MarqueeMoon
přečtené 242
Na východ od raja
1971,
John Steinbeck
Život je paradoxný a nejednoznačný, rodíme sa a máme isté predpoklady a vlohy (vplyv rodiny, výchovy, dedičných predispozícií) sa prikloniť buď k dobru alebo zlu (zovšeobecnene), no nikdy to nie je čistá esencia osobnosti, ale koktejl, či už viac nepríjemne trpký alebo skôr sladší. Je ľahké niekoho odsúdiť, no nikdy v skutočnosti nemusíme vedieť, aké je to byť v koži toho druhého. Jednako ale opraty držíme v rukách my sami a je na nás, či budeme robiť to, čo je niekedy dobré a ťažšie alebo zlé, no ľahšie. No dosť bolo rečí, život je aj o xy premenných, o miliónoch rôznych situáciách, vplývajúcich rôzne na jednotlivých ľudí, a ja som rád, že táto kniha je o ľudskosti a boji každého človeka, preto sa mi prihovára a ja mám chuť jej načúvať, viem, že som ju dôkladne určite neobsiahol celú a tiež viem, že ak budem mať to šťastie, tak si ju prečítam aj o 10 rokov a nájdem v nej zas niečo nové. Ešte musím dodať, že mám naozaj rád postavu Caleba a to, ako autor vykreslil jeho vnútorný boj, no je tam viac zaujímavých charakterov - najmä Sam Hamilton, ktorého nemožno nemilovať, či sluha Lee - aj keď je to postava ako z krajiny zázrakov, byť tak bohatý gróf, neviem aká pravdepodobnosť by bola, že by som našiel sluhu tak verného, vždy poruke so životnou pravdou, no zároveň aj s chuťou navariť, umývať riady po dvoch faganoch a s tajomným alkoholickým nápojom N-ga-pa (?) vždy po ruke, keď to najviac treba! :)... celý text
Strach
2014,
Jozef Karika
50%. Mal som s knihou niekoľko problémov a podľa môjho skromného názoru sú to objektívne problémy knihy. Prvý sú postavy, žiadne sympatie /antipatie mnou nelomcovali - šeď (+ dialógy). Druhý je absencia kúzla mysteriózna a strachu a to hlavne z dôvodu dávkovania a uveriteľnosti, paradoxne to, že je tam toho toľko, dielu veľmi škodí a jednoducho ma to už unavovalo, povedal by som, že prvá polovica knihy je lepšia než tá druhá. Tretí dôvod je rozpačitý záver - z môjho pohľadu, jednoducho nemal čím prekvapiť tak autor zvolil tak trošku kvázi šokujúci záver - nechalo ma to chladným, žiaľ. Štvrtý dôvod je prílišná inšpirácia inými dielami (It) a z môjho pohľadu tak trochu aj kráľa v žltom (motív na konci) ale tento štvrtý bod vlastne nie je ani tak kritika. Aby som nebol iba negatívny, musím na druhej strane uznať autorovi aspoň dômyselné remeselné vybudovanie deja a skladanie mozaiky - bez ohľadu na vyššie popísané. Napriek všetkej kritike treba podotknúť, že som si knižku vedel občas aj vychutnať a v podstate mi spríjemnila posledné dni tou mrazivou atmosférou- v zmysle chladného počasia. Myslím, že urobilo svoje to že je január, takže som ju vlastne zhltol:)... celý text
O myšiach a ľuďoch
2008,
John Steinbeck
Knihu som prvý krát prečítal v roku 2010. Už dlhšie som mal chuť si ju prečítať znova, je to jedna z kníh, ktoré ma vtedy veľmi zasiahli, tak som po nej včera večer siahol a dal to na jednu "šupu". Úžasná kniha. Zas som si to čaro pripomenul a iba ju mám ešte radšej. Presne ten typ knihy, ktorú by som odporučil človeku čo vôbec nečíta. Povedal by som mu nech začne presne týmto dielom, lebo je to ukážka prvotriedneho písania, štýlu, SKVELÝCH dialógov, myšlienok, humoru, zápletky a všetkého, čo človeka pod pojdom literatúra napadne. V tejto knihe nie je jediné slovko navyše. Diamant. "Na Východ od raja" objednaný.... celý text
Rozšírenie bojového poľa
2019,
Michel Houellebecq
Nie je to Houellebecqov najlepší román, ale myslím, že najbezútešnejší a najnihilistickejší je.
