Čand@ komentáře u knih

No dobre, je to taká rozprávka. Príbeh je pekný a čtivý, len je vhodný asi skôr pre tak 12-13 ročné slečny. Ako typom slohu, tak ilustráciami - naozaj peknými pre detskú knihu. Udivuje ma, že som ju v knižnici našla v oddelení pre dospelých. V mojom veku očakávam aj od oddychovej literatúry predsa len trochu viac. Pekná knižka, len nesprávne zaradená :-).

9 07.04.2023

Čítam tu od ostatných samú chválu. Ja toto nadšenie bohužiaľ nepociťujem. To, že ide naozaj o velkoryse pojatý román je vskutku pravda hlavne čo do počtu strán. Mám rada rozsiahle diela - keď ich rozsiahlosť dáva zmysel. Toto však na mňa pôsobilo ako grafomanské predvádzanie sa. Príbeh hlavnej ženskej postavy by sám o sebe bohato stačil. Je silný a ponúka netradičný pohľad na totalitnú históriu z pozície americkej imigrantky. Pripletená časová linka jej syna ešte ako-tak dopĺňa dej. Ale časti s vnukom - to už je ozaj naviac. Akoby si autorka dala za cieľ vydať knihu s minimálne 500 stranami a keď jej to nevychádzalo, dopísala rýchlo ešte toto, aby si splnila záväzok. Musela som sa veľmi snažiť, aby som nezaujímavé časti nepreskakovala.

9 05.04.2023

Nie sú tí dvaja manželia tým JW akýsi posadnutí? Ani po jeho smrti s ním nedajú pokoj. Ale inak všetko tak ako má byť: kopec mŕtvych, neschopná polícia, vrah stále o malý krôčik napred, veľa krvi a spôsoby smrti, aké normálny človek nevymyslí. Už si vravím, že autori niečoho takého predsa sami musia byť psychopati, lebo komu inému by také veci prišli na um. A my, čo sa nám to páči čítať, asi tiež nebudeme úplne ok :)).

21 01.04.2023

Ehm po 5. kapitole som prišla na to, že vôbec netuším, čo som to doteraz počúvala (audiokniha), resp., čo nám týmto autorka mala v pláne zdeliť. Viac-menej mi v ušiach akurát príjemne šumel hlas Jany Strykovej, ale posolstvo príbehu (ak tam vôbec nejaký príbeh a nejaké posolstvo je) ku mne akosi nedoľahlo. Asi že nie som štyridsiatnička, čo svoj život nestihla popri svojom umáraní sa v depkách a hľadaní viny v kadekom, len nie v sebe, naplniť ničím zmysluplným (a nenarážam len na deti). Vzdávam to.

7 28.03.2023

S Čeňkem Jirsákem se nebavím, protože je takový, a když je on takový, tak já jsem taky takový.
Žiadne ďalšie vysvetlenie nedostanete predtým ani potom. Je to predsa úplne jasné! Milujem túto detskú logiku :-)

35 20.03.2023

Čítala som prvý raz pred pár rokmi. Zaradila som si to teraz do Čitateľskej výzvy ako knihu, ktorú nebudem čítať prvýkrát. Že jej dám druhú šancu. A už viem, prečo som to ten prvý raz niekde v 3/4 vzdala. Vôbec ma to vyšetrovanie nezaujímalo. Vtedy i teraz som lúskala jednu nezáživnú stránku po druhej a dúfala, že už bude konečne koniec. Taký nemastný neslaný dej a úplne klišovitý záver v britskej detektívke roku skutočne neočakávate .

6 16.03.2023

Nečíta sa to ľahko. Akoby pred vás niekto vysypal tisíc dielikov puzzle a vy ste ich mali poskladať do uceleného obrázku. Spočiatku sa s tým dosť trápite a máte chuť sa na to vykašľať. Čím viac kúskov ale dáte dohromady, tým viac vás baví pokračovať, nachádzať spojenia. Zrazu pred vami vystupuje obraz a vy sa nemôžete od neho už odtrhnúť, chcete ho dokončiť, páči sa vám. Presne taký je tento príbeh.

