Fulleren
přečtené 117
Priepasť
2018,
Jozef Karika
Možno som mal veľké očakávania. Ale aj tak - nebolo to pre mňa podľa môjho gusta. Kniha bola do prvej tretiny príjemne čitateľná, atmosférou i zvoleným prostredím ma chytila, ale potom prišiel pád - opäť rovnaké štruktúry, štýly a psychologické stavby, ktoré vedú do toho istého, pre mňa "smutného" konca. V polovici knihy som už cítil potrebu posledných 20 strán. Je pravda, že ide o istý druh žánru, ale prial by som si, aby ďalšie knihy tohto autora nemali niektoré črty ako cez "kopírak" a rozvinuli viac potenciál nosnej témy. Prišlo mi to dejovo jednoduché. Áno, klobúk dole pred neuveriteľnou pitvou v psychológii človeka, ale to typické tajomno, ktorého som tam čakal...ani hádam nebolo. Alebo som si ho nad tou celou "zvrátenosťou" mysle hlavnej postavy ani nevšimol?! :)... celý text
Tma
2015,
Jozef Karika
Pridal by som sa k časti komentára, ktorý napísal Trudoš a vystihol vlastne podstatu čo rád zopakujem (ak sa nenahnevá :) ). Mne v porovnaní s Trhlinou štýl moc nesedel: ak by sa využil omnoho viac potenciál atmosféry a pridalo viac hororových prvkov (napríklad z prírody atď), bolo by to lepšie ako psychologické drama skrze hlavnú postavu. Aj keď záver prekvapí, čítal som to už len zo zotrvačnosti... Myslím si, že pre vyznavačov žánru alebo "skalných" tohoto autora, je to kniha, ktorá sa nemá za čo hanbiť (v našich končinách), ale pre človeka - čo prechádza viacerými žánrami, to je priemerné čítanie alebo inak - rýchle čítanie na "víkendové popoludnie" s vyloženými nohami pri káve. Už sa teším na najnovšie dielo a dúfam, že nastavenú latku minimálne zachová alebo prekročí....... celý text
Vzpomínka na Zemi
2018,
Liou Cch'-sin
Konečne vyvrcholenie celej trilógie - ako všetci čo sa nevedeli dočkať prekladu i ja som čakal na posledný zážitok čo ucelí pohľad na celé dielo. Oproti prvým dvom dielam však musím povedať, že aj keď autor začal veľmi odvážne a parádne nastavil latku veľmi vysoko, posledné dielo už autor miestami zbytočne naťahoval. Ja by som si dovolil to zhodnotiť na zhruba tretiny - prvá: už úvod dodal celej knihe "šťávu", ktorá sa parádne rozliala ako sladký javorový sirup na koláči v nasledujúcej druhej tretine. Tu som už, ale očakával zaujimavé vyvrcholenie, záver buď otvorený alebo uzavretý. Ale nakoniec, autor celý epos doťahuje, na môj vkus zbytočne dlho do samotného záveru. Ten nebol tak mimoriadny aké som mal od neho očakávania, ale ani nesklamal. Ako som už predtým hodnotil - autor vie unikátne skĺbiť viaceré prvky a ideii do celku. Zaslúži si tak obrovskú pozornosť nielen vyznávačov žánru. Pohľad na ľudstvo, ich existenciu, otázky čo sa stane teraz alebo potom, dopad na ich psychiku...proste prierez viacerých motívov,ktoré nielen začne, ale i pozoruhodne rozvinie... Ďakujem autorovi za parádny scifi zážitok po dlhšej dobe ukončením celej trilógie. A zároveň si prajem, aby takéto "novinky" na našom trhu a v prekladoch prichádzali čím ďalej tým viac...... celý text
Kontakt
1997,
Carl Sagan