Päť svetových náboženstiev: Hinduizmus, budhizmus, čínsky univerzizmus, kresťanstvo, islam
2009,
Helmuth von Glasenapp
Carrie
1992,
Stephen King
Nenávidím fanatizmus vo všetkej forme. Fanatizmus, svojské výklady a mylné interpretácie v najmä Kresťanstve a Islame zapríčinili od nepamäti príliš veľa zla. Margaret White je jedna z najodpornejších záporných postáv v celej Kingovej bibliografií. Na Kinga veľmi útla knižka, samozrejme, už pri prvom vydanom románe badať ako úžasne King píše, no ďalšie dve knihy s podobnou tematikou (mimoriadnych nadprirodzených schopností u jedinca) Mŕtva zóna a Podpaľačka sú pre mňa omnoho väčšími favoritmi. To ale neznamená, že to nebola výborná kniha a nezhltol som ju pomerne rýchlo.... celý text
Na Západe nič nové
2002,
Erich Maria Remarque (p)
Smutná a zároveň tak krásna kniha, Remarque ma extrémne chytľavý, prozaický a sugestívny rozprávačský štýl, kniha sa čítala sama a ponúkla mi širokú zmes emócií od krásy až po hnus, no čo najviac charakterizuje Remarqua ako spisovateľa je ľudskosť, ktorú veľmi dobre dokáže preniesť na stránky knihy, (zatiaľ som prečítal iba Troch kamarátov a tento magnum opus - chystám sa to však napraviť a zaobstarať ďalšie diela). Po dočítaní románu som mal veľmi silný pocit a zážitok, až som si zopár krát znova musel prečítať poslednú kapitolu. Najlepšia kniha z povinného čítania, ktorú som vtedy voľakedy neprečítal a napravil som to až teraz a určite nie naposledy.... celý text
Den Trifidů
1999,
John Wyndham (p)
Jedna z tých kníh, kde sa človek môže zamyslieť, koľko štátov ma kľúče od atómovej bomby - napríklad, a aká tenká je hranica medzi pohodlím obývačky s knihou v ruke a jaskyňou v prípade jadrovej vojny. To akým výzvam a seba-deštrukčným hrozbám čelíme vďaka technologickému pokroku. V Dni Trifidov to boli kvetinky a bol to úsmevný (no zaujímavý) nápad, no bola to iba kulisa. Aj v tomto príbehu sa ukázalo, že najväčším nepriateľom človeka je iný človek, a že v krajne extrémnych situáciách sú ľudia vo svojej podstate zvieratami. Páčilo sa mi poukázanie na viaceré morálne dilemy a ich úzkostnú bezvýchodiskovosť, myslím, že hlavný hrdina bol sympaťák a silná osobnosť. Tento román nepatrí k mojím top post-apo kúskom no je veľmi vydarený.... celý text
Platforma
2008,
Michel Houellebecq
Perfektná kniha, Houellebecq v najlepšom. Silné, provokatívne, vrcholne cynické, nechutné, krásne, nekorektné, zaujimavé, dobrý príbeh. Občas ako keby mi čítal z duše.... celý text
2001: Vesmírná odysea
1997,
Arthur Charles Clarke
Jedna z kníh pri ktorej si človek uvedomí svoju "maličkosť" v plnej sile a to ako málo toho vie o vesmíre. Uvažovanie o vesmíre, jeho možnostiach, časových slučkách, čiernych dierach a xy fenoménoch.. táto kniha pootvára dvierka do možných tajomstiev vesmíru prostredníctvom skvelo napísanej fikcie a mne táto knižka pripemenula, že svet, vesmír, príroda je extrémne zložitý mechanizmus, a aj ta najbláznivejšia teória môže byť slabý odvar v porovnaní s pravdou (ako to aj sám autor písal), ale čo je pravda a ako je ohraničená, koľko uhlov pohľadov na pravdu existuje, kde je objektívna pravda a kde subjektívna. Ako vôbec vyzerá pravda v inom než 3D rozmere? Dokedy ako ľudstvo môžeme rásť, kde je až skutočný potenciál, čo bude o 3500 rokov? Ako nás zmení evolúcia vedomia/biologická evolúcia, čomu sa bude musieť človek v oblasti fyzického ale aj psychického prirodzeným výberom (alebo monolitom kdesi zjavenom :)) priučiť? Nie je to až také dôležité z pohľadu jedného ľudského života samozrejme, no táto skvelá knižka núti premýšlať a tiež ostávať pokorný k neznámym silám a majestátnosti vesmíru. Vynikajúci čitateľský zážitok.... celý text
Malevil
1974,
Robert Merle
Čas pri tejto knihe neskutočne letel, ani neviem ako som ju prečítal. Námet vynikajúci, aj keď by sa našli drobné logické chybičky, čo ale celkovému príbehu moc neškodí. Možno až do oči bijúce šťastie Emanuela a jeho party mnoho krát, ma predsa len núti ubrať hviezdičku - až príliš veľa vecí jednoducho zapasovalo a padlo vhod. Správanie Colina ma ku koncu vcelku prekvapilo, kto by to bol o ňom povedal :) No tak to už chodí, charakter sa často odkryje so získanou mocou.... celý text
Alef
2011,
Paulo Coelho
Čítal som od neho celkom dosť kníh (8, 9?), no toto je zrejme najslabšie dielo. Tak trochu mi celé to putovanie, autor samotný a vlastne takmer všetky postavy liezli na nervy a každá druhá stránka bola pretkaná klišé. Je to Coehlo a som na jeho duchovné pravdy a kvetnaté vety pripravený (viem to zniesť, Alchymista či Veronika sa rozhodla zomrieť su dobré knihy), ale tu ich bolo príliš veľa s kombináciou nudného, rozpačitého príbehu.... celý text
Pán much
2003,
William Golding
Perfektne vygradovaný príbeh, ktorý začína vcelku nevinne, no postupne sa zvrháva a slučka okolo celého ostrova sa sťahuje. Od začiatku je jasné, že to nemôže dopadnúť dobre, bráni tomu stádovitosť, chuť po moci, nevôľa spolupracovať, nekomunikácia.. Občas to je pomerne čiernobiele, ale tu mi to tak nevadí. Vyústenie a záverečná pointa sú silné, situácia sa môže obrátiť o 360 stupňov a môže nastať happyend, ale škody sú už napáchané a žiť so sebou treba ďalej. Otázka je, ako a či sa človek aj ľudstvo dokáže poučiť. Kolektívna a často aj osobná história skôr ukazuje opak.... celý text