Čand@ komentáře u knih
Je veľmi ťažké vytvoriť v takom krátkom literárnom útvare, akým novela je, hlboký a zmysluplný príbeh. Dokážu to len výnimoční spisovatelia. Ako Steinbeck. Od začiatku tušíte, že toto teda fakt nedopadne dobre. A záver vskutku nešťastný aj je. Výborná charakteristika jednotlivých postáv na veľmi malom priestore.
Taká zúfalá bezmoc voči systému ... úplne som z toho mala nervy. Príbeh o spočiatku "obyčajnom " stalkingu, ale kam to všetko viedlo ... samé "keby toto " a "keby tamto "... efekt mávnutia motýlích krídel.
A teraz sa rozhodnite - kto je vlastne v tomto dieli ten dobrý a kto zlý?
Akty X, Muži v čiernom a Blízke stretnutie tretieho druhu situované do Ružomberka 60. rokov minulého storočia, na záver šmrncnuté hororovým zlom. Karika sa opäť predvádza ako dokonalý majster budovania atmosféry - temnej a mrazivej až na dreň.. Fantázia maká naplno a ničomu nie sú kladené medze - realita, priestor, čas, to všetko sú len nedôležité pojmy. Ja toho človeka žeriem :)).
Veľmi sa mi páčila edičná poznámka v závere: “ Štefánik, jehož tu představujeme, je fiktivní postavou, komiksovou interpretací skutečné osobnosti. Výrazem našeho přesvědčení o (ne)možnosti skutečného poznání libovolného člověka v jeho celistvosti. Konfrontací živé vzpomínky s kultem paměti a osobnosti. “
Presne takto na mňa ten komiks pôsobil. Štefánik už z toho, čo som kedy o ňom čítala, vytváral vo mne dojem ozaj mnohovrstevnej zaujímavej osobnosti, lepšie to asi vyjadriť neviem. A aj toto jeho zobrazenie vo mne tento dojem utvrdzuje. Čiže z tohto pohľadu súhlasím.
Hviezdičky za seba uberám len preto, že sa mne osobne tak celkom nepáči grafické spracovanie.
Parádny grafický aj informačný kúsok.
Mohol by to spáchať každý z členov tejto divnej famílie. Všetci sú podozriví a u každého si poviete “to isto on! “
Takto to má vyzerať. Keď sa autor až do poslednej stránky pohráva s vaším úsudkom. Keď až do konca stále váhate, lebo možné je úplne všetko a každá vyšetrovacia linka sa zdá byť tou správnou.
A napokon ste prekvapení, lebo toto ste nečakali.
To bolo také sladké, že sa až cítim ako ulepená od medu :).
Nič náročného, nuž ale ako odpočinok po niečom nervydrásajúcom sa aj takéto príbehy hodia.
Skvelé, skvelé pokračovanie! Hlboko sa klaniam autorke za jej úžasnú prácu a talent. Nazbierať toľko historických prameňov, hovoriť s toľkými pamätníkmi, spojiť sa s toľkými odborníkmi, venovať tomu toľko času a úsilia … a všetko to utriasť do takejto čtivej románovej ságy. Žiadna brnkačka.
Čo najskôr sa musím pustiť do tretieho dielu.
Pekné fotky z miest, kam sa osobne zrejme nikdy nepodívam. Zväčša už známe zábery a pár takých, aké hocikto nemá možnosť urobiť.
Za seba asi úplne nesúznim s prístupom dostať sa nelegálne do zo známeho dôvodu zakázanej oblasti, kam sa naviac aj legálne za istých podmienok dostať dá. Chápem však autorovu dobrodružnosť, hoci ho za ňu neobdivujem.
Knihu beriem ako ďalšie hodnotné obrazové memento.
Večný chalan Miro Žbiro :)). Skvelo napísané.
Po muzikále Neberte nám princeznú som bola svätosväte presvedčená, že sa s Marikou Gombitkou ľúbia. A ako fanynka oboch som bola fakt dlho sklamaná, keď si vzal “tú Pražáčku “ :))
Dúfam, že raz niekto natočí jeho životopisný film a rovnako dobrý ako táto kniha.
Aké jednoduché je nájsť svoju podstatu tam, odkiaľ pochádzame, a splynúť s ňou a cítiť sa šťastný a spokojný a milovaný tam, kde od vekov patríme.
V knižnici bola zaradená medzi detskou literatúrou, ale neviem … ťažko rozhodnúť, podobne ako u Malého princa. Od dieťaťa až po starca, tieto obrazy asi prehovoria ku každému inou rečou.
Bavilo ma rovnako ako prvý diel. Nečakaná zápletka z minulosti dej pekne oživila. A aj tá v prvom dieli vedľajšia linka týranej policajtky v tomto dieli pekne vygradovala. Na severskú detektívku prekvapivo málo mŕtvol :).
