Hradčiatko přečtené 408

Napiš o své lásce 1995, Jane Christopher

Nechcem znieť ako hnidopich, ale... nezaujala. Prišla ku mne v balíčku s kúpeným oblečením ako výplň, tak som si povedala a veď čo, dáme si vzájomne šancu. No neviem... Asi sme nemali :D Rovnako ako hlavní hrdinovia, pretože podľa mňa sa obsah dosť rozchádza aj s popisom - profesný vzťah výborný teda moc nebol a prekážky záludné? Iná/é žena/y alebo muž/i, ktorí sa pohybujú okolo nich? Jak šokujúce ;) Stále som mala však pocit, že títo dvaja k sebe absolútne nepatria...... celý text

Jediné pravé lásky 2017, Taylor Jenkins Reid

Prepáčte všetci, ktorí ste dali 5 hviezdičiek a filozofovanie nad pravosťou lásky a jej možnou opakovateľnosťou a rovinami vás vzalo za srdiečko, vlastne vám to všetkým prajem, že ste si čítanie užili, poplakali si a držali palce a všetko... lebo tak to malo byť, preto to vzniklo, ale... panebože, zachráňte ma!!! Ja som sa skrátka nemohla (podobne ako ďalšie menšinové recenzentky) preniesť cez hlavnú hrdinku a rozprávačku, ktorá svojou absolútnou sebeckosťou zabila príbeh i roviny lásky v ňom. Celú dobu som si kládla otázku, prečo všetci milujú a obskakujú osobu, ktorá neznášala svoju sestru (ale keď mala svetabolesť a achjaj, dilemu, koho milovať viacej, utekala k nej o šiestej ráno, namiesto toho, aby jej čo len raz za tie roky sebaľútosti postrážila sluchovo postihnuté dvojčatá, či sa - na rozdiel od zbytku rodiny - obťažovala učiť znakovú reč a trochu vypomohla vyčerpanej sestre, keď sa už nudila tak, že sa začala učiť na klavír... mám bratranca s kochleárnym implantátom, takže veľmi dobre od narodenia viem, aká je fuška naučiť také dieťa komunikovať, fungovať vo svete a zniesť plač vo výške ultrazvuku, pretože sa nepočuje a ani nekontroluje), veľkopansky trpela existenciu rodičov (ale presťahovanie k nim s otvorenou náručou a full servisom očakávala okamžite a kedykoľvek a oni sa jej ešte dovoľovali na konci, či zamestnať jej sestru, ktorá si na rozdiel od Emmy vybudovala svoj život sama? tak to bolo fakt zu viel trochu) a svokrovcov (keď tak strašne roky milovala Jesseho, jak to, že nevyvinula ani minimum snahy, aby mala bližšie k jeho rodičom?), od kamarátky Olive čakala, že dobehne a bude u nej spať na zemi, keď treba, ale keď sa jej už chcelo ukončiť telefonický hovor, mala proste Olive smolíka, ani vetu nedopovedala... A takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej k nijakému citu voči zamestnancom a očakávania lojality, ohrievaniu vody na čaj v mikrovlnke (to fakt Američania robia??) a budovania astronomického nepochopenia hĺbok jej novej existencie v drobnom fakte, že má naraz intoleranciu na laktózu (veď to stačilo oznámiť jednoduchou vetou, keď šiel manžel na nákup, má azda kryštálovú guľu?) alebo nemožnosti zmeniť účes (to sú vlasy súčasť osobnosti? odkedy? furt som riešila, čo mám v hlave a nie na nej... ale to asi bola tá chyba, ktorá odradzovala zástupy milencov :D). Ufff, a pritom celý príbeh bol o voľbe medzi Samom a Jessem... aby som úplne neodradila čitateľa tohto mierne rozčúleného príspevku, položím len jednu otázku k zamysleniu, lebo som tu v reakciách o tom zmienku nenašla... Príde teda len mne úplne nenormálne skákať v priebehu cca 3-4 dní z postele do postele (resp. aby sme boli presní, z podlahy na podlahu a z kuchynskej linky na iný pultík či sprchu) medzi dvoma mužmi a rozplývať sa vášňou, s akou sa s nimi miluje? Toto mi prišlo (prepitujem za výraz) choré až zvrátené, veď akoby si vyberala auto a skúšala dojazd a zrýchlenie z nuly na sto... odchádza zo spoločného bytu so Samom, rozdá si to s ním (to sa inak nazvať nedá) a s Jessem sa dohodnú na rozchode, ale pre istotu ho ešte "vojede" na rozlúčku. A tejto pani mám veriť jej úvahy o pravej láske?... celý text

