Čand@
komentáře u knih
Příběh Arthura Truluva
Elizabeth Berg
Dojemný a nepravdepodobný príbeh, aké si autori môžu vymyslieť a čitatelia sa nimi môžu potešiť a pomyslieť si, že na svete predsa len neni tak zle, ako sa zdá.
“ Občas přemýšlím, jak by svět vypadal, kdyby si všichni lidé přestali stěžovat. Jistě by se z něj stalo velmi tiché místo. “
Byly jsme tam taky
Dagmar Šimková
Opäť dielo, ktoré sa mi napriek svojmu neveľkému rozsahu dostalo hlboko pod kožu. Umelecky vznosný, bohatý jazyk s mnohými metaforami, miestami až poeticky nežný, naopak dodáva zverstvám komunizmu na reálnom prežitku, zdôrazňuje ich. Nejde o to, kto, čo a prečo. Ide o to, čo sa odohráva v človeku, ktorému násilne odobrali slobodnú vôľu a zadupali ju do zeme.
"... svobodný člověk je vždy aspoň částečně pánem svého žití. Zapráskne dveřmi, aby ukončil hádku, přestěhuje se do jiného domu, vstoupí do trapistického kláštera, dá se z trucu naverbovat do cizinecké legie, vyjde si do Stromovky nalokat se čistého vzduchu a klidu, napíše vzteklý dopis milence, opije se v nevěstinci, koupí manželce na usmířenou kytičku sněženek, vynadá paní ve frontě na citróny, že předbíhá - i v omezeném světě těch dní má stále ještě možnost zchladit si žáhu, vybouřit se z mizérie, něco udělat, něco odmítnout, někoho poslat k čertu, být chvíli sám.
Ale ve vězení není úniku."
Ztracená duše
Olga Tokarczuk
Má to tie najsilnejšie atribúty rozprávky: bol raz jeden … a žili šťastne až do smrti.
Aj ja chcem.
A takéto umenie mi k tomu pomáha.
Doupě
Jakuba Katalpa (p)
Obvykle nemám rada, keď príbeh skončí tak, že chceme vedieť, čo sa stalo ďalej. Keď príbeh síce dovyprávaný je, ale jeho záver vyvoláva ďalšie otázky. Tu mi to ale nevadí. Ostatné dve dejové linky, rozprávané celkom oddelene od hlavnej, sa stretnú len v jednom jedinom okamihu, ktorý hlavný dej ani nijako neovplyvní, hoci na to čakáte. O to je to zvláštnejšie a zaujímavejšie. Jakubin strohý štýl s krátkymi vetami a kratučkými kapitolami je naozaj osobitý a má v tomto príbehu svoje opodstatnenie. Pekné dielo.
Oko
Bernard Minier
To bolo tak krásne zamotané a hororovo naladené a úchylné, až ma štve, že sa tam zas na záver primotalo Martinovo "never ending story". Preto za mňa mínus hviezdička. Táto linka je už otravná ako Jurek u Keplera.
Austrálie s dítky v zádech
Monika Vacková
Čo oceňujem, je odvaha vôbec takto vyraziť s malými deťmi, zmysel pre dobrú organizáciu a plánovanie, ďalej vytrvalosť a silu absolvovať nielen fyzicky náročnú cestu, ale napokon i mať pevné nervy na prekonávanie predovšetkým byrokratických prekážok.
Asi to nie je najzaujímavejší cestopis, aký som kedy čítala. Predsa len sa točí hlavne okolo toho, kde postavíme stan na prenocovanie, či je po ceste obchoďák, kde je verejný gril a detské ihrisko… Ale fajn. Keď by sa niekto chystal, takéto informácie sa isto môžu hodiť. Nejde o typický poznávací cestopis, aké mám rada. A trochu mi vadili vložené celostránkové reklamy. Vlastne dosť. Však každému podľa jeho gusta.
… stačilo jen říct Jáchymov
Anna Strnadová
Stačilo málo a váš život bol kompletne naruby. Som rada, že autorka porozprávala aj to, čo nasledovalo po návrate z lágru: pocity odcudzenia, nočné mory, odmietavé postoje okolia, neskrývané nazeranie skrz prsty, nulové výplatné pásky … Nemali by sme zabúdať.
