bondula přečtené 410

Kto sa chce naučiť bicyklovať, musí aj padnúť 2012, Karol Lovaš

Symbol smrti 2014, Peter Tremayne (p)

Môj prvý príbeh sestry Fidelmy. Ale teda neviem. Nebola to vyslovene blbosť, ale že by ma to ktovie ako bavilo, to zas povedať nemôžem. Miestami som sa nudil, to by sa pri detektívke stávať nemalo. Pomalší rozbeh by sa dal odpustiť, ako uvedenie do pre mňa netypického prostredia bol užitočný, ale autor potom všetky prvky reálii vysvetľoval zas a znova, keď sa k nim pri nejakej príležitosti dostal a to už bolo fakt nudné. Vôbec často zvykol opakovať zrejmé a známe fakty. Vyjadrovanie postáv bolo také klišéovité až hlúpe, že je som sa miestami čudoval... Celé vyšetrovanie je tvorené debatou Fidelmy a ľudí, čo niečo vedia. Ich výpovede si samozrejme protirečia, niečo zamlčia ("veď si sa na to nepýtala" je úplne bežná hláška) a keď to celé dá Fidelma dokopy, má páchateľa. Taká, nazval by som to konverzačná detektívka. Páčilo sa mi ale prostredie Írska v skorom rannom stredoveku, pre mňa to bolo nové, neošúchané, posunulo ma to k tomu, aby som si o tej dobe v Írsku čosi pozrel. Nemôžem teda povedať, že by bol Symbol smrti pre mňa úplne stratený čas.... celý text

Piliere zeme 2011, Ken Follett

Piliere zeme obsahujú všetko, čo má moderný bestseller mať. Silný príbeh, napätie, prekvapivé dejové zvraty, temné tajomstvá. Lásku, sex, násilie, intrigy. Kladných hrdinov, odporných záporákov a šťastný koniec. Čo mali Piliere zeme naviac? Monumentalitu – je to vskutku veľká sága. Sprevádza ich aj akási aura veľkého diela. Nemôžem povedať že bezdôvodne. Ich z môjho pohľadu najsilnejšou stránkou bol pokus autora zapracovať do vnímania sveta svojich postáv vieru. Mám pocit, že pochopil a dokázal veľmi pekne podať, ako bola viera pre stredovekého človeka dôležitá, ako určovala jeho životné smerovanie a determinovala jeho každodenné konanie. Nemôžem však povedať, že môj celkovú dojem z knihy bol naskrz pozitívny. Zľahka rozčuľovali niektoré historické nezrovnalosti, ktorým sa z pre mňa neznámeho dôvodu nedokázal vyhnúť žaden z moderných spisovateľov historických románov, s ktorými som mal v poslednom čase tú česť. Sú to vyslovene detaily – chlapci hrajúci každú nedeľu za dedinou futbal či ryža s omáčkou ako jedlo pre paholkov. Na začiatku 12. teho storočia? Tieto veci sa mohli diať, no muselo ísť o výnimky, a takéto výnimky mi vždy zježia chlpy na krku. Ok, moja chyba. Oveľa viac môj pocit z knihy skazila snaha autora vniesť do knihy niektoré z aktuálnych spoločenských a morálnych otázok a snáď ukázať, že sa jedná o problémy odveké. Tu na napadá v prvom rade feminizmus a rodová rovnosť. A tiež celkové nastavenie správania postáv, ktoré sa do veľkej miery chovajú podľa dnešných vzorcov správania. Mám na mysli napríklad vzťahy rodičov a detí, cirkvi a laikov a povedzme aj naskrz moderný spôsob presadzovania vlastnej aurity či vnímanie násilia. Akonáhle sa niečo vymyká súčasným vzorcom správania, moderný človek, autor aj čitateľ, zvyčajne nedokáže opustiť zažité mantinely a ukázať (či prijať) inú percepciu reality, vychádzajúcu z iných premís, ako jeho vlastných, zažitých. Je to prirodzené, bežné a zvyčajne sa v knihách nad tým nepozastavujem. Avšak ten s prepáčením nafukaný úvod autora ma upriamil na hľadanie hľadanie nedostatkov i tam, kde by som sa inde nad nimi nezamýšľal. Piliere zeme sú podľa mňa dobrá kniha. Bodka. Dobrá kniha, nič viac. A som rád, že som mal možnosť si ju prečítať.... celý text