Hrdinovia 1953, Božena Slančíková-Timrava

Stručne a dobre - tu sa to hodí. V krátkom časovom slede naozaj brilantne vykreslená atmosféra vojnového obdobia slovenskej dediny, kde sa rôznorodosť pocitov a postojov, ich zmeny a reakcie postáv snúbia s nevyhnutnosťou spoločného osudu. Autorka vlastne žiadnemu zo svojich H/hrdinov nenadŕža, nevnucuje čitateľovi vhodnosť hrdinského konania, naopak sympatie vzbudzuje sympatie a pochopenie aj v prejavoch zbabelosti alebo výkyvov nálad. Konečne dielo z obdobia vojny, ktoré poukazuje na jej zlo, ale nie násilne a veľkými gestami, lež hrdinami z bežných domácností, ktoré sú dnes na Ukrajine či inde a ktoré o žiadne hrdinstvo tohto typu nestoja, avšak sa mu vyhnúť nemožno...... celý text

Prútené kreslá: Rozhovory bez konca 1967, Dominik Tatarka

Na ocenenie tohto diela je potrebné mať niečo nažité, preto sa domnievam, že po ňom siahne podvedome menej čitateľov, ale ja som veľmi šťastná, že ma knižná výzva k nemu priviedla. Ako uvádzam pri svojom hodnotení kníh ako Než som ťa poznala alebo Hviezdy nám nepriali, keďže žijem v neustálom tieni smrti, dívam sa na jej do tváre... viem preto pochopiť Katarínku, jej prázdnotu a neustále premýšľanie, prečo práve ona a vlastne všetky ony prišli o svojich synov a museli ich bezmocne sprevádzať na poslednej ceste, lebo to prežívam, akurát my sme zatiaľ nedošli na koniec. Moja babička odišla z tohto sveta rovnako ako mamka v poslednej poviedke, ale mali sme možnosť ešte spolu pobudnúť, rozprávať sa, vykúpať, nakrémovať, prejsť sa po drahých miestach, ako som ja len plakala, keď som to čítala, musela som dávkovať... A v prútených kreslách sa kto ver nevidel pri čítaní scén z ubytovne, trochu fantázie a sú tam internáty modernej doby a študenti Erazmu... ;)... celý text

