LeDock
přečtené 1239
Počúvaj pieseň vetra / Pinball 1973
2019,
Haruki Murakami
Hodnotenie jednotlivých próz: Počúvaj pieseň vetra - 3* Pinball 1973 - 3* Ani táto kniha zo mňa Murakamiho fanúšika nespravila. To najlepšie, čo môžem o oboch novelách povedať je, že sa dajú čítať. Že by to však bolo nejaké veľké potešenie, to ani náhodou.... celý text
Šťastný Jim
1992,
Kingsley Amis
Párkrát som sa pousmial, no úprimne povedané som sa väčšinu tých 230 strán nudil nad osudmi nezaujímavých, ba priam až otravných postáv a ten kultový anglický humoristický román som tu veru nenašiel.... celý text
Kontakt: Záhuba prichádza z nebies
2017,
Mark E. Pocha (p)
Útlych 150 strán malého formátu a aj to bolo na Pochu až priveľa priestoru. Prvé dve tretiny knihy sa nedeje absolútne nič a my len sledujeme nezaujímavé a nesympatické postavy s ich nudnými príbehmi ako sa trmácajú k miestu určenia. Ich šablónovitosť (nerd/svalovec/kurevník) pôsobí dojmom, že autor sa priam až bojí akéhokoľvek kúska originality. Potom konečne dôjde k stretu s mimozemšťanmi, no ak som dúfal, že príbeh tým konečne dostane grády, ostali mi len oči pre plač. Je až smiešne ako sa pisateľ snaží byť drsný a nechutný, no je len neskutočne trápny, mentálne zamrznutý kdesi vo veku 14 rokov, keď si prídeš ako brutálny macher ak povieš „žaluď“. Priam Pochu vidím ako je sám so sebou spokojný pri písaní scény s vypadnutými črevami a poplácava sa po ramene, akú drsnotu to vymyslel. Len škoda, že oveľa hustejšiu scénu s črevami napísal dobrých 15 rokov dozadu istý Palahniuk, možno ste už o ňom počuli. Nedá sa neporovnávať, keďže som len nedávno čítal horor Ruiny, práca s postavami a výstavbou deja. Kontakt vo všetkých ohľadoch ťahá za kratší koniec. Najväčšiu hrôzu vo mne tak pri čítaní vyvolal fakt, že aj človek, ktorý nevie písať a vdýchnuť svojim postavám život a plasticitu, u nás môže vydať knihu a ešte s ňou byť aj úspešný... Bŕŕŕŕ!... celý text
Všetky tie svety
2019,
Juraj Čorba
Prečo nejaké vydavateľstvo obetuje čas, peniaze a energiu na vydanie takéhoto nezmyslu je pre mňa nepochopiteľné. Absolútna scenáristická prázdnota. Presnejšie zhodnotenie než „je to úplne o ničom“ snáď ani nie je možné. Iba ak „je to úplne o hovne“. V Slovarte majú neuveriteľnú schopnosť siahnuť do zdanlivo nekonečného mora komiksov a zakaždým odtiaľ vytiahnuť nejakú polomŕtvu, zapáchajúcu zdochlinu z ktorej sa v tom lepšom prípade nenajete, v tom horšom vám z nej bude ešte aj zle. Toto je rozhodne ten horší prípad. A ničomu už nepomôže ani vcelku sympatická grafická stránka knihy. Marcinove panely sú tak jediným svetielkom v tme, avšak aj pekne nakreslené hovno ostáva stále len hovnom. Odporučiť to môžem len rodičom, ktorý potrebujú nejako zabaviť decká a lepšiu vymaľovánku, do ktorej by si tieto mohli čarbať, práve nemajú po ruke.... celý text
Apokalypsa na počkání
2016,
Charlie Human
Dvesto strán je to výborná urban fantasy z neokukaného prostredia Južnej Afriky, no v poslednej tretine sa Humanovi začne príbeh neodvratne rozpadať pod rukami. A je to smutný pohľad. Pláca tam jednu novú postavu za druhou a snaží sa, aby to udržal aspoň ako tak pohromade a doklopýtal k vytúženému záveru, kým sa to naňho celé nezosype. Nuž – podarí sa, no čo sa spočiatku javilo ako vcelku originálna a solídna stavba je na konci len rozpadávajúca sa hromada piesku, v ktorej môžete už iba tušiť prísľub toho, čo to malo a mohlo byť, ak by bol býval staviteľ schopnejší.... celý text
