bondula přečtené 410

Vizitka 2013, Gabriela Benešová

Príbeh o hľadaní. Hlavne hľadaní samého seba. A príbeh ponúkajúci jedno z možných riešení, čo s nadobudnutým poznaním o sebe samom urobiť. Mnohým náznakom som neporozumel (napr. odkazom na Japonsko). Mnohé skutočnosti na mňa pôsobili inak, ako boli myslené (napr. pravidelné štvrtkové stretnutia mi až príliš evokovali pohovory u psychológa). Za príbehom je celkom určite viac, ako som z neho na prvé prečítanie bol schopný vydestilovať. Ale hlavne - labyrint, ktorý namaľoval Tadeáš s priateľmi na Vyšehrade, ten tam skutočne môžete nájsť až dodnes!... celý text

V ohybu řeky 1985, Vidiadhar Surajprasad Naipaul

Brit , Ind, rodák z Trinidadu. To sú esencie, robiace z Naipaula autora, ktorý môže skutočne z prvej ruky písať o vykorenení a stretávaní sa kultúr. A že si často neberie servítku pred ústa. „Nechápal jsem, do jaké míry nás zformovala Afrika a prostý život na pobřeží, do jaké míry jsme ztratili schopnost rozumět vnějšímu světu. Nemáme možnost pochopit ani zlomek myšlenkových proudů, vědy, filozofie a práva, které se na vytváření toho vnějšího světa podílely. Považujeme je prostě za samozřejmost. Na ten obrovský svět se díváme tak, že prostě existuje. Nikdy nás nenapadne, že bychom mu sami mohli také něčím přispět. A proto o všechno přicházíme. Když přistaneme na takovém místě, jako je londýnské letiště, dáváme si záležet jen na tom, abychom nevypadali směšně. Je to tam ještě nádhernější a komplikovanější, než jsme si představovali v těch nejodvážnějších snech, my máme ale starost jen o to, abychom lidem kolem sebe ukázali, že se o sebe umíme postarat a že to na nás neudělalo žádný zvláštní dojem. Někdy jdeme dokonce tak daleko, že předstíráme, že jsme čekali něco lepšího. V tom se projevuje naše omezenost a neschopnost.“ V ohybu řeky je ťažký román, ktorý sa nemôže skončiť dobre. Od začiatku asi tak do tretiny knihy ma sprevádzal pocit, hoci nijak explicitne v texte nespomenutý, akoby sa nad príbehom vznášalo niečo obzvlášť temné. Prirovnal by som to ku klávesovému podmazu, ktorý sa občas vyskytuje vo filmoch a napriek tomu, čo sa deje na plátne, posúva atmosféru deja do čierno čiernych sfér. Super, toto sa mi s knihou ešte nikdy nestalo. Ako som si zvykal na postavy a prostredie a postupne som si dej dokázal zasadiť do reálnych časových a priestorových súradníc, tento pocit ustupoval. Čo však neustúpilo, bola celková bezvýchodiskovosť situácie. Hoci v extrémnej podobe, veci ktoré sa dejú v ohybe řeky možno vztiahnuť aj na celý svet, globálnu situáciu. Naipaul takto v presahu pre mňa pôsobí ako temný prorok. Pri kartách, ako sú dnes rozdané sa to dobre neskončí. Nemôže sa to skončiť dobre. Pre mňa skutočne nevšedný čitateľský zážitok.... celý text

Montaillou, okcitánská vesnice v letech 1294–1324 2005, Emmanuel Le Roy Ladurie

Táto kniha je jedinečná. Jedinečná v pohľade z našej doby na stredovekého človeka a jedinečná v pohľade stredovekého človeka na seba samého. Hoci autor skúma len obyvateľov jednej malej dedinky, v relatívne krátkom časovom úseku, mnohé jeho zistenia sa dajú aplikovať oveľa všeobecnejšie. Najmä v diskusiách s názormi začínajúcimi mnohoznačným: Naši predkovia kedysi... Život v dedinkách pod Pyrenejami začiatkom 14teho storočia bol úplne iný, ako si o tom období väčšina z nás myslí. Trebárs rebríček hodnôt vtedajších ľudí (spása a rodina), ich vnímanie Boha a viery, alebo ich vzťah k práci a majetku (makať od svitu do mrku na poli, aby sa ušetrilo? Hoho! Tak to prrr.) Záznamy vychádzajú z poctivo spracovaných inkvizičných zápiskov. Ale nie je to ešte tá známa inkvizícia, ktorá vypočúva na mučidlách a aj tak každý uhorí na hranici. Nie sú tu žiadne lízania kozých zadkov ani nič podobné. Iba dedinské klebety, udania jednej tetky na druhú. A upálenie skutočne iba ako najkrajnejší trest. Le Roy Ladurie otvára obraz priam bukolického života v celej jeho šírke. Techtle mechtle za stodolou, kravy na susedovom poli či iné protisusedské intrigy. Portfólio dedinských charakterov tvorí až beletristicky zaujímavé prostredie. Súčasne s Montaillou som čítal aj Labyrint od Kate Mosseovej, no musím popravde povedať, že skutočné osudy niekdajších obyvateľov Montaillou boli častokrát štipľavejšie a napínavejšie ako plnokrvný súčasný thriller.... celý text