Květy na vodě 2000, Kathleen E. Woodiwiss

Táto rozprávka pre dospelých má pre mňa svoj príbeh... Čítala som ako novinku na strednej škole požičanú z knižnice, a keď som ju po skoro 25 rokoch videla na bazárku vo výpredaji, obálka (nepáči sa mi, možno preto mi tak utkvela) mi pripomenula hromadu detailov deja, čo sa mi u romantických knižiek veľmi nestáva, lebo vtedy sme to čítali na desiatky. Pamätala som si, ako sa Shemaine zabývala v dome Gagea (aká som bola prekvapená, že nemá vši ani nič iné, keď strávila celé dni v kobke s potkanmi), ako si brala šaty jeho bývalej ženy a vlastne aj kto túto zabil a prečo... Takže som si ju kúpila za pár a prečítala znova :) No... musím súhlasiť s väčšinou už zmienených nedostatkov deja a postáv - hromadné odchody všetkých lordov do Ameriky, pretože "začneme nový život", hlavná hrdinka, ktorá si po rokoch lusknutím prstov spomenie na 120 receptov vrátane mier a váh ingrediencií, a to si ich doma vyskúšala raz pod dohľadom a s nevalným výsledkom (gazdiné, ruku na srdce, ako mladé a začínajúce, dali ste bez kuchárskej knihy? ja nie teda), strieľa a vraždí týpkov hlava-nehlava nevinnosť-nenevinnosť a potom chladnokrvne drhne krv z podlahy (a po následnej ďalšej vražde a samovražde rieši akurát, či to stihla doumývať - tož, gazdiná), s deckom ani upratovaním žiadne skúsenosti, ale zázračne ju osvieti a hneď to zvláda s dvojročným chalaniskom celodenne, každodenne a dokonale na výbornú (a to mladý ani nemá obdobie vzdoru, jediný krát nepočujeme obvyklé "nechceeeeeem!!! ja sááááááám!!!")... O tom, že je to supermilenka a vo svadobnú noc zvládne bez bolestí tri čísla, sa ani baviť nebudeme - aspoňže ich Roxanne prekvapila, to tomu dalo šťavu, inak by Shemislava dala i štvrtú rundu :D :D No nič to zato, mali sme tam ale fajné mužské postavy celkovo, nevadila mi dokonalosť Gagea, tá mi celkom uveriteľná prišla, aspoň to nehobľoval všetko v dielni sám, Maurice bol z nich veruže snáď najlepší aj starí otcovia, spolupracovníci atď. Každopádne by som nezabuchla za týmto príbehom dvere, minimálne nie je otrepaná zápletka, hlavní hrdinovia okrem tokania (dialógy, achjajajaj, no... píšem sama niečo a cítim, aké sú aj tie moje naivné, ale tuto je nádej, že i moje vydajú) robili i niečo inšie a praktické - kupovali topánky, zašli na zábavu, nanosili vodu do vane. Btw. všimol si ešte niekto okrem mňa, že hlavný záporák Potts dostal 3 či 5 dní samotky na lodi ako trest hneď na začiatku a druhý deň sa promenáduje po ulici, aby ho mohla hlavná Amazonka tresnúť po gebuli? Ako to, že dostal opušťák?? Toto mi príde ešte väčšia záhada ako cestovanie babičky bez služobníctva, moja nebohá babka by to veru v 74 zvládla! V 77 cestovala do Chorvátska autobusom na dovču a varila si tam sama ;)) Česť jej pamiatke a knižku tiež čítala :)... celý text

Ženy za mřížemi 2022, Petr Šámal

Objavila som ju tento rok náhodne pri obchádzaní knižného veľtrhu v Prahe a bol to okamžitý impulz kúpiť. Rozhodne neľutujem, bol to môj prvý vhľad do väzenského prostredia, neovplyvnený dokumentami (o tých som sa dočítala až v komentároch ostatných). Oceňujem, že autor ponechal všetkým aktérom ich vlastný spôsob prejavu, kde si čitateľ môže urobiť vlastný názor o osobnosti (vrátane pohľadu z očí do očí a zaujímavých fotografií prostredia). Ako právom nepobozkaného laika ma nedokázali úplne chytiť kompletné rozsudky a odôvodnenia, tam by som bola spokojnejšia s beletristickým štýlom a skrátením, no na druhú stranu to dávalo príbehom hodnovernosť a rámec. Tiež škoda preklepov, ale to sú už kozmetické nedostatky. Celkovo veľmi doporučujem!... celý text

