Flipper
přečtené 474
Pod kupolou
2010,
Stephen King
Určite som nečakal pravdivú sociologickú, psychologickú a ekologickú sondu. Isto nie v jednej knihe pod jednou "strechou" a od kráľa hororu. A pritom tak brilantne - krátkymi vetami opisu, rozsiahlym vnútorným prežívaním postáv a vtipnými až čierno-humornými dialógmi. Keďže námet kupoly hlodal Kingovi v hlave cez 20 rokov, nabaľovanie nápadov muselo mať tiež stúpajúcu tendenciu a nemohlo byť nič lepšie než to vyšlo v tomto období, keď King dozrel lepšie než víno. (spoilers) Sledovať )či priamo, alebo retrospektívne) rozvoj akejkoľvek osobnosti v knihe je nevyspytateľný. Predseda správnej rady môže skončiť ako varič methu, brutálny kvázi policajt zachraňuje malé deti a aj hrdina príbehu sa môže spolupodieľať na mučení Irackých zajatcov. U niektorých kupola spôsobí vykúpenie (oslobodenie sa od závislosti), u iných mocenské harakiri. Nikoho však podobne ako v realnom svete nezaujíma príroda a konať sa začne až vtedy ak je príliš neskoro. Cirkev a viera nepomáha, je zmanipulovaná a znásilnená. King tiež dáva šach predpojatosti mimozemských civilizácií. Doteraz poznáme len mimozemšťanov ako a) vraždiace monštrá (vojna svetov) alebo hyperinteligentné tvory (A.C. Clarke), konajúce bez väčších emócií. King ich poľudštil, dal im emócie, prežívanie (smejú sa nám...) a aj potrebu baviť sa (reality show) a spoločensky fungujú ako ľuďia. A ľudia sa môžu neraz chovať ako zvieratá.... celý text
Konec stříbrného věku
2011,
Jasutaka Cucui
Krehké čaro absurdity tu bolo zmasakrované samoúčelnosťou a zbytočne provokujúco. Cucui sa ani neobťažuje opisnosťou, len od buka strieľa a masakruje dôchodcov. Pritom sú niektoré kapitolky zbytočné, iné (ak odhodíme všetko to mučení, krv a dýky) sem tam nechávajú čitateľa zablúdiť do rozmanitých úvah (smrť ako vyslobodenie, strach zo smrti, pocit bolesti pri zomieraní a podobne.) Absurdita tu tiež zbytočne umiera - nenaťahuje sa do bizarných a neznámych podôb, ale iba vykrváca... Taktiež, ak čitateľ naplno nevenuje japonskej kultúre, narážky na japonské piesne, skupiny a filmy, bude spoznávať až ku koncu knihy - čím príde o srandu.... celý text
Horiaci most
2010,
John Flanagan
Putovanie, zajatie, temný pán... imaginácia a 3x videný Pán Prsteňov nepustia, aby som si pri tomto príbehu nepredstavoval ich (worgulovia - orcovia, Morgarath - Nazgul master atď), ale to je len profesionálna deformácia Tolkienovca a vôbec to neuškodilo. Flanagan pokročil od výchovy k akčnému deju, hluché miesta sa nevyskytujú a zamiešal si polievočku na plno ďalších dielov. Tá magická iskra je to o niečo menšia, než u prvého dielu, ale aj tak stojí za prečítanie.... celý text
Boží blud
2009,
Richard Dawkins
Výborná argumentačná pomôcka pri častých konfrontáciách s veriacimi. Dawkinsová zanietenosť ako hnacia sila, ktorý cez "pevné" steny zaužívaných katolíckych názorov prefrčí a rozmetá ich na franforce. Skúmať, či je jeho vedecká argumentácia založená na férových premenných (ako jej je vytýkané), alebo nie, tu nie je podstatné, pretože samotná úvaha o možnosti takéhoto výskumu dáva náboženstvu smrteľne absurdné headshoty. Taktiež porovnávať ortodoxný neodarwinizmus a fundamentálne kresťanstvo ako dva totožné protipóly (ako to robí Stanislav Komárek v doslove) a prirovnávať ich k morským obludám je nečestné. Kým jedna obluda má armádu približne 2.1 miliardy veriacich, ktorých činy ničia iné náboženstvá a hmotné statky neveriacich (viď američania a potratové kliniky, sväté vojny atď) a je ochotná aj spáchať hromadné harakiri, armáda druhej nikoho nezabíja, nestavia si chrámy, nepotrebuje rituály a pripustí aj inú pravdu ak bude dokázaná. Aj keď forma predkladania informácií môže byť často zanietená, nemusíme Dawkinsovi prisudzovať akýsi postulát vodcu ateistov, či ako "proroka" ako napísal v druhom doslove Stanislav Komárek. Nevidím nikde v uliciach jeho vlajky, chrámy, či propagandu s veľkými bilboardami "Darwin vás miluje!" ako to robia veriace ovečky. Dawkinsoví prívrženci mi nezvonia pri dverách, aby som ho prijal do svojho života, a nenútia ma kúpiť si jeho knižku. A ešte slovko k doslovu: kým liberálnemu Česku by sa mohla zdať takáto názorová preklamácia násilná, kresťanské Slovensko by ju potrebovalo ako soľ. Takúto vášnivosť by dosiahol každí pri strávenom čase názorovej konfrontácie s cirkevnou obcou a jej dogmami, takže aj keď Dawkinsovi je pripisovaná nálepka "anti-teistu" myslím, že jeho "onkologický" vývoj je ospravedlniteľný a som rad, že niekto ako on existuje (a dá sa aj dokázať! :)... celý text