7 05.03.2023

Emilkin životný príbeh je zaujímavý, mám rada rodinné ságy. Autorkin jazyk je ale zatiaľ trochu ťažkopádny, používa niekedy zvláštne, oku a ušiam nelahodiace obraty (viď príklady uvedené podo mnou od kaja77). Dopodrobna opisuje udalosti, ktoré pre dej nie sú až také dôležité, a naopak o iných, omnoho podstatnejších, sa zrazu dozvieme len z mimochodom prehodených pár viet.
Dosť vidieť, že Emilka je autorkinou prvotinou. Je však celkom dobrým štartom a ak napíše niečo ďalšie, rada si prečítam a budem sledovať jej spisovateľské dozrievanie.

9 05.03.2023

Veľmi múdre, pekné, zábavné a milé slová. Pán Lasica kritizuje, a pritom neuráža. Rozosmeje, ale trápne nezosmiešňuje. Jeho humor i kritika majú úroveň.
A toto ma pobavilo a rozosmutnelo zároveň: “V novinách jsem četl vzpomínky na šedesátá léta, všichni pamětníci se rozplývali, jaké to byly zlaté časy, a když si měli vzpomenout konkrétně, tak všichni si vzpomněli na Beatles. A já jsem si vzpomněl, že například v šedesátých letech zabili amerického prezidenta, taky jeho bratra, i toho černého kazatele… a že byla taky válka ve Vietnamu, pak nás obsadili Rusové, v Berlíně postavili zeď, a byla skoro válka kvůli Kubě… A mýho strýce zavřeli, protože prý připravoval převrat v kavárně. Zkrátka šedesátá léta byla jen o něco míň na hovno než padesátá nebo sedmdesátá…”

11 26.02.2023

Husté! A teraz mi niekto vysvetlite, prečo je alkohol stále legálnou drogou, keď dokáže takto totálne rozložiť človeku život na cimprcampr úplne rovnako ako nelegálne drogy. Bohužiaľ mám vo svojom okolí nejeden podobný zmarený osud. Smutné, keď jeden takýto pijan zničí nielen seba, ale i celú svoju rodinu. Aký je rozdiel oproti zakázaným látkam?

8 23.02.2023

Už som si začínala myslieť, že som asi feministka. Bavila som sa výborne. Užila som si smiechu i krútenia hlavou nad ľudskou hlúposťou a (zväčša mužskou) hrubosťou. Ozaj výborné komentáre diania okolo nás žien. Však na druhej strane, u poniektorých som si vravela, že nájsť v nich niečo urážlivé pre ženy muselo autorku stáť asi veľkú námahu, prípadne zapojiť nemálo fantázie. V niektorých situáciách som nič “závadného” nevidela, kým mi to autorka polopate nevysvetlila, čo tam vlastne mám hľadať. Nakoniec teda predsa len asi feministka nie som. Ale nevadí! Čítajte, stojí to za to.

5 22.02.2023

Skvelé! Prečo nám nikto nehovoril o týchto ženách už v škole? Prečo ich nie sú plné časopisy, knihy, médiá? Vyzerá to, akoby všetku múdrosť sveta vymysleli muži, všetko krásne umenie stvorili muži, za všetkým užitočným stáli len muži… pritom to tak nie je. Každú z nich som si našla, aby som si o nej prečítala viac. Je mi ľúto, že takmer žiadne z týchto mien som doteraz nepoznala. Som nadšená. Veľmi inšpiratívne. Aj keď napr. Shaggs sú podľa mňa v tomto výčte trochu naviac, keďže, pokiaľ sa dá usudzovať z dostupných prameňov, v ich prípade išlo skôr až o maniakálnu neústupnosť ich otca než o ich vlastnú túžbu niečo dokázať.

6 15.02.2023

Po rokoch som sa pustila do sci-fi. Hoci filmy pozerám pomaly každý, čo sa v kine objaví, knihy tohto žánru som tak akosi nechtiac opustila dávno dávno. A bol to pekný návrat, akoby som bola späť na strednej. Veľmi sa mi páčila Ich forma písania. Vízia osídlenia Mesiaca fajn, aj tá mnohonárodná zmes obyvateľov je logická, hoci neviem, či v realite by to bolo práve takéto zloženie národov. Technickým veciam veľmi nerozumiem, čiže v tomto ohľade plne dôverujem autorovej fantázii. A pokračovanie by som po večeroch kľudne prečítala tiež.

