LeDock
přečtené 1239
Valčík pre troch
2012,
Martin Levin (p)
Nalejte do šejkra Ruda Slobodu, poriadne rozrieďte vodou banality, pridajte Albomove Utorky s Morriem a dolejte štedrou dávkou džinu značky Martin M. Šimečka. Dôkladne pretrepte a vylejte do horčičáku. Ozdobte pestrofarebnou umelou slamkou s potlačou vydavateľstva EvitaPress, slnečníčkom neúspešne prekrývajúcim nevierohodnosť postáv a niekoľkými náhodne vytrhnutými stránkami z knihy Filozofia pre začiatočníkov. Nechajte podávať niekým s polovičným talentom spomínaných autorov a dostanete nie veľmi chutný koktail „Valčík pre troch“, zanechávajúci po vypití nepríjemnú pachuť manierizmu na podnebí.... celý text
Prekliate pobrežie
2007,
Peter Temple
Priemerná detektívka zasadená v exotickom a čitateľsky neokukanom prostredí Austrálie, kvôli čomu stojí predsa len za pozornosť fanúšika žánru. Budete sa však musieť prelúskať veľmi podivným prekladom, pri ktorom som mal neustále pocit, že sa v ňom mnohé stratilo, medzi iným najmä cynický humor dialógov. Občas sa dá až spätným prekladom do angličtiny zistiť význam viet – ako príklad (citujem voľne, nechce sa mi to dohľadávať): „podávali sme si dym“ (asi pass a smoke, čiže niečo ako podávali sme si oheň/cigy), či "trtkajúci vedúci tábora" (predpokladám originál v znení "fucking camp leader", teda vo význame skurvený vedúci tábora).... celý text
Požierači neba
2019,
Paolo Giordano
Zatiaľ najslabší Giordano. Celé to až príliš zaváňa spisovateľským konštruktom, akoby autor už pred sebou videl filmové spracovanie a tak scény písal podľa toho čo dobre ukáže na plátne a najviac dojme divákov. A to bez ohľadu na nejakú vnútornú logiku či už deja alebo postáv. Takže keď to Giordano potrebuje jedna z postáv sa z ničoho nič stane hackerom, ktorý sa dokáže niekoľkým postavám nabúrať do kompu, zistiť ich čísla kreditných kariet, či zapnúť na diaľku webkameru. Akceptovateľné by to bolo leda v nejakom novom béčkovom románe od Dana Browna, nie však tu. Taktiež keď sa dvom hlavným postavám nedarí mať dieťa podnikajú komplikované a absurdné kroky vedúce až k extrému, pričom nikdy nevezmú v úvahu možnosť adopcie a to napriek tomu, že jednu z nich vychovával vzdialený príbuzný a vyrastala s cudzími chlapcami, ktorých má za bratov a tak by mala byť tejto možnosti naklonenejšia než ktokoľvek iný. Nevraviac o skutočnosti, že ako veľký environmentalista, na ktorého sa hrá, by mal prísť k logickému záveru, že je ekologickejšie adoptovať si už narodené dieťa, než priniesť na beztak preľudnenú Zem ďalšie... No a potom je tu záver v jaskyni, ktorý je naozaj ako na efekt - postava vydrží presne tak dlho, aby sa mohol ešte odohrať jeden záverečný dojemný rozhovor. Taktiež správanie postáv v tak extrémnej situácii mi prišlo nevierohodné (obzvlášť u jaskynných sprievodcov, ktorí sú buďto roboti, alebo psychopati, čo sú jediné dve kategórie, ktoré by asi reagovali na tragédiu, ktorá sa pri nich odohráva s takým ľadovým nezáujmom). Giordano vie však aj naďalej písať a tak sa kniha dobre číta, odsýpa to a osud postáv mi nie je ľahostajný. V konečnom dôsledku tak svoj čas venovaný knihe neľutujem a rozhodne by som nikoho od jej čítania neodhováral. Škoda len tých umelo pôsobiacich rozhodnutí a presunov postáv, tak aby sa za každú cenu vyvolala v čitateľovi autorom želaná emócia. A na záver mi nedá nespomenúť – opäť raz nechutne odfláknutá práca (ne)kompetentných v Slovarte. Množstvo chýb a preklepov v texte, na jednom mieste dokonca zámena mien postáv, k môjmu čitateľskému zážitku totižto taktiež nepridalo.... celý text