Nesmrtelná túra do Compostely 2015, Jean-Christophe Rufin

Tak toto bola jazda! Teda Cesta... Nesmrtelná túra do Compostely nie je cestopisom v klasickom poňatí. Ona vlastne nie je cestopisom vôbec. Na nohách autora síce odšlapeme Severnú pútnickú cestu, uvidíme čo-to z krás, čo na nej ležia, ale to nie je pointa knižky. Rovnako ako to nie je ani pointou Cesty. Je to výpoveď o Ceste, o jej premenách v stáročiach, o fyzickej a vnútornej premene pútnika. Rufin píše veľmi sviežo, ale rozoberané zážitky sú veľmi osobné až intímne. Jeho Nesmrtelná túra je však trocha špecifická. Píše bez pátosu, vtipne, s iróniou, miestami až ľahkým cynizmom. Nevyvodzuje žiadne všeobecné závery, či duchovné múdra. Myslím, že jeho poňatie Cesty by mi bolo veľmi blízke, ak by som ju raz šiel i ja sám.... celý text

Třetí strážník 2014, Flann O'Brien (p)

Riadna dávka starosvetského, predojnového humoru. Trochu ostrovne suchého, ale inak poriadne avandgardného. Všetko je relatívne, samozrejme absurdné, nestále, no opakuje sa... Ale hej, Třetí strážník je fajn.... celý text

Ticho a vřava 2014, Nihad Sirees

Dielo nezaprie inšpiráciu západnou distopickou tradíciou, no je z neho cítiť aj orientálny nádych. V tomto žánri je zvykom, že diela vychádzajúce z obrazu reálnej totality sú akosi desivejšie, strašidelnejšie tým, že sa to naozaj stalo, mohlo sa stať. Odraz reality predvojnovej Sýrie v Tichu a vřave pôsobí napodiv ukľudňujúco. Miesto orwellovských obrazoviek pozerajúcich odvšadiaľ na neznámy šedivý svet, tu sú len hučiace televízory v rozpálených bytoch sýrskeho veľkomesta. Neznámy Veľký Vodca, tým že je jasné o koho ide, zrazu získava tvár, čo ho pre mňa robilo akosi uchopiteľnejším, ľudskejším. A ešte aj s príslušníkmi tajnej polície sa hlavnému hrdinovi darí nejak vychádzať... Ticho a vřava neprináša v zásade nič nové, no autorov štýl je svižný, jazyk a celkové podanie príbehu pôsobí moderne, knižka sa číta dobre. Proste také akési ľahké ťažké čítanie.... celý text

Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha 2006, Jurij Andruchovyč

Príliš veľa horilky, príliš málo rajčinovej šťavy. Juzek odspieval Kaťušu na púťovom stánku s karaoke. Spieval príšerne, pohár môjho znechutenia sa naplnil. Posledná kvapka bola vyfintená ruská rekreantka, ktorá začala nadávať, že si nemáme brať jej krásnu rodnú reč do našich ožratých papulí. Nič, idem spať. Čortopoľ, štyri ulice severojužne, štyri západovýchodne, to je... to je príliš veľa kombinácií. Tú prekliatu zelenú bránku, za ktorou bývame, skôr či neskôr musím nájsť. Nachádzam však len tackajúceho sa Juzeka a po neúspešnom pátraní ulíhame do stredu križovatky. O tomto čase aj tak už nič nechodí. Ale ide. Odráža sa od plotov a múrov domov, otočených do ulice. Luki s nedopitou fľaškou. „Čo tam ležíte hovädá?“ Nevieme kde bývame no. „Kde je Malý?“ pýtam sa. „Keď som odchádzal, ešte stále sa vybavoval s tou smradľavou bezdomovkyňou o tom, že si nemáme brať jej krásnu rodnú reč do našich ožratých papulí.“ V trojici nám šťastie praje. Odparkovaná Lada, z okna trčí vyzlečená pánska košeľa a ženská noha. Za Ladou Malý. „Pozeráš ako sa olizujú?“ Za ním zelená brána. „Neviem, aký je kód, nechce ma to pustiť dnu...“ Kód je vlastne na každej bráne rovnaký. Jeden, dva, päť, sedem. Tak, ako je rovnaká vlastne aj každá rekreácia v tejto modro – žltej krajine, na hranici medzi Európou a Áziou. Váham či tri hviezdičky, alebo päť. Tri za andruchovičovskú postmodernu, ktorej stále tak celkom neviem prísť na chuť. No a päť za reminiscencie mojich vlastných rekreácií za našou východnou hranicou.... celý text