Nikdy a Návraty na Muráň
1996,
Albert Marenčin
Takáto pocta surrealizmu, ktorá by si zaslúžila viacero kníh. 1. básnické dielo 2. album koláži 3. Postrehy a zápisky 4. Chválospevy na iných surrealistov. A preto jediné negatívum knihy je to, že sa snaží zabezpečiť všetko a iba načne chutný krajec, ktorý potom nedoje. A sýty nebude nikto... Dúfam, že sa raz dočkáme zborníku celoživotného diela.... celý text
Mlčanie jahniat
2011,
Thomas Harris
Práve tá novinárska opisnosť s ktorou mal Harris dlhé roky prax uchváti a vtiahne do príbehu v priamej súvislosti s hľadaním detailov na ktorých sa dej posúva. Horšie je to v psychologickom prežívaní hrdinov. Napr. Crawfordové umieranie manželky nesúvisí s dejom ani okrajovo, ani nijak nerozvíja jeho dedukčné či vodcovské danosti a pritom je tomu venovaných pár kapitol. Tiež to rozpoloženie Starlingovej (ako "venkovskej traumatizovanej káči" 50% a brilantnej študentke, ktorá schová všetkých študentov do vrecka) pôsobí ťažkosti pri zosobnení. Príbeh tu však stále ťahá vyšetrovanie a v knihe ešte pomyselné glorifikovanie Lectora nebolo v pláne (to prišlo až po brilantnom výkone A. Hopkinsa). Bol by to geniálny thriller nebyť pár zbytočných a zbytočne brzdiacich (ku koncu knihy pravidelné "joooj veď už to nenapínaj") kapitol.... celý text
Encyklopédia ruskej duše
2011,
Viktor Vladimírovič Jerofejev
Sebapoznanie "Sivý!" "No?" "Poznaj sám seba!" "A to už ako?" prižmúril oči Sivý. "A to už ako?" stiahol chvost Sivý. "O čo ti ide?" nepochopil. V takýchto a iných menších či väčších úryvkoch čitateľ spoznáva dušu Ruského národa. Nie je to však poznávanie príjemne, ale obžalujúce, urážlivé, plné rozčarovania či pohŕdania. Na druhej strane jedna časť autorovej duše chce v rusku ostať a milovať ho. Rozkol je to obdivuhodný a vďaka veľkej všímavosti a provokujúcej opisnosti autora sa aj z malej knihy urobí veľká encyklopédia.... celý text
V dome niekto je
2011,
Ljudmila Stefanovna Petruševskaja
Všehochuť poviedok v ktorých dominuje smútok Dostojevského a humor Iľf-Petrova. Niekedy som si vďaka väčšej či menšej miery absurdity a mystiky všimol aj vplyv Kafku (V dome niekto je) a moje osobne 2 naj sú s experimentálneho obdobia autorky, kde absurditu jednej činnosti rozvetvuje do epickej poviedky (môj kruh, múzeum človeka).... celý text
Malý strom
2006,
Asa Earl Carter
"Muž ráno vstáva s vlastnej vôle" a berie si s prírody len to čo nevyhnutne potrebuje. Jean Jacques Rousseau by knižku bral ako svoju alfa a omegu. Pre mňa prirodzená jednoduchá ukážka dôležitosti súžitia s prírodou, vyrovnania sa so smrťou a hlavne o veľkej pokore.... celý text
Rozvaliny Gorlanu
2008,
John Flanagan
Je viac než dychberúce ak kniha prebudí práve to zvedavé dieťa vo vás, ktoré je dospelosťou zahnané a skyté niekde vo vnútri. Osobne si myslím, že psychologicky je kniha geniálne spracovaná na správne formovanie mladého človeka. Uctievanie rytierských a ľudských cností, výchova v prírode, učenie pokusom omylom atď, veci na ktoré sa pri fantasy neraz zabúda a prihliada sa len na opisy "fantastična". Flanagan však postavám dáva dušu, opisuje aj tie najnepatrnejšie citové reakcie a zosobnenie sa z hlavnými postavami prebehne rýchlo a človek k nim môže ľahko priľnúť. Sirota Will sa mi osobne páči ešte viac než podobná sirota Potter, lebo na vedomosti prichadza sám svojou zvedavosťou, než Harry, ktorému je všetko predkladané (a má na všetko dáku tu Hermionu :). Nevidím preto žiadny dôvod dať plné hodnotenie a odporučiť.... celý text
