Čand@ komentáře u knih
A čo bude ďalej? Pripadám si, akoby som začala sledovať v telke nejaký seriál, ale producenti kvôli nízkej sledovanosti už nenatočia ďaľšie diely. Ale čo my, čo sme to sledovali a sme zvedaví, ako sa to celé vyvŕbi?
Taká dlhšia poviedka, pri ktorej si poviete, že s trochou fantázie by to tak aj mohlo byť :)). Zoberte si, s akým údivom bábätká objavujú svet. A ako často sú z úplne neznámych príčin mrzuté.
Nenáročné čítanie na cestu vlakom, hneď sa pustím do pokračovania.
Báječný príbeh. Veľa postáv a veľa sa tu toho deje. Musíte mať oči na stopkách, aby vám nič neuniklo. Každá maličkosť súvisí s inou, musíte sa sústrediť a čítať pozorne, aby ste tie súvislosti nestratili. Naviac bohato spestrené odkazmi na kultúrne, športové i politické udalosti a osobnosti danej doby. Paráda.
Áno! To je presne moja šálka kávy. Ja som vedela, že na Kingovo doporučenie na obálke sa dá spoľahnúť. Každučké slovo má svoje miesto - vrátane neobvykle dlhého úvodu (v ktorom ma len Simmons trošku nahneval, lebo vyzradil niečo, čo mi potom napätie z deja dosť ochudobnilo. Nestáva sa, aby autor sám vopred vyzradil niečo podstatné). A ešte mi povedzte, ako je možné, že tie decká po takýchto hrôzostrašných zážitkoch neskončili niekde v blázinci? :)
Prestávajú ma baviť romány s viacerými časovými linkami. Mám rada, keď príbeh začne, odvíja sa a skončí. Asi som jednoduchá, ale tak to je. Už ma nebaví čo kapitolu si spomínať, čo bolo dve predtým. Preto za mňa tie mínusové hviezdičky.
Nie som veľký romantik a zamilované príbehy nevyhľadávam. Čo ma však tu ozaj bavilo, bolo historické pozadie baťovskej doby. Práve nedávno som navštívila Baťovo múzeum v Zlíne aj Luhačovice a vlastne je mi ľúto, že som túto knihu nečítala predtým. Na mnohé miesta by som asi pozerala inými očami.
Nie naschvál idem proti prúdu Nesbøho obdivovateľov. Harrymu som dala šancu tretíkrát, ale nie, ani jeden jeho prípad ma nevzal. I Spasiteľa som dočítala len z úcty k autorovi. Moje čitateľské srdce si Harry Hole bohužiaľ nezískal.
Na konci je všetko inak, než to vyzerá na začiatku. Tak to má v správnom thrilleri byť. Toto je správny thriller.
Áno, šokujúce. Narozdiel od iných som brutálne scény z bitúnku kvitovala. Veď presne toto robíme my ľudia zvieratám. Aká silná hranica je medzi nimi a nami? Námet veľmi dobrý, bohužiaľ však dostatočne nevyužitý. Prečo tu všetci tak chorobne bažia po mäse? Prečo je tu chudina vykreslená ako hladná zberba? V ich svete niet iných zdrojov potravy? Strácam sa, fest pritiahnuté za vlasy. Autorka premárnila šancu na dobrý príbeh.
Som veľmi rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Žijem v oblasti, kde dodnes bývajú potomkovia gréckych prisťahovalcov a vlastne som sa nikdy s nikým nebavila o osudoch ich rodín. Len svokra mi vyprávala, ako v bytovke za plotom ich domu žili kedysi celé rodiny Grékov, ženy pracovali s nimi v textilke, ale napriek tomu sa miestni s nimi takmer vôbec nestýkali. Bolo to presne, ako opisuje autorka. Mnohí starší sa odmietali učiť češtinu a mladým zakazovali družiť sa príliš s Čechmi s nádejeplnou vidinou, že veď čoskoro sa vrátia domov. Život však prináša vlastné zápletky. Už chápem, prečo v našom malom meste na severe Moravy stojí taký pekný pravoslávny kostol. A tento rok isto musím zájsť na tanečný grécky večer, ktorý tu miestna grécka komunita stále každý rok poriada.
Krásny hororík :). Niekto sa možno nebál, ale ja hej. Pre mňa to teda nebolo pokojné čítanie v posteli pred spaním. Veľmi sa mi páčilo, že každý zo spisovateľov, čo tu vystupujú, sú autormi iného typu hororovej literatúry. Keby neboli vymyslení, ich diela by som chcela čítať (asi s výnimkou na mňa príliš drsnej Moorovej :)). Bavilo ma veľmi, aj keď ako už niekto nižšie zmienil - King to nie je, ten je iná liga. Dúfam, že autor pracuje na nejakom pokračovaní.
Vyšlo to na začiatku osemdesiatok, tak treba počítať s tým, že tí, čo túto dobu už nezažili, možno niektorým vtipom celkom neporozumejú (akože čo na tom má byť srandovného). Občas tiež zaznie nejaké to povinné múdro od Lenina a spol. Napriek tomu je tá knižočka ale fajn. Pobaví nielen anekdotami a vydarenými kreslenými vtipmi, ale i zaujímavosťami z knižného sveta, poučnými vysvetlivkami pojmov pod čiarou a citátmi. Mne sa páčil napr. tento nápis nad knižnicou v Marcii (zrejme španielske mesto): Zde mrtví otevírají oči živým. No nie je to nádhera?