Císařský oheň 2015, Robert Lyndon

Ako bola Cesta snežných vtákov autentická a pomerne realistická, tak je Císařský oheň nevierohodný a plný očividných nezmyslov. Ale nevadí, príbeh je pútavý, hrdinovia odvážni, cesta nebezpečná. Čím je expedícia bližšie k cieľu, tým je dej viac a viac pritiahnutý za vlasy. No a koniec už úplne stráca štavu a topí sa v záplave sladkých nezmyslov. Škoda.... celý text

Bílá vrána 2012, Andrzej Stasiuk

Chlap po tridsiatke už nemá dvadsať, ale ešte si to tak celkom nestačil uvedomiť. A toleruje sa mu to. Môže si dovoliť správať sa hlúpo a nezodpovedne. Už ho však nik nemôže nebrať vážne. Už nie je žiadne mladé ucho, je pán XY. Už má spomienky. Už si uvedomuje plynutie času. O partií takýchto mužov rozpráva Stasiuk vo svojej Bielej vrane. O partií, ktorá má za sebou dobré aj zlé a pred sebou neistú budúcnosť. O partií, ktorá chce z vlaku času aspoň na chvíľu vyskočiť, alebo ak by sa dalo, vystúpiť úplne, žiť si to svoje a nechať čas plynúť okolo seba. Cigarety, alkohol, zima, sneh, riziko, priateľstvo, nenávisť, tajomstvo a príroda poľských Bieszczad, ktoré vie Stasiuk tak majstrovsky zobraziť. To sú hlavné prísady tohto temného, mladícko - stareckého rozprávania. Nie je to ľahké čítanie, ani zábavné čítanie, ale keď sa do neho čitateľ ponorí v sychravý studený večer, ľahko sa vráti do svojich spomienok, alebo aspoň do spomienok, aké by určite chcel mať. Prejde sa po romanticky špinavej Varšave či horách pokrytých kryštáľovo čistým snehom s priateľmi, s ktorými nič nie je jasné. Svet nie je jasný, príbeh nie je jasný. A možno by sa to všetko aj časom vyjasnilo, keby nebol pohľad neustále zakalený tou čírou tekutinou z poldecáku...... celý text

Dítě číslo 44 2009, Tom Rob Smith

Napínavá hra o život. O vlastný, o život svojich blízkych i o životy mnohých neznámych detí. Ťažko povedať, čo sa mi na Dieťati 44 tak páčilo. Je to remeselne vynikajúco spracovaný krimi thriller, kde autor správne dávkuje napätie a pekne vykresľuje postavy, ktoré čitateľ proste musí mať rád. Knihu som zhltol na jeden dúšok. Ešte som sa však nestretol so západným autorom, ktorý by dokázal dostatočne verne zachytiť atmosféru Sovietskeho zväzu. Žiaľ nepodarilo sa to ani Smithovi. Obtiaže každodenného života či všadeprítomnú paranoju miestami nafukuje do nereálnych rozmerov, miestami zas ako keby na to všetko zabúdal. Netvrdím, že nevenoval dostatok síl štúdiu reálií, práve naopak, len sa obávam, že ten pocit beznádeje, apatie či odovzdanosti, ktorý tam (tu) panoval, ľudia na Západe proste nedokážu pochopiť. No a štylizovanie vyšetrovateľa z Lubjanky do role akčného hrdinu holywoodskeho typu pôsobilo miestami skutočne veselo.... celý text

Samota 2015, Natalio Grueso

A tak pekne to začínalo... Samota má nápad, zaujímavú formu a úplne skvelé prechody z príbehu do príbehu. Vlastne celá sa skladá z príbehov. Z príbehov z osamelého života sympatického podvodníka - cestovateľa Bruna Labastideho a z ďalších drobných príbehov rôznych postavičiek krížom - krážom po svete. Linka života hlavného hrdinu Bruna bola v knižke hlavným motívom, ostatné texty, ako keby ju mali dopĺňať. Nedá sa povedať, či šlo tiež o príhody, v ktorých hlavný hrdina vystupoval, alebo nie, nakoniec to nie je vôbec dôležité. Ich pojítkom mala zrejme byť tiež samota. A tu som sa zarazil prvý krát. Nie že by sa ich hrdinovia nemohli cítiť osamelo, to nie, ale rozhodne z nich samota nevystupovala tak silno a nebola ani tak dôležitým osobnostným rysom, ako u Bruna. A ako som točil stránky ďalej a ďalej, samota sa v príbehu stávala čoraz menej zreteľnou, ale nie, že by smerovala k nejakému ukončeniu samoty, k nájdeniu niekoho, koho osamelý potrebuje, ona proste vyšumela. A keď začal autor k záveru miešať do textu všetky stokrát prevarené klišé, násilný sentiment a akési coelhovské múdra, kým som sa dostať po poslednú stránku, ktorá sa žiaľ podľa očakávania niesla presne v tomto duchu, svoju príjemnú knižku mi dokázal navýsosť znechutiť. Vážne škoda...... celý text