Pre mňa je táto kniha akoby splením detského sna. Rezonuje mi to tajomno okolo "kontaktu" s mimozemskou civilizáciou,ktoré bolo nadviazané bežným spôsobom skrze radioastronómiu. Nie je to nič neobvyklé. Ale pre mňa i tak tajomné. Spomínam si na detstvo. To staré drevené rádio a ladenie staníc, kedy som niekedy dokázal i ja pri ňom presedieť dlhé hodiny a tváriť sa ako mladý rádioamatér. Keď som na dlhých alebo krátkych vlnách našiel rôzne zvuky i pazvuky hraničiace možno s inými necivilnými vysielacími pásmami, niekedy dopĺňané pre mňa ešte vtedy tajomnejšou morzeovkou... Takisto som si obľúbil aj rovnomenný film. Z neho ma zaujal vynikajúci herecký výkon J.Foster (predstaviteľka hlavnej postavy doktorky Arrowayovej). A ako v knihe i vo filme jej rozpoluplný vzťah k Palmerovi Joshovi. Z filmu som si zapamätal výrok na jeho otázku k nej, či si myslí, že či sme (ako jediná civilizácia) tu na zemi a vo vesmíre sami. Ona váha. Odpoveď zaznie od Palmera: "Určite nie sme (sami), lebo by to bolo plytvanie priestorom." A týmto začnem komentárom ku knihe. A skúsim trošku z inej strany. Kniha má na svoju dobu vydania fantastický záber plný cenného odborného podkladu. Je vidieť, že ju písal človek čo vie o čom píše, keď popisuje dopodrobna princípy fyziky a astronómie a radioastronómie. Dokonale presne. Pritom sa na druhú stranu veľmi riskantne, ale dokonale púšťa do tém, ktoré sú ľudstvu - civilizáciám od nepamäti známe. Ide o ich náboženstvá a vieru, vieru v čokoľvek a naopak vieru v niečo hmotné a dokazateľné a popieranie toho čo je všetko založené na duchovnu. Je to typický príklad vedkyne, Dr. Arrowayovej, bojujúcej vedkyne na strane vedy. Celý život verí vede a sebe samej. Nemá, ale problém s náboženstvami, nepohŕda takýmito osobami, neobracia sa k nim chrbtom. Vie s nimi nadviazať i veľmi vášnivý dialóg a tvoriť dlhú výmenu názorov ako keby išlo o stretnutie skupiny diskutérov na vopred dohodnutú tému. V kritických okamihoch sa síce prikláňa na stranu agnostika. Autor v nej skrýva intelektuála, ktorý nakoniec nedáva pozor na jedno - že v živote zabúda vzhľadom na svoje názory - zastaviť sa a zamyslieť. Či aj ona sama nie je len hrou osudu a či napriek zlým zážitkom z detstva (úmrtie otca) kvôli ktorým si vytvorila istý blok zabudla na to najcennejšie - vnímať správne seba. Nakoniec sa dozvedá, že celý život a jej boj medzi teóriou a senzáciou niečo dokázať (v projekte SETI), nedokázala však pochopiť svoje vnútro a zachovať správny vzťah k rodine. To všetko je doplnené neúspechom celého projektu, ktorého výsledku nikdo neverí. Z filmu sa mi pripomína tento osudný okamih čo sa nakoniec stalo. Jediný kto ju skutočne pochopí je Palmer Josh. V knihe si ho rovnako hľadá ako svoju oporu. Paradoxne ako človek, ktorý je jej určitým spôsobom najbližši. Aj keď je zástupcom kresťanskej viery - nájde v ňom pochopenie, ktoré pramení v spoločnej akceptácii názorov a niečoho viac - náklonnosti, ktorá už ale prekonáva iné hranice (vzťahového) chápania. Ako niekto v komentároch pekne napísal - hlavná hrdinka je realistická vykreslená, moderná žena s ktorou sa čitateľ ľahko identifikuje. Lebo niekedy formuluje to, čo sami, rovnako s ňou v reálnom svete zdielame. Kniha Kontakt nie je len tak obyčajné literárne dielo. Možno nie je pre každého. Ale podľa mňa je to zmes čistého a kultového scifi a priameho filozofického obrazu v našej spoločnosti. Podanie je ale nenásilné. Je skôr určitým osviežením v dnešnom svete nepochopenia sa a autor to v podaní doktorky Arrowayvej dostáva na inú hranicu. Možno niekdo so mnou nebude súhlasiť , ale mne sa kniha absolútne páčila so všetkých strán. A to jej možno práve dáva ten celkový náboj zakončený vynikajúcim (pre mňa veľmi prekvapujúcim) záverom!... celý text