Emil a detektívi 2013, Erich Kästner

Klasika, ku ktorej som sa dostal až teraz, ako dospelý pri vlastných deťoch. Napínavé tak, že som si to popredu dočítal sám, nevedel som sa dočkať, ako to skončí! Cítiť z neho ducha doby, mnohým veciam možno už dnešné deti neporozumejú, ale jeden pekný, pozitívny príbeh ešte nikdy nikomu neuškodil.... celý text

Labyrint 2006, Kate Mosse

Nie som priaznivcom konšpiračných románov, k Labyrintu som teda pristupoval s obavami. Knižku som si chcel prečítať na vytvorenie obrazu, ako populárna literatúra vníma katarov a albigénske krížové výpravy. Potešilo ma, že konšpirácií bolo menej ako som očakával, naopak, príbeh bol celkom fajn. Objektivitu použitých historických faktov a reálií si nedovolím hodnotiť, koniec koncov to pri literatúre tohto typu nie je ani podstatné. Naopak, kľúčové zložky, ako citové zapojenie čitateľa, logika deja či napätie – to Mosseovej vcelku vyšlo. Miestami na iritovali niektoré postavy, ale celkovo musím zhodnotiť, že v rámci žánru historického thrilleru Labyrint určite patrí k tomu lepšiemu.... celý text

Tichý den v Tangeru 2002, Tahar Ben Jelloun

Studený byt, bičovaný ostrým východným vetrom a daždom, po ktorom sa ticho presúša upratovačka. Spomienky, osamelosť, nuda. Čo asi môže zažiť chorý starý muž vo svoj všedný deň? Alebo ten deň nie je až taký všedný? Pomaly plynúce, trocha ťaživé rozprávanie. Závan orientálnej exotiky a koloniálnej minulosti. Pohľad starého človeka na prežitý život, na to čím bol a čím je. Nie je to nuda, to rozhodne nie. No čosi tomu chýba. Práve to čosi. Ale ak by tam to čosi bolo, Tichý den v Tangeru by už nebol obyčajným tichým dňom v Tangeri, ale čímsi iným. Takže je asi daromné tam to čosi hľadať...... celý text

Největší hereze 2007, David Zbíral

Suchý odborný jazyk, tvrdá polemika, množstvo zdrojov. Ale aj nevšedný a pekne vyargumentovaný pohľad na problematiku katarov a heretických hnutí v 12. a 13.tom storočí. Mladý autor sa odvážne púšťa do rozboru prác známejších kolegov a hľadá si vlastnú, pre mňa nesmierne zaujímavú cestu. Dielo by tu šlo rozobrať aj viac, no načo, kto chce, nech si prečíta. Mojim takpovediac najvšeobecnejším záverom z tejto práce je, že k mysleniu stredovekého človeka sa dnes nedokážeme priblížiť, aj keby sme sa veľmi veľmi snažili...... celý text

Na veky vekov 2014, Ken Follett

Prišlo mi to, akoby autor vykrádal sám seba. Ťažko nezrovnávať s Piliermi. Tu však nie je žiadna sympatická postava, celkovo z hlavných postáv je väčšina postavených ako záporáci a tí klaďáci sa príliš často chovajú ako retardovaní, takže som si nikoho z nich nedokázal obľúbiť. Navyše ma brutálne rušili explicitné popisy sexuálnych a násilných scén. Nemyslím si o sebe, že som nejaká konzerva, ale do takéhoto príbehu to bolo fakt zbytočné a často dosť cez čiaru môjho vkusu. Chápem, že je to asi teraz moderné, ale nie som na to zvyknutý a asi si na to ani tak ľahko nezvyknem. Popri tom som čítal odbornú historickú knižku, kde autor pracuje s normálnymi dobovými zdrojmi a keď takto priamo vidím, ako obrovsky sa líši predstava o stredoveku u Kena Folletta od stredovekej reality opísanej priamo z historických prameňov, pripadá mi Na veky vekov ako taká nevtipná karikatúra. V rámci žánru sa samozrejme jedná o jednu z tých lepších kníh, vynikajúcu najmä rozsahom a spletitosťou príbehu. Rozhodne to nie je nuda, druhý raz by som sa však už do čítania nepustil. .... celý text