Guvernantka 2010, Arnette Lamb

Prišla ku mne sama, prečítala som za jeden deň a v zásade za tento žáner splnený účel veľmi pekne - vrátane dodržania historických reálií, príjemných popisov a dialógov, čo neťahali svojou naivitou uši a miestami boli "hubujúco" vtipné aj poznámky dievčatiek ma bavili, i keď ako mama a učiteľka trochu pochybujem, že by až takto pohotové, široko-slovne-zásobové a u Sarah detailne deklamujúce dlhé odborné texty mohli byť v ich uvedenom veku. No ale za čo strhávam hviezdičku: za záver, ktorý by sa dal rozviesť omnoho zaujímavejšie, posledná kapitola bola tak nejak uzavretá v štýle "achjaj, dochádza mi papier" a pritom som čakala na rozuzlenie, ako to bolo s Lilian a mamami Agnes a Lottie (dobre, pri písaní recenzie vidím, že je to séria, možno si autorka nechala priestor v ďalšom diele, v tom prípade pardon), lebo toto mala byť nosná linka príbehu a že Julie cestovala polku sveta a obetovala mesiace hľadaniu pravdy a potom cvak, už ju to nezaujíma a nechce to vedieť... ak nie ona, čitateľ dosť chcel... A potom (a môže to byť "vina" prekladu) za "jediné pohyby" hlavného hrdinu :D Bolo priam neuveriteľné, čo tento človek jediným pohybom zvládol :D :D Aj keď v červenej knižnici je živočíšny druh "samec homo sapiens dám-ho-tam-jediným-pohybom" často sa vyskytujúci a inak (asi bohuvďaka) pomerne raritný, ale tuto to Lachlan (a mala som čo robiť, aby som to meno podvedome nečítala Lachtan) dotiahol do dokonalosti, lebo jediným pohybom si napravil nos, pretáčal o 180° niekoľko tiel (obvykle dve) naraz, dvíhal dosť staré a asi aj vážiace dcéry a ešte hromadu ďalších vecí :D :D Výzva pre budúcich čitateľov, kto spočíta jediné pohyby pána vojvodu, platím mu whiski! Aye! :)... celý text

Inkoustová stopa 2017, Mel Starr

Pôjdem proti prúdu väčšiny a možno to je tým, že som nečítala prvé dva diely a zhodou okolností sa táto kniha u mňa stretla s Ve znamení lva (historická, prakticky životopis Jana Luxemburského, stredovek) a tým pádom hodne pohorela v mojom ponímaní. Nie, žeby to bolo zlé, ale ono to nebolo nijaké. Postava ma nezaujala ani jediná (možno boli popísané v minulý dieloch a aj sa nejak vyvíjali, či prejavili predtým, čím si získali publikum pre sériu), ale hlavný hrdina akurát utekal, premýšľal a čakal na konanie iných (to by v stredoveku ďaleko nedožil) a k vyriešeniu prípadu prispel len nepatrne (osobný názor); žeby skutočne hradný pán Gilbert zakaždým všetkého nechal, aby zachraňoval a odprevádzal správcu? žeby v závere ani jeden zloduch neklamal a stačilo sa opýtať, aby veci zapadli jedna do druhej? žeby mnícha ani nepotrestali, akurát si opát povzdychne, že snáď to nepredali a nesiahne na hotovosť? a láska medzi hlavnými hrdinami... nemastná-neslaná (nepotrebujem výbuchy vášní, na to ľud pospolitý v tej dobe ani nemal čas, ale o nej som sa dozvedela akurát, že dve oči vidia viac ako jedny). Najradšej som mala realistické popisy oblečenia a stolovania, o čom svedčí vysoké vzdelanie autora a málokto sa tomu venuje (obvykle literárne hrdinky nemávajú periódu, ani pri polročnom úteku v jediných šatách cestami-necestami sa nespotia a na záchod sa proste nepotrebuje chodiť, ale to ani vo filmoch nie, pravda :D). Takže celkovo... nebolo to zlé, ale zrejme po ďalších v sérii nesiahnem ;)... celý text

