Bilky
přečtené 798
Tady byla Britt-Marie
2016,
Fredrik Backman
Naklaďme si otázku, prečo dávam Backmanovej prvej knihe 5* a jeho tretej knihe iba 3*? Prečo Britt-Mary nefunguje rovnako ako Ove v sukni? Veď má podobnú schému, rovnaké črty, podobného outsiderského a navonok nepríjemného hlavného hrdinu... Má dokonca všetkého VIAC: viac efektov, viac postáv, viac zápletky, viac citov, viac hlášok a hlavne – viac jedlej sódy! Odpoveď by vo futbalovom žargóne bola jednoduchá: Backmanov team, sa tentokrát precenil, začal príliš opatrne a hoci v prvom polčase mal slušne našliapnuté, nedokázal zápas doviesť do úspešného konca. Určite nepomohol ani rozhodca, ktorý hru nezvládol, ale domácich zlomil až gól do vlastnej siete v druhej polovici 2.polčasu. Psychický tlak už neuniesli a dohrávalo sa v oddychovom tempe. V závere mali síce ešte na kopačkách vyrovnanie, ale stredný útočník opäť nedokázal prelomiť streleckú mizériu... Otázka kaučovi je teda jasná: Postaví sa váš tým znova na nohy a dostanete ho do formy? Odpoveď poznáme: "Tak určitéééé!" Môj podrobnejší komentár k tomuto zápasu najdete tu na DK: http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/ove-britt-mary-velka-laska-az-postel-praska-6840 ODPORÚČANIE: Pre rodičov školopovinných detí, bývajúcich v okrajových štvrtiach alebo na vidieku, ktorí majú radi futbal, málo zarábajú, zároveň nemajú už vlastných rodičov (čiže ich deti nemajú starých rodičov) a majú radi opakujúce sa frázy a koktavých ľudí – tak presne pre túto cieľovú skupinu je táto kniha vhodným vianočným darčekom. Ostatným ľuďom, nespĺňajúcim ktorúkoľvek podmienku, kúpte radšej predchádzajúce autorove knihy. Ku knihe odporúčam pribaliť aspoň kilo jedlej sódy a balíček prášku do pečiva. Dostanete zľavu vo výške môjho hodnotenia: 60%... celý text
Muži, kteří nenávidí ženy
2008,
Stieg Larsson
Bolo to fajnové počítaníčko, lepšie povedané počúvaníčko a úplne presne spisovne povedané: bola to šmakynka na jeden záťah a láska na prvý odstavec! Počúval som českú audioknihu - excelentného Martina Stránskeho, ktorý dabuje českú verziu Dr. House a moje zážitky som detailnejšie popísal v krátkom článku tu na DK: http://www.databazeknih.cz/blog/lamento-desolato-alebo-larssona-uz-nieeee-6808, takže nižšie je len moje obvyklé: ODPORÚČANIE: pre bulvárnych novinárov a rozvetvené milionárske rodiny ako MEMENTO, pre priaznivcov dobrých príbehov ako MONUMENTO, pre čitateľky Červenej knižnice ako MOMENTO, pre sériových vrahov ako DEMENTO, pre slniečkárov a jemné duše ako LAMENTO. A pre zbabelcov a poserov – toaleťák TENTO! 90%... celý text
Ostře sledované vlaky
2000,
Bohumil Hrabal
Kto nepozná slávnu Menzlovu scénu pečiatkovania (pre bratov spoza Moravy: razítkování) nahatého zadečku mladej Zdeničky...ruky hore!!! A teraz pekne k stene... Ahá, tak takto sa to asi v škole nerobí a dvíha sa len jedna ruka...no nič, veď dôležitá je tu vlastne tá riť :) Neprajníci tvrdia, že iba vďaka tej krásnej prdelke získala Hrabalova adaptácia Oscara. Ale prajníci ako ja vedia, že to malo iný dôvod: Menzel je jediný režisér, ktorý dokázal dať nádhernej poetike majstrových textov aj odpovedajúci obraz zachytávajúci jeho metafory a vdýchnuť výrazovým prostriedkom dušu aj na plátne. Nechcem teraz polemizovať o starej pravde, že kniha je vždy lepšia ako film aj keď výnimky viem vymenovať. Tu ostanem pri tvrdení, že kniha je...INÁ. Na rozdiel od filmu, kde príbeh plynie chronologický, je predloha vlastne mozaikou rozprávania mladého železničiarskeho eléva, ktorý prežíva búrlivé obdobie svojho dospievania na sklonku 2.sv.vojny. Ale dej vlastne u Hrabala nie je dôležitý, jeho genialita spočíva v slovách. Lepšie povedané v umení tie slová spájať, ako tie železničné vozne z tejto novely. Spája ich do ozdobných ornamentov, načechraných kudrlín aj pestrofarebných mydlových bublín, čo poletujú veselo po českých luhoch a hájoch... uff, nejak mi z toho zmetafornieva ;) Nebudem tu písať piate cez deviate, ale sami povedzte či existuje poetickejší opis podrezania si žíl vo vani: "Jakoby mi ze zapěstí někdo vytahoval dlouhý pérující červený fáč - tančící závojíček." Alebo keď na hlavného hrdinu miera vojaci samopalmi, jeho popis znie: "Ti esesáci byli tak kááásni, když na mě mířili!" Jazyk a krása slova je to, čomu Hrabal vďačí za svoj úspech a za toto majstrovstvo mu skladám poklonu. Veď posúďte sami v poslednej ukážke: Pán výpravčí Hubička rozděloval ženské do dvou tříd: Těm, které mali převahu od pasu dolů říkal „prdeláč“ a těm, které mali od pasu nahoru krásne poprsí říkal: „ceckounek“ - jako vokounek! Čo však mňa najviac dostalo, je to navzájom sa bijúce spojenie krásy a mizérie, taká nazval by som to "drsná poetika": nádhernými metaforami popisovaný nechutný jav, vzletným jazykom ukázaná pomerne morbídna scéna, poetickým prirovnaním zobrazený drsný život v naozaj ťažkých časoch protektorátu... Takže opäť klobúk dole, pán Hrabal! ODPORÚČAM: každému pracovníkovi na železnici ako motivačnú literatúru; každému úradníkovi, ktorý vládne razítkom a používa ho trestuhodne nudným spôsobom; začínajúcim chovateľom holubov, ktorí by to chceli dotiahnuť až do cirkusu a v neposlednej rade kniha osloví každého panica, ktorého omrzela pravica ;) Naďa Urbánková totiž vie ako na to...takže po knihe si rýchlo stiahnite...pokojne aj to, ale mal som na mysli film! :) 87%... celý text