Čand@
komentáře u knih
Nerez
Marek Epstein
Epsteina som doteraz poznala iba ako úspešného scénaristu (filmy Václav, Roming, tiež ktorési seriály, zdá sa mi). Že je i spisovateľom, som netušila. A musím povedať, že aj keď nie som veľmi na poviedky, tieto jeho ma príjemne prekvapili. Každá jedna vynikajúci nápad, skvelý jazyk, dej plynie ako nič a tie otvorené konce…? U každého príbehu by som chcela vedieť, čo bude ďalej. Nie som žiadny producent, takže sa v tom nevyznám, ale z môjho pohľadu diváka by každá z tých poviedok bola dobrým námetom na film :).
Zrcadlový muž
Lars Kepler
Ježišmária! Čo toto bolo? Lars mi teda tentoktrát dal ozaj zabrať. Toľko brutálnych scén! Mám dve dcéry. Asi ich nikdy nepustím do Švédska :).
V šedých tónech
Ruta Sepetys
Tak mi napadá, prečo majú stredoškoláci v doporučovanej četbe dosť náročné Solženicynovo Súostrovie Gulag, keď práve táto kniha podáva svedectvo o danej dobe a jej hrôzach v pre mládež omnoho pochopiteľnejšej a stráviteľnejšej forme. Hoci na Solženicyna osobne nedám dopustiť a jeho dielo vo mne navždy zanechalo hlboké stopy, komu lepšie než svojej rovesníčke môže pubertálna mládež porozumieť? Od koho sa im bude ľahšie načúvať a čítať o neľudskom utrpení jedných a neľudskom zverstve druhých? Vynikajúco napísané.
Řetěz
Adrian McKinty
Šialená situácia! A toľko závažných zvratov. Veru netuším, ako by som si s niečím takým ako rodič poradila ja. Keď už máte dojem, že príbeh končí, zistíte, že pred vami je ešte 150 strán! Čo tam ten autor ďaľšieho popísal? A nestačíte valiť oči, čo sa to tam deje. Aj keď som si myslela, že Petov “problém” sa na deji podpíše výraznejšie. Ale fajn, počítala som si dobre. Zaiste si počítate aj vy.
Hrdý Budžes
Irena Dousková
Kedysi veľmi dávno som raz úplne náhodou uvidela na ČT2 záznam divadelného predstavenia Hrdý Budžes. A bola to láska na prvý pohľad - ani netušiac, že toto neskutočne vtipné dielo má svoju knižnú predlohu :). Zaumienila som si, že excelentný výkon Báry Hrzánovej musím vidieť naživo - a aj som v nasledujúcich rokoch videla asi 4x. Audioknihu načítanú samozrejme tiež Bárou sme s deckami v aute počúvali takisto opakovane a hlášky z nej sa nám preniesli do bežného užívania. Papierová knižka mi prišla do rúk až posledná a čítala som ju už s nostalgiou, akú pociťujeme k starým známym. Helenku Součkovú asi nie je možné nezamilovať si. Človek sa s ňou nasmeje, spolu s ňou smúti ... a spomína na vlastné detstvo v len o málo neskoršej dobe (v mojom prípade). Miluška Voborníková mojou hviezdou už nebola :)).
1984
George Orwell (p)
Keď som toto čítala prvý raz v r. 1991, mrazilo ma z predstavy, ako veľmi blízko bola Orwellova predstavivosť našej realite. Strašilo ma presvedčenie, že Orwell jednoducho musel cestovať v čase, prísť do r. 1984, vrátiť sa späť do svojej doby a napísať, čo videl. Príbeh je taký autentický, že sa mi nechcelo veriť, že mu to všetko len tak vykvitlo v hlave. Od tej doby som 1984 čítala ešte zo 2-3 krát a vždy ma polieva hrôza z toho, že sú krajiny, kde to takto stále je a že existujú ľudia, čo by také spoločenské “poriadky” chceli vrátiť znovu i k nám. Kam dali rozum a kam svoju česť?