Sama by som neverila, že niekedy toto napíšem o nejakej Backmanovej knihe, ale ako sa vraví “nikdy nehovor nikdy “. Tento príbeh môj obľúbený spisovateľ bohužiaľ nenapísal pre mňa. Zrejme prekročil medze mojej fantázie. Aj mojej snahy dočítať ho do konca. Preto sa neopovažujem ani udeliť knižke hviezdičky.
Smutné čítanie s veselými prvkami. Asi tak by som to charakterizovala.
Hrabalov jazyk je vskutku pekný a bohatý. V jeho dlhých súvetiach sa narozdiel od mnohých masochisticky vyžívam :)). Sú pre mňa ako obraz v galérii - taký, čo sa mi páči, dokážem obzerať aj polhodinu. Čo mi ním autor asi tak hovorí?
Novelka je krátka, o to viac má každé slovo v nej svoj význam. Film som zatiaľ nevidela, ale isto pozriem. Knižka ma navnadila.
Asi sa mi ešte nestalo, aby mi obeť bola natoľko nesympatická, že som sa ani nečudovala, že ju chce niekto zlikvidovať. Vlastne až na Chlapca sú tu nesympatické a divné snáď všetky postavy. Ako sa to tej autorke podarilo? Dočítala som to vskutku nasilu a len dúfam, že napriek otvorenému záveru neexistuje pokračovanie (nezisťovala som).
Len na okraj: pri čítaní mi fest vadia stále dokola používané rovnaké výrazy. Po pár použitiach jednoducho pôsobia rušivo. Tu to bolo pre mňa slovné spojenie “složit zbraně “. Neviem, či je to chyba autorky alebo prekladu, ale niekto tu stále “skladá zbrane “ pri všetkých možných príležitostiach :)). Nech žije synonymický slovník.
Trocha vtipu, trocha múdier, ale Backman to nie je, milý pane. Kawamura ešte potrebuje spisovateľsky povyrásť.
Diabol ma však pobavil.
“Ďábel existuje jen ve vašich srdcích. A vy pak přiřazujete jeho existenci různé podoby. Jak se vám zachce. Jednou je černej s tesákama, jindy se ohání vidlema, občas vypadá jako drak … “
“Aha. “
“Já bych nejvíc ocenil, kdybyste mi přestali do ruky cpát ty vidle. To si pak připadám jak nějakej buran. “
Krásne ilustrovaná malá perlička na náhrdelníku Kingových výtvorov. Graficky veľmi pekne spracované vydanie.
Pri Sedmikráskach som napísala, že ďalšie knihy od tejto autorky už asi nebudem vyhľadávať, no predsa len som skúsila inú sériu.
Už si zvykám na to, že Kristina rada vnáša do svojich detektívok výrazné ženské témy. A hej, vedľajšia linka s policajtkou týranou manželom tu síce pôsobila trochu naviac, ale celkovo je hlavný príbeh postavený zaujímavo. Čiastočne vyprávaný v retrospektívach zmiznutou osobou je dobrý nápad. Záver neprekvapí. Ide tu viac o budovanie atmosféry … neviete, na čom ste, aj keď tušíte. V sérii budem pokračovať.
Taký ozaj oddychový príbeh, v ktorom hneď po predstavení postáv celkom ľahko odhadnete, ako sa bude dej vyvíjať, aké vzťahy sa naviažu a ako to všetko dopadne. Ale nevadí. Občas to človeku urobí dobre, keď to aspoň niekde funguje podľa ideálnych merítok a žiadne prekvapenia, na ktoré by ste čakali so zatajeným dychom, neprídu.
Ewilka o niečo nižšie podo mnou vyjadrila presne môj názor. Zatiaľčo ostatné Rutine knihy, čo som doposiaľ čítala, mi nedali spať a s ich hrdinmi som bola hlboko zžitá, trpela i súcitila som s nimi, tu to bohužiaľ vyšlo tak akosi naprázdno.
Historický námet je opäť nezvyčajný, ale jeho informačná hodnota je tentokrát o dosť vyššie nad hodnotou samotného príbehu. Azda to bol autorkin zámer?
Postavy sú bohužiaľ také nijaké, ploché, akoby nedotvorené. Nevedela som, čo si o nich myslieť. Vlastne ma ich osud žiadno neoslovil, nedojal, nepohoršil, aj keď totalitný režim v Rumunsku, “obohatený “ despotickým tyranským vládcom (akého sme tu my našťasie nemali), bol jednoznačne na inom leveli než u nás. Tento román sa mi bohužiaľ zdá byť ušitý príliš horúcou ihlou. Ruta to dokáže aj lepšie.