16 14.02.2023

Ale nie… Kristina tentokrát kombinovala, kombinovala, až to celé prekombinovala. Tak veľmi chcela, aby to bolo zaujímavé, až sa to stalo nezaujímavým. Zdá sa, akoby mala rozpracovaných pár dobrých nápadov na nové knihy, ale vydavatel už na ňu tlačil, tak to voľajako zmatlala všetko dokopy a zrodili sa nevydarené “Sedmikrásky”. Obávam sa, že ďalšie autorkine diela už vyhľadávať asi nebudem.

8 10.02.2023

Ak sa táto knižka pre niekoho stala inšpiráciou vydať sa na púť, u mňa mala bohužiaľ opačný efekt. Nie však autorkinou vinou. Napísala to veľmi dobre. Natoľko dobre, že mi celkom zhatila moju túžbu sa raz na túto cestu vybrať tiež. Toto totiž nie je výlet na Sněžku či do Jánošíkových dier. Toto je fakt veľká výzva pre telo i ducha. A priznávam si, nedala by som to. Som už príliš zhýčkaná pohodlným životom. O to väčší môj obdiv patrí tým, čo to zvládli, dokonca i opakovane.

7 06.02.2023

Hovorte či píšte si čo chcete, King bude vždy pre mňa jednoducho božský, ako býval pre iných božský Kája :). “Beznaději” som úplne beznádejne prepadla a to až tak, že keď som jednu noc ostala doma sama, tú knihu som ani nevzala do rúk. Predsa sa nebudem hrať na hrdinku, že by som sa nebála, keď by som sa, že… King dobre vie ako na to a nemá cenu rýpať sa v nepodstatných maličkostiach. Pomodlite sa a nechajte sa uniesť temnými zákutiami Kingovej mysle do Tekovej krvavej reality.

13 02.02.2023

Čo to človek vie z rôznych dokumentov v telke, z článkov v časopisoch či zo zmienok v iných knihách. Táto kniha ma zaujala na prekrásnej výstave v Brne, venovanej Tutanchamónovej hrobke. A veru nie som sklamaná. Je vskutku nabitá informáciami a vďakabohu podanými veľmi príťažlivou formou, hoci ide o literatúru faktu. Vidno, že autor ozaj vie, o čom píše a vie to i nám laikom podať zrozumiteľne a čtivo.

16 25.01.2023

Nedá mi nespomenúť si na DaVinciho kód či vlastne hociktorú inú knihu od Dana Browna. Chýba len ich duchovná mystika… No fajn čítanie, Enzo mi sedí - konečne ktosi chytrý, čo si pritom prvoligovo neprepíja mozog :). Nečakajte však bohaté a ponuré popisy prostredia, také typické pre Maya. Toto je z úplne iného súdku.

10 25.01.2023

Asi milujem Fredrika Backmana. On proste vezme na pohľad obyčajný príbeh, lenže vie ho napísať tak, že vás to úplne dostane. Musíte o ňom rozmýšľať… na čiu stranu sa postaviť? Dobrí sa zdajú byť zlými a tí na prvý dojem zlí sú zas dobrí. Ten jednoduchý príbeh je zrazu plný nejednoduchých postáv a jeho linka vás okúzli, dojme, nadchne, naštve… to všetko v jednom. Veľmi sa teším na 3. pokračovanie.
“Kolik je toho potřeba, abychom byli dobří rodiče? Nijak zvlášť moc. Jenom všechno. Jenom úplně všechno.”

39 08.01.2023

Naozaj zaujímavá záležitosť. Na neveľkej vzorke obyvateľov jediného domu metaforicky zobrazená naša totalitná história. Nájdete tam všetko… nezaslúžené povýšenie, nespravodlivý trest, bezmocné odovzdanie sa osudu a prispôsobenie sa i neutúchajúcu vieru v lepší zajtrajšok, ľudí slušných i tých, čo prezliekajú kabát podľa toho, kam vietor zafúka, sladkú nevedomosť i boľavú túžbu dostať sa von za ohradu, detskú naivitu i mladícky vzdor.

6 31.12.2022