Zbabělci
Josef Škvorecký
Tak mám pocit, či tie miestne vysoko hodnotiace komentáre túto knihu tak trochu nepreceňujú akoby zo zvyku alebo čo. Akože v škole im povedali, že to je super knižka, ktorú musí každý prečítať, lebo Škvorecký je skvelý.
Zbabelci sú pritom vlastne fakt nuda. Oukej - téma posledných vojnových dní v malom mestečku je zaujímavá. Aj autorove nekonečné vety zaznamenávajúce toky myšlienok a činov beriem. Je to spisovateľský štýl. Ale ten vyprávač? Danny mi v podstate iba liezol na nervy a vďaka nemu sa mi kniha stala skôr utrpením než umeleckým zážitkom - jeho neustále a vskutku otravné zaoberanie sa Irenou! A tie tupé dialógy s ňou. A to ju ani nemiluje! Len sa s ňou proste chce vyspať, lebo nablízku niet nič lepšieho na výber. Vypustiť všetky tieto nezmysly, bolo by to snáď o 200 strán kratšie.
Lov
Bernard Minier
Minier tentokrát dosť prekvapil. Odvážne otvoril extrémne pálčivú tému a verím tomu, že sa nájde nemálo takých, čo v tomto prípade budú stáť za názormi hlavnej zápornej postavy. Že západná kultúra a spoločnosť raz možno zahynie na svoje dobré úmysly, o tom by sa dali viesť siahodlhé kontroverzné debaty. V každom prípade, s týmto dielom série sa pre mňa Minier opäť dostal do sedla. Teším sa na Oko.
Údolí
Bernard Minier
(SPOILER) Taký Minierov priemer, možno skôr až pod. Už predchádzajúci diel série nemal v sebe to ONO, prečo by som ho označila za výborný, a tu mi to chýbalo tiež. Minier na druhej strane dokáže vtiahnuť do deja, aj keď príbeh je nič moc a možno fakt trochu pritiahnutý za vlasy… (SPOILER: že by psychológ mohol mať na svojich pacientov až takýto vplyv?). Sériu dočítam, lebo Martin sám o sebe ma baví, tak dúfam, že Lov ma poteší viac.
Strach
Jozef Karika
King má svoje Derry a Castle Rock, Karika má Ružomberok :))
Ak sa mi niekedy stane, že sa tam nejakým omylom ocitnem, viem, že na túru do okolných hôr sa určite nevydám. Na to je Karika príliš dobrý mystifikátor a ja príliš veľký strachopud :)).
Ešteže sa nám globálne otepluje!
Občanský průkaz
Petr Šabach
Mladým, aby vedeli. Starším, aby nezabudli.
„Bylo nám čtrnáct a říkali sme si: Jo, přesně tohle je vono. Sme na správným místě k žití! a vzpomínám si, že když sme se s Alešem vraceli večer do Dejvic, a jak sme toho byli plný a měli pocit, že žijeme báječnej život v báječný zemi, tak zrovna v ten moment vystoupili ze stínu jednoho domu nějaký dva chlapi a jeden z nich nám povídá: Z Majáles?, a když sme na to jak dva blbci kejvli a eště řekli: No jasně!, tak se ten druhej nedovařeně usmál a pak už nás tloukli hlava nehlava. Tiše, beze slov nás u zdi toho baráku fackovali a mlátili pěstma, a když sme, celý omámený z těch facek a ran, seděli vedle sebe na chodníku a drželi se za hlavy, tak si do nás naposledy jeden z nich i kopnul. Pak si zapálili cigára a se slovy: S váma sme eště neskončili… se volnou chůzí vydali dolů ulicí.
Co to bylo…? zachroptěl sem, když odtáhli.
Fízlové… posadil se ztěžka Aleš.
Do prdele… zanaříkal sem. Co řekneme doma?!
