterilné mesto, ktoré sú ešte horšie ako samotný Jack, ten sa stáva už len štatistom...
Samotná poviedka je výborne napísaná a jej odkaz je nesporný napriek tomu, že autor, zdá sa, niekoľkokrát popustil uzdu až príliš.
Sci-fi variácia na známy text od Markíza De Sade. Teda science fiction okorenené troškou perverzity s koncom trochu predvídateľným ale dobrým. Julinka má skrátka záľubu v sexuálnych sadistických praktikách, na ktoré doplácajú rôzne osoby vyvolávané z minulosti...
Veľmi dobrá poviedka na tému zločin a trest. Autorka sa zaujímala predovšetkým o kriminalistiku a má na konte viac detektívnych ako sci-fi literárnych útvarov. Bol som prekvapený sviežosťou tej poviedky. Autorka dokázala, že nové veci nie sú ničím novým, sú to len staré veci prezlečené do nového kabáta. Ak by si čítal túto poviedku v niektorej z kyberpunkových antológií, asi by si nič nenamietal, pokiaľ by si sa nepozrel na autorkin vek a dátum vydania originálu...
P.S. Som jediný, ktorému unikla pointa?
Kontroverzná poviedka jednými bezmedzne vyzdvyhovaná, druhými zatracovaná. Očividne patrím do toho druhého tábora. Forma je tu jednoznačne nadradená obsahu. Pripomína mi to surrealistické literárne útvary. Autor ju štylizuje ako text pre intelektuálov a žongluje so slovíčkami a zdánlivo nesúvisiacimi slovnými spojeniami. Bolo by to v poriadku, ak by to nesedelo len na americké reálie. Rodenému američanovi resp. človeku, ktorý tie reálie ovláda asi vety dávať zmysel budú, v opačnom prípade, i keď preklad sa mi zdal byť dobrý, kontext a zmysel poviedky budú pravdepodobne unikať.
Samotná zápletka bola slabá, nenadchla ma, svet budúcnosti bol vytvorený slušne. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že autorovým zámerom bolo viac ohúriť formou ako samotným obsahom, čo nie je mojou šálkou kávy.
Autor uvádza, že táto dlhá poviedka až noveleta je len jednou z desiatich vízií tohoto sveta. Ďakujem pekne, pán autor. Ak uvidím Vaše meno pod nejakým titulom, viem že sa mu mám oblúkom vyhnúť. Napriek všetkým týmto mojim výhradám, poviedka nie je vyslovene prepadák, niektoré veci ma v nej zaujali, bohužiaľ autor zvolil jazyk, ktorý nie je jazykom môjho kmeňa a nerozumieme si.
Marťania sú v tejto poviedke len premennou veličinou. Za túto premennú si môžete dosadiť akúkoľvek komunitu či rasu. Frederik Pohl tu tak trochu kritickým pohľadom hodnotí bežných američanov. Vtipy nie sú ničím novým, nič nové neprinášajú, menia sa len účastníci, ktorých sa dotýkajú. Text je dobrý, nie je to však vyložene scifi, skôr taká sociologická sonda.
Pomaly začínam prichádzať Silverbergovi na chuť. Poviedka je veľmi dobrá a nadčasová. Hlavný hrdina Cassiday za nič nemôže, je už mŕtvy a roztrhaný na kúsky. Má však tú smolu, že na jeho pozostatky narazia "Zlatí" mimozemského pôvodu, ktorí ho poskladajú znovu dohromady s určitými modifikáciami v jeho psychike. Na diaľku potom sledujú jeho správanie. "Zlatí" ho vybavia zvýšenou citlivosťou na vnemy a zaujímajú sa ako bude reagovať. Odvrátenou stránkou tejto skutočnosti je fakt, že "Zlatí" očividne nemajú žiadne city, teda aspoň v zmysle ľudskom.
Vo svojej dobe mohla byť poviedka pre veriacich američanov dosť provokatívna. Pointa príbehu je predvídateľná ale text je dobrý. Ak je Biblia alegóriou a Boh stvoril človeka na šiesty deň a siedmy deň si dal volno, Lester del Rey tu vysvetlí, čo sa dialo v deň ôsmy. Je to na tému, v ktorej deti vybabrú so svojim Otcom…
Opäť jedna poviedka bez Honor. Dej spadá niekde medzi 4. a 5. diel hlavnej rady o Honor, teda medzi romány „Pole potupy“ a „V exilu“.
Dejiskom je novobarbarská planéta Silvestria, ktorá má tú smolu, že leží blízko Erewhonskej križovatky červých dier, takže sa tu zbiehajú záujmy niekoľkých veľmocí: Republiky Haven, Mantichory, Solárneho zväzu a samotného Erewhonu. Je teda jasné, že na oba existujúce štáty na tejto planéte, ako Republiku Canmore, tak Chuibanské kráľovstvo pôsobia navzájom odstredivé sily, čo neveští nič dobré. A ako to napokon dopadne, hovorí táto poviedka.
Autor sa síce snaží trafiť do Weberovho konceptu ale darí sa mu to len čiastočne. Typicky Weberovský vesmírny boj sa tentokrát prenáša na povrch planéty, jeho parametre však nedosahuje. Poviedka je obohatená o „citový“ rozmer dvoch nedôležitých postáv. Prečo nedôležitých? Uvidíte na konci ;) U mňa dobré, ale nič viac…
V poviedke odohrávajúcej sa probližne 10 rokov pred úvodným dielom HH v Bazilišku je už Honor prítomná. Weber dokazuje, že aj prírodné katastrofy vie opísať tak pecízne ako keby sa jednalo o vesmírnu bitku bojových lodí.