Návštěva bandy rváčů
2012,
Jennifer Egan
Vzostupy a pády v striedajúcich sa časoch a postavách sú len nehorázne mätúce, než vypovedajúce. Veľká škála postáv sa buď hnevá na svoj život, vzťahy, závislosti, rodinu a ak nie tak spomínajú aké to bolo voľakedy cool keď boli mladí. Egan servíruje práve ten frustrujúci ekonomický a vzťahový život Američanov, ktorý je mi nechutný a celkovo zle čitateľný. Výnimka, ktorá by mohla mať vlastnú miniknihu, je grafová kapitola "slavné rockenrolové pauzy". Invenčná snaha Alison Blakové pospájať nesúvislú minulosť do denníka v tvare powerpointovej prezentácie, vrhá do celkového historicko-príbehového chaosu jasné svetlo. Na celú knihu, je to však aj tak hrozne málo.... celý text
Oblý a Pelech
2009,
Raymond Queneau
absurdná hračka s výzorom detektívky a gore fantasy prvkami, akoby vznikla s číreho rozmaru - alebo nejakého nedokončeného cvičenia. Záhady ostávajú nevylúštené, postavy zomierajú ako keby obrovská božia ruka rozpučila chrobáka-človeka, no najviac pobavia 2-3 skryté nečakane skryté vtipky.... celý text
Žádný důvod k obavám
2009,
Julian Barnes
Tak keď má niekto život na kahánku zrazu je aj s veľkého ateistu agnostik? Pochopiteľne... Barnesové názory na smrť prevažne prebrané s citácií autorov fran. literatúry, ktorých čítal by možno aj v kontexte filozofična boli zaujímavé, len keby do nich nepchal nudné rodinné príhody. Trochu osobných poznámok: - k str. 61 - k úvahe prečo by nám malo chýbať náboženstvo "Protože (bilia) to byl jeden z najlépe vymyšlených příběhu, a když dočtete velký román, taky přece máte pocit, jakoby ste byli najednou o něco ochuzeni." - no po 1. čítal som už isto lepšie romány než biblia a po 2. ten pocit "ochuzení" je len dočasný, lebo onedlho zoberiem ďalší rovnako zaujímavý román. -podobe by podľa autora bolo k popukáni, keby atista bol vskriesený - rovnako však možno argumentovať, že pre mnohých by bolo k popukáni, keby katolík po smrti zistil, že nič neexistuje a žil v ničote nekonečno dlho- a tak podobne - v knihe je podobných diskutovateľných argumentov mnoho. Práve preto mi v knihe bol sympatickejší Barnesov brat - číri ateista, ktorého názory (na názory Juliana) mali viac hlavu a pätu. (podobne aj autorovi rodičia potvrdili, že rozumnejší bol jeho brat :P ). Mnohokrát sa tu skloňuje Richard Dawknis, ktorému ako protiklad faktov predkladá akési smiešne agnostické filozofovanie. Práve čítam od Dawkinsa "Boží Blud" a preto jeho uvažovanie spadá pod kategóriu - "neverím v Boha, ale... " - ktorú Richard kompletne a vyčerpávajúco popisuje na začiatku knihy. Ak Vás však agnostické filozofovanie baví, kniha Vás osloví...... celý text
Paměť
2004,
Lois McMaster Bujold
Len Sci-fi román? Kdežééé! Poopravil by som to na Existencialistický sci-fi román, s detektívnou zápletkou z prostredia podobného aristokracie za šľachtických čias Márie Antoinetty (a aj to isto nie je úplné). Hlavne ma "príjemne potešilo" že ide o o 7 (!) knihu série a ja som ju čítal bez znalosti predošlých - a hádajte čo, vôbec som na to neprišiel. Bujold dopodrobna vysvetľuje zložité vzťahy, medzi národmi a postavy opisuje, akoby ich formulovala pre nového čitateľa. Takže nebudete o nič ukrátení, aj keď na začiatku sa prelúskať menej záživnými pasážami vyžaduje odhodlanie, akonáhle sa (asi v polovici knihy) dostanete k detektívnej zápletke, na všetko zlé sa v momente zabudne. Bujold si nelibuje v závratných sci-fi opisoch technológií a podobne, ale skvele analyzuje ľudskú dušu, hlavne priamy opis a rozmýšľanie hl. postavy je ukážkové a skvelo sa číta.... celý text
Gemma Boveryová
2009,
Posy Simmonds
Kniha rozporov. Medzi mužmi a ženami, medzi dvoma kultúrami, medzi životnými cestami. Ako grafický román na pokračovanie isto silný, kedže vzťahy sa komplikujú každou stranou a v poločítaní - polokomix (ktorý je niekedy striktne opisný napr. opisujúci akúsi "mapu" vecí, jedla a skutkov) o hľadaní svojho miesta života, sa nájde svojím kúskom každí.... celý text