Saeculum 2014, Ursula Poznanski

Napätie a naivita tomu nechýbali. Teraz nemyslím naivita čo sa týka deja, ten bol síce tiež dosť skoro odhadnuteľný, mám na mysli naivita v zmysle konania postáv. Takto (nevinne? - v každom zmysle) sa 20 ročné decká teda rozhodne nechovajú. Autorka poskytla pohľad (hoci povrchný a značne skreslený) do larpovej komunity - bavia ma jej fúzie moderných trendov zábavy a mládežníckeho thrilleru. V tomto prípade šlo síce o pervazívnu hru, nie o larp, ale ako informácia o tom, že podobný fenomén existuje, to z môjho pohľadu stačí. Takže krátke zhrnutie: Saeculum je inovatívna a napínavá knižka.... celý text

Nádraží Perdido 2003, China Miéville

Netradičné, originálne, napínavé a v rámci žánru celkom invenčné. Svet s vlastnými rasami, históriu a súčasnosťou, imaginatívne popisy Nového Krobuzonu tvoria pozadie príbehu a ten, hoci na mňa miestami príliš fantasy technický dodáva knižke správnu šťavu.... celý text

Severský deník 1971, Jurij Kazakov

Viacero sovietskych výskumníkov prebrázdilo polárne oblasti Ruska a priniesli odtiaľ veľa nových informácií, ktoré spracovali v mnohých zaujímavých knižkách. Severský denník však medzi ne rozhodne nepatrí. Kazakov miesto zaujímavých faktografických údajov vsádza na romantiku. Každému, kto si vie vychutnať húkanie sirén remorkérov, či pasáže ako strojník točí kľukou, Severský denník silno odporúčam. Koho nevzrušuje stupňujúce sa napätie v štýle "v diaľke vidno bodku, približuje sa, áno je to nový traktor" moc toho pre seba v knižke nenájde. Autor sa rozplýva nad krásou prírody a tradícií a popri tom si predstavuje ako na všetky tie zabudnuté miesta jedného dňa sovieti zavedú elektrinu, ako tam ľudia budú žiť v nových domoch s ústredným kúrením a ako budú s nostalgiou spomínať na starodávne príbehy svojich dedov. Najmä je mu však ľúto, že sovietski technici ešte nevynašli mobilné montované domy, aby Nenci nemuseli v tuhej zime mrznúť vo svojich čumoch. Rovnako tak je mne ľúto času, ktorý som čítaním tohto diela zabil...... celý text

Svet podľa Sašu Kozaka 2015, Iulian Ciocan

Originálny pohľad na krajinu v procese transformácie. Jednotlivé postavy príbehu sú vzájomnými vzťahmi pospájané len voľne, do jednoliateho celku ich spája kruto absurdná a ironicky bezvýchodisková realita Moldavska. Jedinú výhradu mám k tomu, že na krátky rozsah diela je tých postáv priveľa. A tak sa nedočkáme očakávaných ukončení viacerých zaujímavých osudov. Dej sa odohráva v období od kolapsu ZSSR až prakticky do dnešných dní, Ciocan veľmi pekne ilustruje ten postupný proces zmeny. Hoci Moldavci mali v porovnaní s nami o dosť horšiu štartovaciu pozíciu do modernej Európy, aj problémy, s ktorými sa museli potýkať sú závažnejšie, dajú sa nájsť mnohé paralely medzi situáciou v Ciocanovom Moldavsku a u nás. To, čo bolo socializmom postihnuté najviac boli ľudské hlavy. Nie príšerná ekonomická situácia, depresiu spôsobujúca možnosť porovnávať svoj život s tým, ako sa žije na západe, alebo prežívanie bez perspektívy. To, čo musí prejsť transformáciou je teda v prvom rade myslenie a to žiaľ ešte nejaký čas potrvá...... celý text

