Čand@
přečtené 541
Vzpoura mrtvých
2009,
Otomar Dvořák
Vďaka Čitateľskej výzve sa dostane človek skutočne ku knihám a autorom, ktorí by inak jeho pozornosti ľahko ušli. V mojom veku som pomerne zdĺhavo hľadala autora o 22 rokov staršieho (jedna z tohtoročných tém) a naviac ešte s knihou, ktorá by ma mohla baviť. Sypem si popol na hlavu, že doteraz mi meno Otomar Dvořák nič nehovorilo, o to viac som rada, že sa mi týmto súborom poviedok otvorilo nové okno. Po jeho prečítaní sa cítim ako po dobrom obede s tromi chodmi :). "Příšerný jezdec" bol ľahkým predjedlom, hoci bez akejkoľvek súvislosti s ďalšími chodmi. Ako iným hodnotiteľom, i mne bolo ľúto, že príbeh ubehol tak rýchlo a isto by si zaslúžil bohatší než poviedkový šat. Nie je to ale údel poviedok, že často skončia prv, než sa do nich stačíme začítať? Rovnako ako predjedlo - iba nám "postraší" žalúdok a navnadí ho na ďalšie chody :). Avšak vypočítavá blondína ma stačila vynervovať tiež, mala som chuť ju preplieskať. Ďalším chodom - polievkou - bol "Mrtvý luh" a ja ako milovník polievok musím povedať, že i táto mi chutila zo všetkých chodov najviac. Výborný nápad zasadiť mystický dej do temného kraja nemeckého pohraničia plného močiarov a ešte časovo do obdobia po 2. svetovej vojne... mňam, chutilo mi. Hlavný chod - "Vzpoura mrtvých" - ma ale celkom neuspokojil. Chvíľu som ohŕňala nos, rýpala som sa v ňom vidličkou, než som mu prišla na chuť - nechytil ma od začiatku tak ako "Mrtvý luh". No vytrvala som a a ten dobrodružný hororík dočítala. A keby to bol film, bolo by mi jasné, že chystajú dvojku.... celý text