Tak už mi je jasné, prečo v Krkonošiach už nevídať Krakonoša. On už mal totiž plné zuby zhýčkaných prachatých turistov, tak sa odsťahoval do Španielska, prijal novú identitu a teraz sa volá Basachaun! Akurát asi nečakal, že ho tam budú podozrievať z vrážd :)). Bavilo ma to. Raz sa isto pustím do pokračovania.
Každý z tých príbehov by sa hodil do seriálu Love, death and robots. Ak ho nepoznáte, pozrite na to na Netflixe. Je to presne tento žáner. Akurát mňa asi viac baví pozerať na televízne spracovanie takéhoto žánru, než čítať to. Skúsiť sa má ale všetko. A nijako to nehaním.
Trochu viac sa mi páčili prvé dva diely. Snáď preto, že som v nich našla omnoho viac vlastných spomienok než v tomto poslednom. Asi že si naši rodičia ako obyčajní robotníci nemohli dovoliť s nami jazdiť na Jadran, nemali sme chatu, auto, motorku, dokonca ani fotoaparát. A napriek tomu boli naše dovolenky a prázdniny krásne. Pochodili sme hory, lesy v okolí, čľapkali sme sa vo Váhu, čo nám tečie za dedinou, na výlety sme jazdili na bicykloch a vzácnosť pre nás deti bolo, keď nás mama vzala vlakom do 20 km vzdialeného mesta na nákup nového ošatenia a potom na zmrzlinu. A keď k nám do dediny prišli kolotoče či cirkus, čo viac sme si len mohli priať? Báječná a sladká detská nevedomosť :)
Ehm, najprv som si vravela, že po všetkých mnou prečítaných severských thrilleroch a šialených hororoch s horami mŕtvych a tými najstrašnejšími a najúchylnejšími spôsobmi mučenia a smrti, aké rôzni autori dokázali vymyslieť, som už asi príliš otrlá na to, aby ma niečo takéto vzalo. Lenže potom mi došlo, že to, že ma tento vlastne hrozný príbeh nijako nezasiahol, nie je vinou mojej otrlosti. Predsa keď čítam niečo také, mala by som cítiť zlosť, ľútosť, mala by vo mne vrieť krv nad tou bezmocnosťou a nespravodlivosťou. Mala by som chcieť tomu dievčatku pomôcť, zachrániť ju. Malo by ma to aspoň rozrušiť, spôsobiť mi nepokojné sny, či čo ja viem, čo ešte. Prečo sa nič z toho nestalo?
Toto je prvá kniha od Mornštajnovej, ktorú som dočítala len preto, že je od nej. Používa nesmierne krásny jazyk. Ale keď ma v takom strašnom príbehu zaujme viac to, aké krásne sú v ňom prirovnania a slovné obraty, než to, čo sa v ňom deje, asi to nie je v poriadku. Keby táto kniha bola prvou, čo som od autorky prečítala (a prečítala som doteraz všetky), po ďaľších by som už asi nesiahla.
Dobrá zápletka, dobrá slečna Marplová, len spôsob vraždy mi prišiel trochu divne prekombinovaný. A tiež mi trochu vadilo, že slečna už od polky knihy vyprávala, že vie, kto je vrah. Načo teda tak dlho všetkých udržiavala v napätí? :)
Nemôžem si pomôcť, Hercule ma proste baví viac.
Záver trilógie ma úplne rozsekal. Končím so slzami v očiach. Niekto podo mnou napísal, že kniha mala byť kratšia aj o 200 strán. Ako by mohla? Ja by som naopak brala aj ďalších 200 naviac. Aj keď nám Backman dovyprával životné príbehy všetkých postáv, nechcelo sa mi prestať čítať, nerada prichádzam o ich spoločnosť.. Koľko je takých nezabudnuteľných diel, čo sa vám navždy zapíšu do duše?
Jaaaj, veru už dlho som sa pri čítaní knižky takto nenasmiala. Backmanov typický láskavý humor a jeho typicky dojemné slová. V krátkych vetách povedané tak veľa, na pár stranách vyjadrenej toľkej lásky. V budúcom živote by som asi chcela byť jeho dcéra :)). Až raz civilizácia zanikne v tej obludnej apokalypse kvôli viete čomu :)).
Asi preto, že moja dcéra písala na tému zneužívania osobných dát z internetu firmami svoju bakalársku prácu, nebolo to pre mňa až také ohromujúce. Keďže o tom už mám trochu šajnu, popisované praktiky ma neprekvapovali, sú uveriteľné. A hoci z tohoto dielu nie som taká nadšená ako z prvého, záver ma presvedčil, že chcem opäť vedieť WTF will be next?! :))) Tretie pokračovanie si zaiste musím prečítať.
Fajn jednohubka na jeden večer. Nechcela som to prečítať tak rýchlo, lebo to bolo zábavné, chytré, dojemné a hlavne nezaoberajúce sa dejinami ako pomaly každý nový román, čo sa tu od českých autorov objaví. Je to však dlhé presne tak akurát, aby ste sa dozvedeli všetko čo treba. Olívie Anna Soukupová ma celkom dostala. A čo to bolo s tým Českým levom? Vynikajúci fór :)).