Ve znamení Lva 1989, Jan Šmíd

Dostala sa ku mne cez kamaráta, ktorý vytiahol z knihobudky a ako milovníčke levov a histórie mi ju so smiechom venoval, že prečítal recenzie a "good luck", či ju prečítam. Zvládla som a rozhodne neľutujem! Patrila síce k tým, ktoré aj ostrieľaný čitateľ berie do ruky na etapy (v metre, pri čakaní u doktora, v buse a pod.), nie je to napísané v štýle "zhltnem za noc", ale ani na to neašpiruje, pretože toto nie je prvoplánový bestseller pre každého, čaká na svoj "literárny druh", ktorý ju ocení. Veľké množstvo postáv, dejinných udalostí a prebiehaní z jedného tábora do druhého je natoľko zložité, že by chcelo opäť a opäť sa vracať k predošlým udalostiam, čo reálne nie je, ale ak sa oprostíme od snahy sledovať detaily a vzájomné vzťahy (prípadne nazrieme do rodokmeňa vzadu), zrazu na pozadí tejto skutočne PERFEKTNEJ historickej štúdie vykvitne hlboko ľudský príbeh. Obdivujem autora, ako dokázal nenásilne a presvedčivo vykresliť zmýšľanie ľudí na prelome 13.-14. storočia, priblížiť jeho odlišnosti čitateľovi, ozrejmiť vývoj vzťahovej roviny (ne)dohodnutých manželstiev a najmä v závere pohľad na svet "očami" nevidomého kráľa, to je skutočné literárne majstrovstvo, ktoré si zaslúži pozornosť!... celý text

Lágr 2018, Angela Rohr

Vybrala som z domácej knižnice manžela na jeho doporučenie a bolo to silné, brutálne, iné - iný lágr než len väzenský, iný pohľad na bolesť a hrdinstvo, silu a schopnosť prežiť. Štýl rozprávania, ktorý mnohí zmieňujú, mne osobne nevadil, asi ma o to viac poznačilo čitateľsky, s akým vyrovnaním sa a odstupom už k tomu autorka pristupuje, pretože jej očividne iné nezostalo, aby si zachovala útržky zdravého rozumu, len si vytvoriť sklenenú stenu okolo seba a chrániť to vnútorné, čo ešte ostalo nerozbité. Veľa momentov by stálo za zmienku, ale nechcem prezrádzať...... celý text

1984 1998, George Orwell (p)

Ľudia moji, toto bola sila... Čítali sme v rámci VŠ štúdia literatúry a politickej fikcie / distópie, dokonca som si ju vytiahla na štátniciach. Jedna z najmrazivejších kníh, aké som čítala (film bol ešte horší, ja som emočné puzzle, čiže sa mi sníva ešte dva týždne o myšiach a "Do it to Julia! Not to me!", ani nehovoriac o telesnom a duševnom rozklade hlavnej postave v tej osvetlenej miestnosti, mi je divne ešte teraz). Je to vynikajúce dielo, po stránke literárnej, myšlienkovej, upozornenia na strašlivosť vývoja, s prepracovaným systémom Big Brother is watching you, má milión kvalít a pred autorom klobúk aj parochňu dolu, ale na niektoré aspekty by som pre svoje duševné zdravie radšej zabudla...... celý text

Nepříliš šťastná rodina 2022, Shari Lapena

Kniha s príbehom :D Kamarátka (už veľakrát zmieňovaná v mojich komentoch, kvôli jej zdravotným problémom jej knihy čítam ako audio) ma poprosila, aby som počas autogramiády autorky v Prahe kúpila a nechala podpísať s venovaním... Choroba zabránila, ale nakoniec sa signovaný výtlačok k nej dostal, lebo na rovnakej akcii mala autogramiádu kamarátka a autorka Vladana Gomez Adolgo (Na Afriku zapomeň, Vida) a situáciu zachránila. Dokiaľ som sa liečila a knižku poslala zadávateľke, neodolala som jej nadšeniu z autorky a prečítala ju :D No... nebolo to vôbec zlé, ale pridám sa k viacerým hodnotiacim v dvoch hlavných bodoch: príliš zmätené a záver ma sklamal (to však neznamená, že kniha nestojí za to! je to dobrá a možno pre niekoho iného bude guláš myslenia postáv lahôdka a so záverom spokojnosť).... celý text

