LeDock přečtené 1239
Zmiznutie Stephanie Mailerovej
2020,
Joël Dicker
Neduhy, ktorými trpel už Quebert, no tam som nad nimi ešte dokázal privrieť oči, ba ich pripísať vlastnej čitateľskej nepozornosti, sú tu už neprehliadnuteľné a nemožno nad nimi mávnuť rukou. A pod neduhmi mám na mysli Dickerove zaľudnenie románu množstvom nevierohodných postáv (skôr absurdnými karikatúrami než plnohodnotnými hrdinami), ocitajúcich sa v nepravdepodobných situáciách, ako vystrihnutých z nejakej priblblej modernej českej komédie. Čo v inak realisticky poňatom príbehu pôsobí obzvlášť nepatrične. Žiarivým príkladom tohto trendu budiž neskutočne otravná a ešte neskutočnejšie pôsobiaca postava policajta/režiséra Kirka Harveyho, čo mal byť rešpektovaný policajný dôstojník, no po (už samo o sebe nevierohodnej) zmene kariéry na divadelného režiséra je z neho dementný teatrálny tajtrlík hovoriaci o sebe v tretej osobe. Alebo všetky existujúce klišé spĺňajúca milenka, ktorá keď začne vydierať podvádzajúceho ženáča obvinením zo znásilnenia, tohto (napriek tomu, že je novinár!!!) ani raz nenapadne si jej vyhrážky nahrať a tak sa jej bezbolestne a ľahko zbaviť... A takto by som mohol pokračovať s x ďalšími nepresvedčivými postavami (literárny kritik) a dejovými zvratmi. Zle napísané, slabo preložené, podpriemerne redakčne ošetrené (preklep v priemere každú dvadsiatu stranu - smutný Slovarťácky štandard).... celý text