Honor tu čelí svojmu nepriateľovi aj prírodnému živlu a čelí mu, samozrejme že úspešne. Teda je jasné, čo ste chceli od Webera kúpiť, to aj dostanete, na striebornom podnose a s dezertom naviac ako bonus. Zatiaľ jedna z najlepších poviedok knihy.
Hodnotím poviedku ako veľmi dobrú.
Záverečnú poviedku spája s žánrom asi len meno autorky. Vôbec mi to však nevadilo. Bola to pecka. Po prečítaní je jasné, že chaos a poriadok sú dvomi stranami tej istej mince ;)
Nechápem, prečo je v posledných rokoch také módne pchať všade popkultúrne odkazy. Vzťahy dvoch jasnovidcov sú síce pekná vec ale tento text je skôr určený nežným polovičkám, ktorým ide predovšetkým o tie vzťahy.
Zdalo sa mi to trochu zmetené a to aj kvôli tomu, že miestami som sa už na text nedokázal sústrediť. Podobná téma už bola v minulosti spracovaná lepšie a v lepších kulisách.
Fantaskná poetická poviedka o ovdovelej žene a jej pozitívnom vzťahu k zvieratám. Žiadna fylozofia, politika či akcia, Ženský rukopis sa opäť nezaprie. Na takéto texty treba mať náladu a duševnú ústretovosť. Ja som ich v čase čítania mal...
Rozprávku o Snehulienke asi každý pozná. Možno že tá všeobecne prijímaná verzia môže mať trhliny ako hrom a pravdu má verzia podaná v tejto poviedke.
Feminizmom šľahnutý text stavajúci na hlavu pôvodnú rozprávku naozaj pôsobí ako prebudenie z detského sna. Autorka sa tu trochu pohrala s archetypmi postáv a zdá sa, že do určitej miery sa jej to podarilo.
Chcelo by to trochu rozvinúť. Bolo to dosť krátke a bol z toho cítiť feminizmus.
Na túto poviedku od Ursuly som bol veľmi, naozaj veľmi zvedavý, hmm. Poviedka je pôvodne kapitolou z knihy Changing Planes. Čo tak asi robia bežní američania počas večného čakania v dlhých radoch na letiskách? Jednou z vecí môže byť podnikanie mimoletov do iných rovín bytia a ako inak, aj táto oblasť je predmetom komerčného záujmu...
Kritický pohľad na americký spôsob života, kapitalizmus a vzťahy v ňom. Le Guinová tu používa nezvykle sarkastický tón, humor hraničiaci až s iróniou. V takejto autorskej rovine som ju ešte nepoznal. Poviedka vpodstate nemá dej. Je to skôr intelektuálsky text s množstvom odkazov na americké reálie a čiastočne aj na reálie globálneho charakteru. Kvitujem, že niektoré z nich sú v knižke vysvetlené ako poznámky. škoda len, že až na konci knihy a nie ako poznámky pod čiarou. Poviedka je vypointovaná, z formálneho hľadiska niet jej priveľmi čo vytknúť.
Počas čítania som sa mierne nudil. Po prečítaní a zamyslení som si uvedomil, že text nie je zlý, len ja som sa príliš nechytil. Takže moje čisto subjektívne hodnotenie je kdesi v strede.
Melancholická sci-fi poviedka od autorky indiánskeho pôvodu z kmeňa Karukov o indiánoch a stroji času, ktorý umožňuje len náhľad na udalosti minulé. Čiže udalosti ovplyvniť nedokáže.
Napriek tomu, že zostavovateľ antológie píše, že poviedka je čisto sci-fi a čisto indiánska, pravda je to len do určitej miery. Ak by tam nebol ten stroj času, jednalo by sa pravdepodobne o čistý magický realizmus s prvkami Etna. Nesnažím sa ju však zaškatuľkovať, lebo nadžánrový presah určite má, a nezaslúži si to...
Ženský rukopis sa nezaprie, námet nie je síce originálny ale zato jeho spracovanie originálne je. Preklad do češtiny je veľmi dobrý. Ako úvodná poviedka antológie viac než dobrá. Som spokojný.
Poviedka spadá do obdobia, keď Honor už žije, napriek tomu tu nevystupuje. Dej sa odohráva 17 rokov pred udalosťami z úvodného dielu v Bazilišku. Opisuje udalosti okolo nástupníctva mladučkej kráľovnej Alžbety, tragický skon jej otca a predznamenáva budúce problémy s Republikou Haven.
Autorka sa docela trafila do Weberovho štýlu. Politické intrigy sa nesú presne v jeho duchu. Naivizmus vzťahov stromových kočiek a ľudí odsúva do úzadia a zvýrazňuje ich praktickejší prínos. Poviedku však ukočnuje absolútne neakčne, diplomaticky dosť otázne a myslím si že aj koncepčne trochu mimo Weberov štandard.
Celkovo na mňa však poviedka pôsobila veľmi dobrým dojmom a Weberovo Honoversum obohatila o pár ďalších poznatkov z histórie.