freejazz
přečtené 1090
Príbeh pána Letka
2007,
Patrick Süskind
také smutno-milé pohladenie s krásnymi ilustráciami, ktoré podnecujú fantáziu.
Kentaur
1991,
John Updike
Updike ma nikdy nesklamal, je to stálica. do Kentaura som sa začítaval ťažšie, ale potom to šlo jedna radosť. pekné prirovnanie - súčasný učiteľ ako kentaur - akoby nepatril do tohto sveta a jeho všedných starostí...... celý text
Kniha
2015,
Mikolaj Lozinski
Nebyť tohtoročnej výzvy, asi by som sa k tejto knihe nedostal. a to by bola škoda. mal som výborný čitateľský zážitok, krátke sekvencie venované ľuďom a predmetom, výnimočným situáciám, ktoré uviaznu v pamäti... takto nejako vzniká mozaika, z ktorej môže (ale nevyhnutne nemusí) byť komplexný obraz života a dejín jednej rodiny.... celý text
Temný priestor lesný
2018,
Nicole Krauss
výborné! mám rád prelínajúce sa príbehy, ktoré spolu nesúvisia a ich vzájomný vzťah treba hľadať nie v menách postáv, ale v čomsi hlbšom. asi sa v artfóre poobzerám po iných opusoch z tejto vznikajúcej edície. oceňujem aj prácu na knihe, od obálky cez výber fontu až po redaktorskú robotu.... celý text
Kde sa stratil Boh
2017,
Marek Orko Vácha (p)
v časoch inkvizície by tých troch kňazov upálili na hranici a autora nápadu rozštvrtili. ešte predtým by ich poctivo lámali v kolese, trhali im nechty a inak prejavovali svoj záujem o ich myšlienky, ktoré, ak by boli zaznamenané v písomnej podobe, by napokon zhoreli na hranici s nimi. veľmi kvalitná kniha s výbornými rozhovormi. ktovie, ako by vypálilo ich spoločné stretnutie... Vácha so Satoriom mali svoj program na TV Noe, aj Halík, ale mám taký pocit, že v trojici by im to trochu iskrilo, hoci všetci traja sú to mimoriadne múdri a nadaní páni. a keď špekulujem, mohli by sa k nim pridať Czendlik, Lobkowicz, Radolský, Holub, Kodet, Vasiľ... a našlo by sa ešte niekoľko skvelých kňazov, ktorí svoje poslanie berú skutočne vážne. to je naozajstný think-tank v našich končinách, to sú osobnosti, ktoré by mali byť vyzdvihované namiesto všelijakých kariérnych alkoholikov, profesionálnych udavačov a celoživotných pochlebovačov, ktorých nám podsúvajú dementné médiá. Knihu som dostal ako darček k narodeninám a stala sa treťou v poradí pri vzniku novej tradície - prečítať na začiatku roka niečo z duchovnej oblasti. prvé boli rozhovory s biskupom Cyrilom Vasiľom, vlani pribudli rozhovory s biskupom Lobkowiczom, včera som zvládol Hríbove interview. Vďaka za knihu, vďaka za takých skvelých mysliteľov.... celý text
Biela skrinka: Chlapci zo Schubertovej ulice
2018,
Anton Andrej Pižurný
Uznávam, že je ťažké objaviť pre mňa darček a väčšina ľudí už rezignovala. Vďaka tým, ktorí nerezignovali a skúšajú to ďalej. Mal som teda narodeniny. Dostal som peniaze, aby som si niečo kúpil. Skončil som - kde inde? - v kníhkupectve. Objavil som knihu môjho kamaráta. Na narodeniny som ju prečítal. Je to taká jednohubka na pár hodín. Plus - Tonove spomienky vo mne okamžite naštartovali moje spomienky. Mínus - spomienky sú všeobecne „nedotknuteľná“ sféra. Napriek tomu by sa mal na text niekto pozrieť. Niekto, koho nazývajú zodpovedným redaktorom. Žiaľ, v prípade tohto textu sa to nestalo. V prvom rade - akékoľvek subjektívne spomienky sú zasadené do konkrétnej doby, ktorá má svoje charakteristické znaky. Je jasné, že 9 - 10 ročný chalan nerieši svetovú politiku. Ale ak čmajzne bakelitové gule z nákladného auta, mal by si byť istý, že to nie je PV3S ale Tatra 138 - a to je fakt rozdiel. Ak má v parku rebríkový strom, mal by si byť istý, či je to smrek alebo borovica. Ak žije v zmiešanom mestečku, potom by si mal byť istý, či je tam krčma vendeglő alebo vendeglóó. A ak si nie je istý, mal by nastúpiť zodpovedný redaktor a všetko kriticky čítať, overovať a uvádzať na pravú mieru. V tomto prípade sa to vôbec nestalo. Redaktor sa správal nezodpovedne, čo knihe významne ublížilo. A to som ani nespomenul opakované spomínanie rovnakých situácií, ale nie akoby z iného uhla, len inými - veľmi podobnými slovami. Ďalší úder dostala kniha, ktorej sa nikto nevenoval z jazykovej stránky. Nikto ma nepresvedčí, že tento text prešiel serióznou korektúrou. Napokon, žiadny korektor v tiráži uvedený nie je. Preto som dal knihe len 60 %. Bola by inak fajn a naozaj ma potešilo, že ma naštartovala k vlastnému spomínaniu, ale ľahostajný prístup vydavateľstva jej dal ranu medzi oči. Pre mňa je VSSS už dávnejšie na blackliste, pretože toto nie je prvá zlá skúsenosť s jeho produkciou. A keď si spomeniem, aké výborné knihy tu vychádzali ešte v čase, keď to bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ... je mi z toho smutno.... celý text