Radetzkého pochod 1975, Joseph Roth

Na troch generáciách, troch mužoch z rodu Trottovcov autor skvele ukazuje kolaps Rakúsko - Uhorskej monarchie a vôbec celého jej myšlienkového konštruktu. Nešlo iba o nacionalizmus, socializmus a rôzne ďalšie izmy, ktoré v tom období začali v Európe naberať na sile, ale aj o celkový rozpad morálky, pád autorít, hľadanie slobody jednotlivca a úcty samého k sebe. Radeckého pochod je navyše silným a pútavo napísaným príbehom a aj bez meditovania nad politickou a sociálnou situáciu tej doby je čas strávený jeho čítaním časom príjemne využitým.... celý text

Zákony útěku 1984, Oleg Kuvajev

Neviem prečo, ale po prečítaní anotácie ma ani nenapadlo, že by to mohol byť budovateľský román. A bol. Ako poleno. Poleno zo smrekovca, ktoré tvrdí chlapi ťažili v krutých podmienkach pripolárnej tajgy. Ak Vás zaujíma problematika zakladania kolchozov na polárnom kruhu a Váš vysnený hrdina je nezlomný úderník, zvyknutý tvrdo makať a nebáť sa ani neprekonateľných prekážok, proste sovietska verzia aliašského lumberjacka, je to knižka akurát pre Vás. Ja som si z nej odniesol možno pár námetov na rozmýšľanie o tom, či bolo možné existovať v Sovietskom zväze ako aspoň trochu slobodný človek a zhnusenie nad postojom autora (vlastne celého sovietskeho zriadenia) k rodinnému životu. Ale aby som nekrivdil, bolo tam aj pár pekných chvíľ v čumoch a pri horiacih ohňoch sibírskych pastierov sobov.... celý text

Šamanův plášť: Dějiny domorodých národů Sibiře 2004, Anna Reid

Celkom zaujímavá výprava do histórie objavovania Sibíre, aktualizovaná postrehmi z niekoľkomesačnej cesty, ktorú autorka vykonala do oblastí, osídlených niektorými z pôvodných sibírskych národov. Číta sa to celkom príjemne, staršia história je podľa môjho názoru spracovaná v celku kvalitne a pozorovania zo súčasnosti rozprávanie príjemne dopĺňajú a aktualizujú. Rozhodne však nejde o "dejiny domorodých národov". Z nich sú tu len čriepky, práve z lokalít, ktoré autorka osobne navštívila. Tu mi chýba možno trochu viac komplexnosti. Čo mi však vadilo predovšetkým, to bolo akési zhadzovanie ruského živlu na Sibíri, v štýle všetko čo priniesli Rusi je zlé a naopak idealizovanie pôvodných národov, bez reflexie dezolátneho stavu, v akom sa (podľa iných autorov) nachádzajú dnes. Tento pohľad, hoci nebol príliš vypuklý, je v diele cítiť a dosť ruší snahu o objektivitu a neskreslený pohľad na realitu dnešnej Sibíre.... celý text

Mlýn na mumie 2014, Petr Stančík

Kto si k čítaniu Mlýnu na mumie neukuchtí niečo fantastické pod zub a nezalieva každú stránku hltom piva je pre mňa nepochopiteľný. Za gastronomickými lahôdkami o výmyslu aj nezmyslu sveta, ktoré sa autorovi podarilo vymyslieť, vôbec nezaostávajú ani ostatné jeho viac či menej pritiahnuté nápady, ktoré robia Mlýn na mumie tým čím je. Ak by som mal román nejako zaradiť, musel by som vymyslieť samostatnú škatuľku v štýle gastroeroticko - magickorealistická historická detektívka. Proste veselé čítanie.... celý text

Antologie běloruských povídek 2006, * antologie

Podarená zbierka. Hoci mi niektoré texty nie celkom sadli, iné (Tyvado, Prázdné láhve) boli naopak presne z môjho šálku kávy. Lepšie povedané z môjho stakančika vodky. Ťaživá a komplikovaná história, beznádejná a šedivá realita dneška či pokriveným režimom zničené vzťahy na placatej bieloruskej rovine majú totiž v alkohole akéhosi spoločného menovateľa.... celý text