Chápete to? Dva zkurvený tajný zmlátěj dva čtrnáctiletý kluky tak, že málem vypustěj duši, a ty maj největší obavy z toho, co na to řeknou doma.“
KTO? Prepánajána, KTO dnes znovu volí komunistov?
Šikmý kostel 3
Karin Lednická
" ... žil obklopen lidmi, kteří od života žádali totéž. Ráno vstát, večer jít spát a mezi tím se nemuset bát, co zase přijde. Uplynulých devatenáct let jako by z nich vyždímalo veškerou sílu, ochotu a schopnost přizpůsobit se dalším zvratům. Ne že by o tom mluvili. Nebabrat se v minulosti bylo považováno za základní pravidlo slušného chování. A taky jediný možný způsob, jak nezahořknout. "
Som veľmi rada, že autorka sa v minulosti Karvinej "babrala ". A dala nám tým možnosť " zahořknout " voči tým, ktorí všetko zlo, čo sa tam dialo, spôsobovali. Toľko rozporov, toľko trápení, toľko zmarených životov, toľko smutných osudov, toľko zabitých nádejí, ale tiež toľko vytrvalosti, nezdolnosti, snahy dobrých ľudí, baníckej cti a súdržnosti, vernosti, hrdosti i pokory.
Celá trilógia je jedno z najnezabudnuteľnejších diel, aké sa mi kedy dostalo do ruky.
Ubulená hromádka štěstí
Sarah Andersen
Je super, keď si človek môže povedať, že neni na tomto svete divný iba on :). A keď to iní za neho napíšu (nakreslia).
Jako stín
Helen Fields
Connie ma teda rozhodne dostala. Také na prvý pohľad nežne pôsobiace žieňa, čo sa vlastne s nikým nemaže, ide si za svojím a na záver riadne prekvapilo. Mňa isto :)).
Nuž teším sa, čo nám ďalej postvára. Dobrý začiatok série.
Do švestek jsme doma
Martin Nekola
Občas sa mi pri rozhovore o minulosti s mladými ľuďmi stáva, že sa naivne opýtajú, prečo sme sa odtiaľto jednoducho neodsťahovali, keď sa tu žilo tak zle (mimo poniektorých, že?). Už viem, čo odpoviem. Nech si prečítajú tento komiks. Len tak sa odsťahovať jednoducho nebolo jednoduché.
Skvelo spracované, veľmi sa mi páčila kresba, príbeh aj informačná hodnota.
Konec léta
Anders de la Motte
No neviem … toľko rôznych náznakov, ktoré vyšumeli do stratena. Nemá prolog súvisieť s tým, čo sa stane ďalej? Tu ani za mak. Čo to malo byť? Čo stále tie líšky? Nejaká symbolika, čo mi unikla? A kde bol Mattias, keď ho Vera akože kryla? Ani to som akosi nepochopila. Že by som bola taký nepozorný čitateľ?
Trilógia Game bola oproti tomuto perfektne vychytená. Som sklamaná.
Zimní hrob
Peter May
Hory snehu, samý mráz a niekoľko mŕtvol v pomerne dobre možnej blízkej budúcnosti. Niektorí tu kritizujú ekologické narážky, ale podľa mňa je to ok. Už teraz sú toho plné médiá, čo je dobre, takže Mayov popis, ako to možno bude o nejakých 20 rokov, je dosť pravdepodobný.
Dej ma síce nestrhol tak veľmi ako poniektorých, vlastne až záver bol divočina, ale celkovo sa mi to páčilo. May má talent na dokonalé opisy miest, že máte pocit, že ste priamo tam. Chvíľami cítite zimomriavky po tele kvôli mrazu zaliezajúcemu pod nehty, chvíľami kvôli atmosfére hotelu ako z Osvietenia a chvíľami z bezmoci pred mocou politikov.
Za mňa dobré čítanie.
Sojčák
Jaakko Ahonen
Hej veru, kafkovina ako vyšitá. Keby Kafka kreslil, isto by svoje uletené knihy nakreslil práve takto. Klaniam sa autorom, koľko toho dokázali zdeliť takmer bez slov.