Cesty do Ruska: Fejtóny, reportáže a denníkové zápisky z rokov 1919-1930 2012, Joseph Roth

Cesty do Ruska sú zbierkou pamätí a fejtónov, pôsobiacich ako zrážka salónnych komunistov s krutou realitou mladého Sovietskeho zväzu v období NEPu. V diele sa odrážajú Rothove ľavicové postoje, chváli čo sa sovietom podarilo, plánuje, čo by sa ešte podariť mohlo. No nemá problém aj kritizovať. A tém na ktoré je treba poukázať, nachádza nepočítane. Z článkov silne cítiť jeho idealizmus, ktorý dnešní ľudia, ktorí už vedia, ako socialistický experiment dopadol pochopia iba ťažko. Podobne, ako Roth nechápal, že čo si môže dovoliť ako cudzinec, to by ako občan Sovietskeho zväzu nemohol. Je to akási ľahká propaganda východu na západe. Avšak propaganda skvele literárne spracovaná, takže i keď s väčšinou prezentovaných názorov nesúhlasím, Rothove texty sa mi nesmierne páčia. Silné, autentické a umelecké svedectvo o svojej dobe.... celý text

Záhada zlaté štoly 2003, Vlastimil Vondruška

Deti polnoci 2011, Salman Rushdie

Súkromné dejny indického subkontinentu od Salíma Sinaího. Prejde všetky dôležité historické momenty, ktoré sa tam udiali od nezávislosti až do 70.tych rokov. Nadýchne sa kozmopolitnej atmosféry postkoloniálneho Bombaja či smradu Starého Dilí, na motorke sa popreháňa rýchlorastúcim pakistanským Karáčí a stratí sa na člnku v močiaroch bangladéšskeho Sundarbanu. Zmes histórie, geografie a mágie, kde práve posledná zložka je tá najpodstatnejšia. Deti polnoci mali zvláštnu vlastnosť. Len ťažko som sa vedel prinútiť pustiť sa do čítania každej ďalšej kapitoly, ale akonáhle som už čítať začal, nebolo ľahké prestať. No predsa len na mňa trocha moc postmodernizmu. Množstvo odbočiek od hlavného rozprávania, no práve tie boli často veľmi zaujímavé. A tak... Ešte som asi na takúto literatúru nedozrel.... celý text

Parfum: Príbeh vraha 1987, Patrick Süskind

Námet aj spracovanie bolo veľmi originálne, urobiť z toho detektívku bol tiež dobrý nápad. Možno to je aj nejaká alegória, žiaľ v tomto smere som pointu neobjavil. Ale to, ako to celé skončilo... no pripomenulo mi to pomaly, do stratena vyprchávajúci parfum.... celý text

Hnev 2015, Zygmunt Miłoszewski

Jesenná knižka. Okrem trefných a často vcelku vtipných popisov súčasného Poľska autorovi parádne vyšli aj opisy Varmskej jesene. Úžasne to urobilo atmostféru. Príbeh dobre naaranžovaný, nejde síce tak do histórie ako predchádzajúce dve knihy série, ale nič to, aj na problémy dneška treba poukázať. Pre mňa je táto Miloszewského séria jednoznačne objavom roka v kategórií detektívka.... celý text

Keď ma kolísalo slnko 1974, Juvan Šestalov

Príbeh o tom, ako do Jugry zavítal socializmus. Mansijske mýty sa preplietajú s prenikaním súdruhov na sever. Starí bohovia Torum a Ekva Pirš sa miesia s dobrým duchom Leninom a spolu bojujú proti zlému duchovi Kolčakovi. Autor veľmi pekne popisuje mechanizmus prijatia ideálov komunizmu pôvodným sibírskym národom Mansijov. Trochu nesadol štýl a forma - je to dosť poetické a mýty sa niekedy kryjú s realitou tak veľmi, až ťažko rozlíšiť jedno od druhého. Ale téma je to nesmierne zaujímavá.... celý text