Ústav
Stephen King
Nedá mi v súvislosti s myšlienkou telekineticky a telepaticky nadaných detí nespomenúť môj obľúbený seriál Stranger Things. Ústav však mieri inam - tak akosi do pravdepodobnejších vôd. Ostáva vo mne hlodať nepríjemný pocit, či sa niečo podobné v skutočnosti niekde aj neodohráva :). Napokon údajne využívame len 10% svojho mozgu, tak ktovie čoho by sme boli schopní po správnej stimulácii - nie takej príšernej, akú opäť vyfantazíroval King. O “svetlách Stasi” sa mi aj snívalo. Nepekne. Tak ako sa po “kingovke” patrí :).
Oni
Mark E. Pocha (p)
Po varovnom úvode autora som očakávala všeličo. Dala som tomu šancu, ale nie, takýmito blábolami si fakt kaziť oči nepotrebujem. S veľkým sebazaprením som to zvládla len po str. 57. Jednu hviezdičku dávam za vydarenú obálku.
Pokoj zázraků
Julien Sandrel
No povedzme si to takto… že by to mal byť klenot svetovej literatúry, sa povedať nedá. Príbeh je jednoduchý, predvídateľný, od začiatku je každému jasné, ako to asi celé dopadne. Lenže i takých príbehov je treba. Takých, čo nám trochu snáď otvoria oči. Takých, pri ktorých si poviete, že ešte nie je tak zle, ako sa vám zdá. Takých, po prečítaní ktorých ste rád za to, čo máte. Takých, čo vás nakopnú nemárniť svoj čas malichernosťami. Toto všetko tento príbeh v sebe má. Až ma zaskočilo, že ho napísal muž. A pekne.
Dámy a pánové
Terry Pratchett
Čiže zakríknutá Magráta v úlohe odvážnej lancreskej Johanky z Arku. Ďalej Vzoromil plným právom nahnevaný na svoje ďalšie ja z iného vesmíru, že ho nepozvalo na svoju (vlastne JEHO) svadbu v tom inom vesmíre. Ďalej Esme s ROZPUSTENÝMI vlasmi po pás, ktorá krotí jednorožca a odoláva zamilovanému Vzoromilovi ... (ďalšie "ďalej" si prečítajte sami)... ach jaj... o koľké ďalšie absurdity v totálne absurdnom svete Úžasnej Zemeplochy nás Terry svojim odchodom do iného vesmíru pripravil?
Později
Stephen King
“Jak jsem už řekl, tohle je horor.”
A chalan veru v tejto niekoľkokrát opakovanej vetičke neklame. King zas ľavou zadnou predvádza, ako to má vyzerať a myslím, že akákoľvek kritika mu je úplne… ale úplne ukradnutá :).
Honzlová
Zdena Salivarová
Naozaj sme takto žili? Hej, žili. Taký šedivý, ubolený, klamaný, utajovaný, plný pretvárky, smutný a beznádejný život. Hoci ja som sa narodila až v ére "Husákových detí" a budovanie socializmu z 50. rokov sa vtedy už pretavilo do tzv. normalizácie, z Honzlovej na mňa úplne dýchla tá bezmocnosť a zúfalstvo, aké na mňa padalo, keď som z toho v puberte začínala mať rozum. Veľmi dobre napísaný príbeh - vystihol dobu, vystihol postavy, naviac ešte takou čtivou formou, ako sa bohužiaľ deje málokedy, pokiaľ ide o zachytenie nepeknej histórie. Z celého srdca odporúčam.
