Čand@
komentáře u knih
Pravda o mém muži
Halina Pawlowská
Aj keď dopredu vieme, že je to smutno končiaci príbeh, je to i zábavné čítanie. Dozviete sa aj to, čo ste možno vedieť ani nechceli, ale taká táto autorka proste je :)). Čo na srdci, to na jazyku. Milujem jej rozhlasové Omeletky a táto knižka nie je prvá, čo som od nej prečítala. Jej rozprávania sú vždy fajn relax.
Oběť bouři
Dolores Redondo
Takže Amaia sa nám na záver vyfarbila ako pekná nezbedníčka. Čím len si to ten neuveriteľne dokonalý James zaslúžil?
A vskutku narozdiel od predchádzajúcich dvoch dielov, tu už minimálne niekde okolo polovičky príde vnímavý čitateľ na to, kto za tým všetkým zrejme stojí. Tretí diel je teda síce nabitý všelijakým hnusom, no napätí ste skôr z toho, kedy to tej nadanej vyšetrovateľke konečne docvakne.
Napriek tomu ma Baztán ako celok veľmi bavil. Najpríšernejšie však na tom všetkom je, že autorka sa inšpirovala skutočným príbehom.
Ehm, a bacha! Na úvod citovať jeden z najznámejších hitov od Metallicy, to je teda nečakaný majsterštyk! :))
Podvolení
Michel Houellebecq
Taký francúzsky Kundera by som povedala. Hora intelektuálnych rečí - sex alebo kopec túžobných kecov po sexe - ďalšia hora intelektuálnych rečí - ďalší sex alebo ďalší kopec túžobných kecov po sexe - a tak stále dokola so sem-tam primiešanou politikou. Počúvané ako audiokniha a tentokrát to pre mňa nezachránil ani ako vždy skvelý Igor Bareš.
Krysař
Viktor Dyk
Tohtoročnú čitateľskú výzvu som sa rozhodla okoreniť vlastnou výzvou prečítať a zaradiť si do nej čo najviac kníh z dcérinho aktuálneho zoznamu doporučenej maturitnej četby.
Krysař ako kniha, v ktorej sa niekto stratí (Agnes), bola dobrá voľba. Krátky príbeh plný symboliky a krásnych i drsných slov. Najkrajšia pre mňa bola posledná veta. Nie preto, že príbeh už končí, ale pre nádej, ktorú vyslovuje.
Invaze z galaxie
Robin Cook
Staré dobré sci-fi. Akurát som sa vlastne nevedela rozhodnúť, komu chcem fandiť - pozemšťanom alebo mimozemšťanom? Oboje malo svoje plusy aj mínusy. Ešte že koniec poskytuje malú medzierku pre vlastnú predstavu pokračovania :)).
Introvertka v hlučném světě
Deborah Tung
Niekedy potrebujeme inych, aby sme pochopili sami seba. Alebo potrebujeme takyto komiks, aby sme pochopili sami seba. Alebo aby sme pochopili inych :).
Jan Zajíc
Josef Šorm
V žiadnom prípade sa neodvažujem znevažovať symbolickú výzvu k vzbure formou najvyššej obety vlastného života. Ale napriek tomu priznávam, že než samotný príbeh Jana Zajíca, našťastie dostatočne známy a pripomínaný, ma najviac dostali dopisy jeho súrodencov v závere knižky. Samotný komiks mi príde dobre spracovaný. Text zrozumiteľne podáva situáciu a pohnútky Jana Zajíca k tomuto ukrutnému činu a aj kresba sa mi zdá výstižná. Komiks je jednoznačne určený mládeži a deťom. Kto by bol kedysi povedal, že komiksy raz budú takým skvelým vzdelávacím prostriedkom.
Dědictví kostí
Dolores Redondo
Veľmi podarené pokračovanie. Dosť by mi vadilo, keby som najprv nečítala prvý diel (Neviditelný strážce), lebo v tomto sa autorka naň dosť často a významne odkazuje. Aj keď by sa dej dal asi pochopiť, chýbal by mi jeho začiatok. Na rozdiel od niektorých komentárov na mňa nepôsobilo rušivo časté odbiehanie Amaii k osobným záležitostiam, napokon celý prvý diel sa točil okolo jej rodiny, tu tomu nie je inak. Temná rodinná história, mýtická oblasť Baztánu, povery, čarodejnice a čierna mágia dávajú tomuto thrilleru originálny tón. S radosťou sa hneď pustím do posledného dielu trilógie (Oběť bouři).
Jak poznat, že vaše kočka touží po vaší krvi
The Oatmeal (p)
Takže Bobani sú gayovia? :))
“Také byste měli zvážit, zda se z vašeho kocoura nestal homosexuál po tom, co byl svědkem vašich sexuálních hrátek.
“FUJKY
Bavila som sa :))
U severní zdi
Petra Klabouchová
Zdrvujúce životné príbehy šialenej doby. Pri ich čítaní vám bude úzko. S vedomím, že toto démonské zlo nebolo v skutočnosti nijako potrestané, to snáď žiadneho normálneho človeka nemôže nechať ľahostajným. Tento rok ma asi žiadna iná kniha nezasiahla tak veľmi ako táto.
Mé dětství v socialismu
kolektiv autorů
Keď čítam niektoré komentáre, vravím si, že by som uvítala možnosť dávať okrem likov aj disliky. Poniektorým by som ich rada rozdala, aj keď nemyslím, že by som bola negativitou sršiaca bytosť.