Tygrova žena 2013, Téa Obreht

Kto tvrdí, že magický realizmus je literárny smer regionálne zviazaný s Latinskou Amerikou, nech ci sadne a číta Tygrovu ženu. Obreht píše ako podľa definície: magické prvky pôsobia prirodzene, ale nie sú vysvetlené, postavy ich prijímajú a nehľadajú v nich logiku, vplyv folklóru, zrkadlenie minulosti a prítomnosti, atď. Zasaďte si to do kulís suchých balkánskych kopcov, jeho zložitej histórie od okupácie Habsburskými vojskami, cez dve krvavé svetové vojny až po tie bratovražedné na konci dvadsiateho storočia a máte Tygrovu ženu. Pre lepšiu predstavivosť netreba ani veľmi hľadať a nájdeme tu dalmátske pobrežie, Belehrad či Mostar. Skvelá atmosféra, neuveriteľné postavy, tajomné a nevysvetliteľné udalosti, ktoré nedovolia knižku len tak odložiť. Balkán je fascinujúci sám o sebe, no na svet, ktorý vytvorila Tea Obreht by som použil ešte expresívnejší výraz, keby som taký poznal. Vynikajúce čítanie!... celý text

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války 2005, Jaroslav Hašek

Švejk je klasika. Pre svojský humor, pre výpoveď o nekonečnej ľudskej hlúposti a tiež ako s veľkým nadhľadom kreslený obraz svojej doby. Pre mňa ale jeho humor či tempo rozprávania trochu v dobe vzniku diela ostávajú. Po lopate – dnešný humor je iný. Nemyslím si, že Švejk má potenciál poslať dnešného čitateľa do kolien. Nepovažujem tú knižku za stratu času, to iste nie, no do mojej siene najslávnejších klasických diel sa žiaľ nezaradí. Snáď som Švejkovi len dobre neporozumel. Možno keby bolo dielo o čosi kratšie. Ku konca sa situácie, respektíve modely správania postáv už stávajú známymi a všednými, úplne to stráca iskru. Švejk často nevedel, kedy prestať rozprávať svoje dlhé histórie, kedy je čas znova prejsť „k veci“. A v tomto sa mi zdá Hašek podobný. Neodhadol tak celkom, kedy je už všetkého dosť a že aj dobré sa omrzí, keď je ho mnoho...... celý text

Boží šašo 2010, Karol Lovaš

Rebel v sutane. Brat Šavol káže radikálnu lásku. A nie len káže, on ju zrejme skutočne aj žije. Ako dôkaz snáď stačí knižku obrátiť a prečítať posledný komentár, ktorý o Božom Šašovi napísal Alojz Lorenc. Veď len to, že Brat Šavol dal knihu prečítať tomuto človeku a fakt, že mu na jeho názore záleží tak, že ho uverejnil, hovorí sám o sebe. Žiadne hromy blesky z kazateľnice, iba pár básní s pointou a zamyslení múdreho a skúseného človeka. Myslím, že táto knižka má čo dať každému.... celý text

Zapletení 2011, Zygmunt Miłoszewski

Po pomalšom (a vcelku dlhom) rozbehu nasleduje rýchla jazda a strhujúci finiš. Slušná detektívka, popis prostredia východoeurópskeho mesta s jeho temnými stránkami mi trochu pripomína Dominika Dána, no Miloszevski píše výrazne kvalitnejšie. Príjemná knižka.... celý text

Zrnko pravdy 2014, Zygmunt Miłoszewski

Presne taká detektívka, aké mám rád. Napínavá, prekvapivá, tajomná, nechýba trocha vtipu a najmä hora miestnych reálií. Pre mňa o to príjemnejšia, že Sandomierz som mal možnosť navštíviť a pri popisoch mesta som sa mohol pozrieť na známe prostredie cudzími očami. Niet pochýb, že oči Miloszewského sú pozornejšie, jeho interpretácia toho čo vidí oveľa poetickejšia a znalosti reálií oveľa hlbšie. Síce zrejme nedokážem celkom doceniť to, ako autor "tne do živého", naháňa poľských národných démonov a ukazuje temnejšie stránky svojich krajanov, no i tak je Zrnko pravdy pre mňa skvelou knižkou.... celý text

Hordubal 2009, Karel Čapek