Ohnivý anděl
Yrsa Sigurðardóttir
Na obálke knihy bolo napísané: “Nejlepší příběh od dob Přeletu nad kukaččím hnízdem”. To ako vážne? Zaujímalo by ma, či ten, kto tam toto napísal, fakt Ohnivého anjela čítal, lebo porovnávať Prelet s týmto je ozaj veľká odvaha. Fajn… obidva príbehy sa odohrávajú v “blázinci” a tým aj akákoľvek podobnosť končí. Od Yrsy som už pár príbehov čítala a vždy mám problém rozhodnúť sa, či sa mi to vlastne páčilo alebo nie. Ale tento teda viem s istotou, že nie. Námet ok, ale že by som bola napätá, dojatá, alebo že by mi po tele behali zimomriavky, alebo že by som príbeh hltala od nedočkavosti odhaliť pravdu? To bohužiaľ nie. Zbytočne dlhé, duchárske vsuvky úplne naviac, postáv ako maku, že je problém sa v nich (ešte pri ich neobyčajných islandských menách) vyznať, to prapodivné tykanie (hoci na Islande azda bežné), záver oproti tomu celý akýsi hrrr. Nie, nemám z toho uspokojivý čitateľský zážitok.
Selfies
Jussi Adler-Olsen
A mne sa to páčilo. Veľa obetí naraz nájdete pomaly v každej druhej severskej detektívke, ale toľkých páchateľov zamotaných v pôvodne jednom zločine, ktorý sa rozmnožil na niekoľko súvisiacich, to len tak hocikde nie je :). Adler sa s takými vecami vie pohrať ako málokto.
Karneval paměťových buněk
Karel Šíp
Trochu nerozumiem sklamaniu v ostatných komentároch. Autor predsa sám hneď v úvode píše, že nejde o žiadne vtipné historky z natáčania, ale že ide o úvahy o tom, čo ho napadá a leží mu v hlave, o krátke spomienky z jeho života, o komentáre udalostí, ktoré ho zaujali atď. A presne taký je obsah, väčšinou vážny, skôr na zamyslenie než na zasmiatie. Pre mňa bolo fajn vidieť tu aj inú polohu pána Šípa. Obzvlášť oceňujem dopis Shakespearovi - skutočne zaujímavé fakty. A ani tie v ktoromsi hodnotení kritizované hudobné predely v audioknihe neboli zas tak strašné. Tí, čo boli tak ako ja vďaka svojim deťom nútení hodiny počúvať detské pesničky Uhlířa a Svěráka (a vďakabohu za ne!), už sú na ”uhlířovky” zvyknutí a isto (tak ako ja :)) poznajú mnohé aj naspamäť. Za mňa teda ok.
Dědina
Petra Dvořáková
Oslovím tých, čo pochádzajú z dediny, tak ako ja: tiež máte ten neodbytný pocit, že autorka písala o tej vašej? O vašich susedoch, o vašich kamarátoch, o vašich príbuzných... o vás samotných?
Vynikajúco podchytené charaktery postáv, kolorit pravej dediny, zmýšľanie dedinčanov, šarvátky i ohováranie, zvyky, to ako každý vidí každému do taniera, avšak i pospolitosť a vzájomná podpora. A tá hra s nárečím :). Veľmi ma to celé bavilo. Autorka odo mňa dostáva čistú jednotku s hviezdičkou.
Tá vec na prahu
Howard Phillips Lovecraft
Temné ako čierna jaskyňa v hlbokom lese. Ponuré ako ten hlboký les. Mrazivé ako znelka seriálu American Horror Story. Presne podľa môjho gusta :).
Zvonokosy
Gabriel Chevallier
Ja som sa naozaj veľmi snažila, ale nie... tento príbeh fakt nebol napísaný pre moje oči.
Když se introvertka vdá
Debbie Tung (p)
Keby ma náhodou niekto pozoroval pri prezeraní tohto komiksu, musel by si myslieť, že asi nemám všetkých päť pohromade :). Pozdvihnutému obočiu a prihlúplym úsmevom sa tu však nedá zabrániť. Také roztomilé vtípky, niečo ako videá so šteniatkami či mačiatkami :)). Bavila som sa. Aké pekné je, keď vás má niekto rád takého, aký ste.
Šikmý kostel
Karin Lednická
Prepánajána… čo sa len my neustále sťažujeme na ťažký život? Každá doba má svoje, ale v tejto tu by som veru žiť nechcela. Krásne a pútavo napísané. Klobúk dole pred autorkou. Teším sa na pokračovanie.