Ďábel nosí Pradu 2006, Lauren Weisberger

Vďaka výzve som zistila, že autorka je novinárka a keďže som už v minulosti pomocou filmu vyučovala a ozvláštňovala anglické konverzácie na tému móda a oblečenie, povedala som si prečo nie. Knižné spracovanie sa mi v mnohom páčilo ešte viac než filmové (ale to nie je nič nové pod slnkom, je to dosť obvyklé :D), no videla som (ako aj mnohí iní čitatelia) pred sebou tváre filmových predstaviteľov. Hviezdičku som ubrala za niektoré (pre mňa osobne ako fashion ignoranta a vlastný tunel si kopajúceho, do rozpadnutia veci nosiaceho exota) nelogické rozhodnutia a zvraty a... a toto mi prepáčte, ja som si nemohla pomôcť, pretože osobná skúsenosť nepustí - nedať si opraviť boľavý zub kvôli práci???!!! Somarinka, ja viem, ale to ma dvihlo z gauča, pretože čo by iní za to dali, aby mali peniaze na naj zubára v meste a v knihe to síce neoľutuje, ale v bežnom živote by zaplakala nad výdělkom... (zub nepokladám za spoiler, lebo sa tam objaví v jednej vete ;)).... celý text

Půlnoční knihovna 2022, Matt Haig

Knihu mi v slovenskej verzii Polnočná knižnica poslala zdravotne postihnutá kamarátka s prosbou, aby som jej ju načítala ako amatérske audio, keďže sama už toľko očiam nevládne a veľmi ju túžila mať. Čítala som teda naozaj pozorne, nahlas a niektoré kapitoly opakovane, keď som sa breptla, alebo do obývačky vbehli decká :D Zas sa tu dostávam k osobnej tematike (takmer) samovraždy, na ktorú bude mať človek, čo v osobnom živote zažil, vždy iný pohľad než niekto, kto len čítal a videl v novinách, a tak som aj príbeh brala a túžila, aby mali všetci, ktorí uvažujú nad ukončením svojho života možnosť sa zastaviť, prezrieť si svoju knižnicu či videotéku, zažiť si pár životov a premyslieť svoje rozhodnutie... Rôzne príbehy hlavnej hrdinky boli vykreslené fakt dobre, chválim!... celý text

Vida: Neobyčejné příběhy obyčejných Angolanů 2022, Vladana Gomes Adolfo

Nemôžem byť úplne objektívna, keďže som Vidu videla a čítala už v prvej verzii pred jej "narodením" a za mňa je to veľmi dobrá, prepracovaná, premyslená kniha, ktorá čitateľa vovedie nenáročným spôsobom do angolskej kultúry. Akoby ste s kamarátkou (kým vďakabohu Vladana pre mňa je) išli na kávičku a porozprávali sa. Príbehy, ktoré prekladajú a doplňujú kultúrne a geografické reálie sú skutočné a fotografie podčiarknu atmosféru, takže za mňa veľká spokojnosť aj s finálnou verziu a Vide želám dlhý život! :)... celý text

Bretaňské tajemství 2020, Jörg Bong

Možno by som v porovnaní s inými prípadmi hviezdičku ubrala, ale knihu aj autora som objavila vďaka čitateľskej výzve, tak som si ju z knižnice priniesla domov s tým, že detektívky príliš nečítam, ale nie je nikdy neskoro začať (a páčilo sa mi, ako sa autor v názvoch svojich kníh drží slova "bretaňský", príde mi to sympatické a osobité). Skolila ma horúčka, a tak sme s komisárom Dupinom zaľahli do postele a veru som sa neodtrhla do rána, kým som to nedočítala do konca, pár kávičiek padlo, horúčka opadla, tým pádom spokojnosť na všetky strany!... celý text