Ale k téme: knižku som si vskutku užívala, dávkovala som si ju dlho a po malých častiach. Som rada, že v nej našli priestor tí, pre ktorých bolo detstvo v socializme z rôznych príčin hrozné, a aj tí, ktorí naň spomínajú pekne. Dokonca i tí, čo rozprávanie o ňom poňali veľmi alternatívne :)). Nie, nenudila som sa. V mnohom z toho som videla seba a svojich blízkych. A skvelé ilustračné fotografie, akoby vytiahnuté z nášho rodinného albumu, tomu nasadili skvostnú korunu. Veľmi dobrý počin.
Odsunuté děti
Marek Toman
Paměť národa je skutočne skvelý projekt. A každá ich kniha, dokument, výstava- jednoducho každý prejav ich činnosti, ktorý som mala možnosť prečítať, vidieť, navštíviť ho, ma hlboko zasiahol. Vzdávam hold všetkým, ktorí sa na ňom podieľajú a veľmi pekne ďakujem za ich prácu. Rovnako i za tento komiks. Treba si stále pripomínať, hovoriť o tom, nezabúdať, čo ľudia dokážu urobiť ľuďom - vinným či nevinným. Sú to naše dejiny, naši hrdinovia a naši zláci.
Elsyino tajemství
Camilla Läckberg
Takto to vyzerá, keď to Camilla rozbehne naplno. Skočíte do deja ako do rieky a jej prúd vás nesie a nepustí. Vždy keď v románe vystupuje veľa postáv, rozmýšľam, či si spisovateľ pri písaní vytvára strom ich vzájomných vzťahov a ich vlastností napr. na nástenke. Alebo ich pavučinu dokáže udržať v hlave? Tu je postáv až-až, no nestrácate sa v nich. Autorka to celé pekne ukočíruje až do konca. A to všetko na rozhraní ženského, detektívneho a historického románu. Celkom sa teším na ďalší diel série.
Kroky vraha
Michaela Klevisová
Taká klasická česká detektívka, aké som kedysi ešte ako násťročná kupovala môjmu otcovi k Vianociam. Žiadne hrôzostrašné krvavé hody, ako je to moderné teraz. Dobrý výber pre tradicionalistov :)
Hordubal
Karel Čapek
Geniálny Karel Čapek a geniálny Igor Bareš v audioverzii Českého rozhlasu. Hordubal ma dostal.
“I já to cítil, že soudíme něco těžšího než zločin. Že soudíme hřích.
Bez vlasů
Tereza Drahoňovská
Hustý komiks o nehustých vlasoch. Výborne nakreslený i napísaný. Vysvetľuje tým, čo ten problém nemajú, ale chcú vedieť. Významne podporí tých, čo ten problém majú a plácajú sa v ňom ako ryba na suchu. Zhodí hrebienok tým, čo sú presvedčení, že vlasy sú korunou krásy a nevyhnutnou súčasťou sebaistoty. Vidno, že cesta za zmierením sa so sebou samým nie je prechádzkou ružovým sadom.
Čierny zošit
Richard Pupala
Ako to už tak býva u poviedkových zbierok, niektorá je lepšia, niektorá menej. Ako celok je to však výborné, už len vďaka nemainstreamovému žánru. Fajn zimomriavky.
Můj kámoš Ježíš
Lars Husum
No, z anotácie a komentárov som nadobudla dojem, že má ísť o niečo vtipného. Ono mi to ale vôbec srandovné neprišlo, ani tragikomické, ani čiernohumorné. Vlastne to je veľmi nešťastný príbeh. Toľko smrti, nešťastných náhod, hlúpych činov, divných ľudských pováh a nečakaných rozhodnutí pokope, z toho mi zábava na zasmiatie príliš nevychádza. Dokonca i ten Ježiš sa tu vyskytuje skôr len tak mimochodom, než že by (okrem jedného zázraku v závere) nejako zvlášť zasahoval do deja. Názov knihy je teda mierne zavádzajúci. Napriek tomu nevravím, že je to zlé, ak nečakáte veselé rozprávanie o napravenom neveriacom Tomášovi. Hlavného hrdinu budete ľutovať, neznášať, držať mu palce aj posielať ho do pekla. Všetko z toho si zaslúži.
A každé ráno je cesta domů delší a delší
Fredrik Backman
Kratučká novela o odchádzaní v backmanovsky jemnom dojemnom podaní. Chvíľami som sa v nej strácala. Úplne rovnako, ako sa v nej stráca dedo. Dúfam, že moje námestíčko sa ešte dlho nebude zmenšovať.
Vetřelci a volavky
Tomáš Pospiszyl
Musím povedať, že ako úplnému laikovi mi táto kniha dosť otvorila oči. Zrazu vidím okolo seba toľko umeleckých diel. Nie každé sa mi páči, to je samozrejmé. No úprimne, obvykle okolo toho všetkého denne chodíme a ani si neuvedomíme, že každý ten kus kameňa, betónu, plechu, skla prešiel rukami umelca a ten mu dal nejaký význam.
Väčšinu života som žila v pražských Stodůlkach a práve odtiaľ je v tejto knihe pomerne dosť fotiek - napr. i ten akože votrelec priamo na obálke. Okolo toho veľkého puknutého kamenného vajca som prešla snáď milionkrát a až teraz mi dochádza, aké je krásne. Alebo pozerali ste niekedy na abstraktné mozaiky na fasádach či v rôznych úradných budovách či školách ako na zaujímavé umenie? Ja vlastne nie. Pritom niektoré ozaj za to stoja. Krása, ďakujem autorom. Na svojich výletoch nebudem obzerať už len architektúru miest, ale aj ich umeleckú výzdobu.