Všetky jeho svety
2019,
Juraj Kováčik
Najlepší slovenský román, aký som čítal za ostatných niekoľko rokov. Kým Kováčikov literárny poviedkový debut V panoramatickom kine mi ešte úplne nesadol do noty, no už z neho bolo cítiť jeho nesporný spisovateľský talent, jeho prvým románom som nadšený. Výborne a ľahko napísané, zaujímavé a uveriteľné postavy, neustála zvedavosť, čo sa bude diať ďalej a to celé príjemne a akurátne dochutené štipkou sci-fi. Autor svoje postavy necháva žiť svojím vlastným (literárnym) životom, žiadne šušťanie papiera a krkolomné situácie, aby skončili protagonisti románu, tam kde to chce on. Pod Kováčikovým perom (počítačom, písacím strojom?) všetko prichádza, plynie a mení sa autenticky a prirodzene v príbehu o tom, že ani druhé (a tretie) šance niekedy proste nestačia. Mrzí ma len jedno – že je Juraj Kováčik Slovák a tak zaslúžený úspech tejto knihy ostane, žiaľ, len v rovine môjho zbožného želania. Byť zahraničným autorom, som pevne presvedčený, že by si práve vyberal do ktorej krajiny na čítačku vôbec pôjde a my by sme tu mohli len dúfať, že sa raz snáď pozrie aj k nám. Nespravodlivý to svet, avšak ešte vždy je tu ukľudňujúca možnosť, že v nejakom paralelnom vesmíre sa práve paralelný Juraj Kováčik prehrabáva v paralelnom bazéne plnom paralelných tantiém. A ja mu to za tento výborný literárny zážitok úprimne prajem vo všetkých jeho svetoch.... celý text
Bez rozlúčky
2008,
Linwood Barclay
Ekvivalent priemernej, lacnej, trochu prekombinovanej a nie veľmi uveriteľnej televíznej kriminálky s neznámymi treťotriednymi hercami, vysielanej cez víkend niekedy okolo obeda pre ženy v domácnosti, túžiacich po troche toho vzrušenia, ale zas (preboha!) nie priveľa. Dopredu to tak ťahá predovšetkým zvedavosť, ako bude úvodné zmiznutie objasnené. Žiaľ, záver očakávaniam ani zďaleka nedostojí a treba privrieť viac než len dve čitateľove oči, aby človek prehliadol logické lapsy a nevierohodné konanie postáv. PS: Dúfam, že Jana Kantorová-Báliková sa za tých 10 rokov od vydania už naučila, že niektoré anglické frázy sa neprekladajú doslovne. Po nedávnom čítaní knihy Prekliate pobrežie s jej prekladom (viď. môj komentár), som aj tu opäť narazil na ďalšiu jej prekladateľskú chuťovku - preklad "Give me a break." ako "Dajte mi prestávku."... celý text
Ruiny
2007,
Scott Smith
Niekedy pred 10 rokmi som videl film, a napriek tomu, že filmové horory nijak zvlášť neobľubujem, mi tento utkvel v pamäti ako pozitívne prekvapenie. Keď som sa teda teraz dostal ku knižnej predlohe, pričom som už beztak mal dlhšie chuť na nejaký odpočinkový horor, hneď som sa do nej pustil. A – je to fajn. Nič viac, nič menej. Rýchle, napínavé čítanie, pejoratívne označované ako dovolenková literatúra (v tomto prípade však predsa len pre trochu otrlejších). Najväčší problém som mal (už klasicky) s prekladom. Keď partiu amerických dvadsiatnikov zaživa požiera agresívny nepriateľ a oni na to opakovane reagujú slovami „Ježišukriste!“ nedá sa nezanadávať si na konto prekladateľky, a to o dosť zemitejšie než naši hlavní hrdinovia...... celý text