Kým budeme žiť a dýchať 2019, Nicholas Sparks

Bola som výrazne ovplyvnená životným príbehom kamarátky (ak by ste si chceli prečítať v knihe: Na Afriku zapomeň), ktorá sa zamilovana a vydala do Angoly, tým pádom tento príbeh nepokladám za nemožný, vzhľadom k tomu, že ona je so svojím Truom / Ikom šťastná dodnes, im to proste vyšlo ostať spolu. Oceňujem veľkú snahu autora zarámovať príbeh aj zo strany Zimbabwe, roviny pred a po milostnom románe, dotiahnutie osudov ostatných postáv, je to obdivuhodné, ako sa to príbehu ponoril, takmer by som verila, že inšpirácia sa odohrala v reálnom živote (aj keď trebars len schematická) a že isté výskumné cesty podnikol, a to je samo o sebe pre účely romantickej knihy na hlbokú poklonu. Uverila som mu to, aj keď to bolo neuveriteľné :)... celý text

Krásna Catherine 5 1992, Juliette Benzoni

Musím jednoznačne súhlasiť s Janou, tento diel som prečítala len 2x a sama seba som presvedčila, že tu to skončilo a že to tak malo byť. Znova vidím paralelu so sériou Angelika, kde som už s hrdinami do Ameriky nepokračovala, tu som tiež 6. a 7. diel nečítala... Nikdy nehovor nikdy, ale za mňa tu príbeh končí...... celý text

Krásna Catherine 3/4 1991, Juliette Benzoni

Rovnako ako prvé dva diely som čítala minimálne 4x a zakaždým objavovala nové a nové roviny, okrem romantiky a lásky aj obrovského utrpenia, (seba)obetovania, bojov, chorôb, hladu a nedostatku, triednych rozdielov, ktoré boli typické pre dobu, kedy sa príbeh odohráva, ale ani to neotupuje ich ostré hrany, keď to človek číta s uverením. Asi podobne ako na Angelike mi na Catherine vadilo, že svoje romantické avantúry mimo "toho-jediného-a-neopakovateľného" všemožne ospravedlňovala (jej okolie taktiež), ale aj tak si ich dopriala a u neho jej vadilo aj hodenie očkom na inú... no za znásilnenie som ju ľutovala (o to viac, keď človek sám v živote prejde vlastnou cestou). Ako mladá som mala najradšej cigánsku šarádu a skoro som plakala, keď si odrezala vlasy, aby ich venovala Arnaudovi na cestu do leprozória... Každopádne hodnotím veľmi vysoko!... celý text

Krásna Catherine 1/2 1990, Juliette Benzoni

Krásna Catherine znova a znova od mojich 16-tich rokov a stále prekrásne, ale zakaždým v nej objavujem iné roviny, kdežto spočiatku som sa utápala v romantických scénach s Arnaudom (ktorého by som ale za partnera nechcela osobne), jeho záchrane na ceste, kedy jej pripomenul Michela, dramatickom zblížení pred popravou (tu by ma zaujímalo, AKO rozčesala a umyla stále tie vlasy, kedy mala na to čas a AKO je možné, že sa jej neštiepili končeky :D :D no áno, ja som nosievala extrémne dlhé za mlada, a tak jednoduché to nebolo :D); tak pribúdajúcimi rokmi sa to zmenilo... a viac som sa ponorila do historických súvislostí, putovania a zaujali ma omnoho viac osobnosti Johanky z Arcu, Garina a Filipa. Hlboko sa skláňam pred autorkou, ako dokázala zarámovať historicky veľmi vhodne tak košatý a komplikovaný príbeh s mnohými vyvíjajúcimi sa a prelínajúcimi sa hrdinami, ktorí sa v deji upozaďujú a znova objavujú (kamarát zo zlatníckych čias), prípadne nás nenápadne sprevádzajú celým dejom Čierna Sara. Jedna z mojich najmilších kníh.... celý text