Bilky
přečtené 798
Motýlek
2005,
Henri Charrière
Patrím k Husákovym deťom a k tomuto faktu sa vzťahujú dobré aj zlé atribúty. K tým pozitívnym rozhodne patria zážitky zo základky a strednej, kedy pod lavicami miesto Nintenda, mobilov a iPadov putovali ohmatané a rozšalátované výtlačky "vzácnych" či "neprístupných" kníh. Píšem o 80-tych rokoch, kedy jedna kniha putovala od spolužiaka k spolužiačke, bol na ňu poradovník (na knihu, nie na tú spolužráčku) a kedy požičiavanie si kníh bolo trendy. Spomínam si na knihy rôznych žanrov od 1000 a 1 vtip, cez Draculu a romány Radka Johna až po tvrdé eroťárny: Sexus, Nexus alebo Milenec lady Chatterleyovej. No a k tým najrozsypanejším knihám, aké ste dostali na prečítanie patrili u chalanov Potkan Kráľ a Motýlik. Väzenské prostredie, motív slobody ako aj večného vzdoru a rebelanstva - to bol ten motor, čo zabezpečil, že o 3-4 dni už kniha zas putovala do iných rúk. Priznávam, že v 13-tich rokoch som CHARRIERa hltal s otvorenými ústami a o scéne kedy sa hl.hrdina vyčúral do spoločného hrnca s polievkou s hláškou, že "bola málo slaná" - o tej sa viedli vzrušujúce prestávkové debaty. Nekonečný obdiv k človeku, ktorý napriek falošnému obvineniu a nespravodlivému trestu dokázal bojovať proti nepriazni osudu, väzenskej mašinérií, hrdlorezom rôznych etník, vzdorovať chorobám, psychickému vypätiu a fyzickým hrozbám - ten obdiv zabezpečil, že som knihu za dva večery zhltol ako malinu. Asi aj preto, že som ešte neobjavil sex ani pivo, ale najmä pre ten oslavný štýl plný pátosu, jednoducho vykreslené udalosti, prehľadné delenie na dobrých a zlých - proste štýl, ktorý bez väčších nárokov nám pubišom vyhovoval ;) Teraz s odstupom 20 rokov, už rozoznávam sebestrednosť autora, samozrejme sa pousmejem nad glorifikáciou vlastnej osoby Motýlika. Stále však funguje sentiment a tak odpúšťam autorovi, že po rokoch rozprávania tých istých zážitkov sa zo 4metrovej vlny stala 7metrová, že prežil na mori 6 dní bez vody, že mal po roku samotky bez vitamínov už po 3 týždňoch zas skvelú kondičku, že zakaždým ten dobrý nápad pochádzal z jeho hlavy a že niekoľkokrát sa doňho ako vyvrheľa a stroskotanca bez budúcnosti a dezodorantu, zaľúbili hneď aspoň dve najkrajšie rybárky, indiánky, miešanky, striptérky - to podľa toho, kde sa práve úspešne zachránil :) Oslava slobody a ľudskej tvrdošijnosti či vynaliezavosti je v tomto diele komunikovaná priamo a jednoducho, bez zložitých metafor a obrazov, čo síce prispelo k obrovskému úspechu knihy, ale na druhej strane intelektuálnu časť čitateľov nenapĺňalo. Kladným kritikám neprospieva ani dobrodružné skríženie mileneckej trojky: Robinson Crusoe + Grof Monte Cristo + otec McGivera Napriek všetkej mojej irónií musím uznať, že bývalý trestanec stvoril naozaj kultový román, ktorý dnes už zaváňa populizmom, ale v našej generácií zanechal množstvo podnetov na snívanie... ODPORÚČAM: predčítačom vo väzniciach tretieho sveta ako rozprávku na pokračovanie a zároveň motivačnú literatúru pre svojich zver(en)cov, pre detské domovy a zverenecké domy v dosahu bývalej ministerky Tomanovej zaviesť miesto biblie k bohoslužbám a obetným riťuálom A naopak: v Leopoldove a Kájinkove radšej úplne vyradiť z knižničného fondu U mňa nostalgicko-dobrodružných 73%... celý text
Osmijanko rozpráva osem sladkých rozprávok
1969,
Krista Bendová
Krista Bendová ma v detstve výrazne ovplyvnila a bola mi blízka nielen svojim humorom, ale aj schopnosťou vytvárať novotvary. Zabávať sa s obyčajnými slovami. Mixovať moderné s tradičným. Ovplývala citom pre detský slovník a v neposlednej rade nútila malých čitateľov sa vzdelávať. Osem sladkých rozprávok je len časťou Osmijankovskej série a nadväzuje na 8 ďalších tématických kníh. Všetky sú rovnako hravé, jemne parodujúce rozprávkový žáner, ale stále v únosnej miere a so zachovaním edukačnej vrstvy. Na rozprávkovom poli je to aj v súčasnej dobe moderné dielo. Priznávam, že sám som hravý typ a z rozprávok som doteraz nevyrástol. Preto som neobjektívny a tak miesto negatívneho postrehu, či zápornej stránky tohto diela, si záverom dovolím nactiutrhačský popevok na adresu chudáka 8-Janka. Verím že pani Krista by to zobrala s nadhľadom a športovo: Osmijanko, Osmijanko, prečo klameš detičky? Nie sme sprostí, nie sme hlúpi – iba maličkí! Viac v mojej skororecenzii tu, na DK: http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/kaloricky-stale-sviezi-8-janko-7308 ODPORÚČAM: Všetkým deťom-detičkám, aj ich milým tetičkám: nech si po každej večeri, keď sa celkom zvečerí, dajú jeden sladký príbeh - do rozprávky malý výbeh. No sladkostí nech sa stránia, dnes dosť už bolo toho hrania, veď do postele ísť už treba, Osmijanko myslí aj na teba! Kniha sa podľa mňa zaslúži sladkých 88,8%... celý text
