MarqueeMoon
přečtené 230
Sapiens: Stručná história ľudstva
2018,
Yuval Noah Harari
Možno to mnohým, ktorí študujú históriu, ktorá je extrémne komplexný mechanizmus príde ako vedecký pop pre masy. Je tam aj pár domnienok (na niektoré autor upozorňuje - napríklad v závere pri poslednej kapitole), ale presne je to štýl knihy, ktorý dokáže pritiahnúť širšie publikum a má potencial vzbudiť väčší záujem o históriu a jej jednotlivé etapy. A hlavne je to jednoznačná pripomienka, ako je ekonómia/sociológia/kultúra/bilológia a história prepojená, a ako nemôžme mať nikdy vačší obrázok celku ak by sme to nebrali v úvahu. Aj pripomienka toho ako ľudia potrebujú oporu v mytológií a sociálnych konštruktoch. Človeku, ktorý robí historický výskum a študuje históriu na univerzite, to môže prísť ako značne povrchné, ono aj na 400 stranách sa jednoducho nedá všetko vyrozprávať tak, aby to zaujalo viac ľudí. Sú to často názory a pozorovania historika so svojím svetonázorom. Harari je predovšetkým bystrý historik, ktorý podľa mňa mnoho krát trafil klinec po hlavičke. (tou mytológiou to napríklad podľa mňa vystihol - odporúčam na túto tému autora Josepha Campbella). Aj keď túto knihu by možno 9/10 intelektuálov a historikov neodporúčalo, nikto z týchto historikov (aj keď tiež robia isto zaujímavé a prínosné výskumy) by nepritiahol k histórií toľko ľudí. A minimálne posledných sto rokov dejín by mal každý z veľkej časti ovládať a aspoň okrajovo sa nad históriou zamýšlať - je to veľmi potrebné - a zrovna takéto knihy sú vo veľa prípadoch skvelý štart aj k náročnejším kúskom. Nie je to historická kniha v pravom slova zmysle, no môže byť prínosnejšia ako iné historicko-vedecké traktáty, ktoré ostanú v šuflíku intelektuála alebo v zozname povinnej literatúry na historických fakultách. Pre mňa ako homo sapiens - nič viac, nič menej - výborné čítanie.... celý text
Noc v Lisabone
1970,
Erich Maria Remarque (p)
Opäť ma to nutkalo siahnúť po E.M.R., tento krát som skúsil Noc v Lisabone. U mňa to bolo niekoľko večerov a nocí s touto knihou a opäť to bolo smutno-krásne (aj keď zo začiatku sa mi čítalo ťažko) ako som si už u autora zvykol. Tento krát ešte viac smutné ako inokedy, koniec ma dostal.... celý text
Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa
2017,
Arthur Conan Doyle
Pri máloktorej knihe si tak odpočiniem ako pri Sherlockovi Holmesovi. Každá poviedka ma dokázala vtiahnuť a bola minimálne dobrá, niektoré, ako napríklad Páska samá škvrna, Mechanikov palec, Liga červenovlasých či Belasý Karbunkul boli vynikajúce. Odporúčam sa pohodlne usadiť, ideálne vonku, spraviť si dobrú kávu alebo ešte lepšie, naliať víno a dávkovať tak dve až tri poviedky denne v závislosti od spotreby daného nápoja. Najlepšie po práci, no keď je možnosť, kľudne aj počas nej.... celý text
Potkan kráľ
1984,
James Clavell
Metafora na život, a na to, že prežijú iba najsilnejší. Darwin to vedel a aj Clavell to vedel aj vďaka jeho smutnej skúsenosti zo zajateckého tábora počas 2. svetovej vojny. Perfektná ukážka ľudskosti aj neľudskosti, relativity dobra a zla, diktatúre a liberalizme - túžbe po slobode v najhorších podmienkach a veľa pre ten kúsok slobody riskovať. Aj keď len sčasti obraznému kúsku slobody (Kráľovo "impérium") alebo reálnemu (a nedali si povedať s tým rádiom!). V každom ohavnom režime, či vo všetkých formách väzenia, cez drobné trhliny bude presakovať odpor a rebelanstvo - ktoré môžu inšpirovať iných a viesť k prevratu. Minimálne v postoji, či bojovať alebo sa skôr odovzdať a nechať sa unášať prúdom. Kráľ nešiel s prúdom, zariadil si to inak. V pekle si vytvoril "eseróčku" a našiel dieru na trhu. Prečo nie? Nereprezentoval zrovna krajného socialistu, ale to je aj tak iba slovíčko, jednoducho chcel prežiť ako najlepšie vedel. Nestelesňoval iba oportunistu a šmelinára, ktorý sa chopil príležitosti, ale najmä silu ducha a inšpiráciu pre ostatných. Nenávideli ho a závideli mu, ale prečo? Preto, že konal nemorálne v nenormálnych podmienkach alebo pretože mal na to "gule" a šikovnosť a ostatní ju nemali? (a z toho plynúce výhody, pochopiteľne). Myslím, že aj pokrytec Grey ho nenávidel pre tú druhú možnosť. Bolo správne, že iní hladovali a on a jeho kamaráti (ktorí vďaka nemu mali viac ako všetci v tábore, a ktorí sa, ako to býva, mu nakoniec obrátili chrbtom) nie? Kráľ a Peter Marlowe boli veľmi príťažlivé postavy, ktoré možno navzájom predstavovali silný kontrast, ale cez to všetko boli priateľmi (aj keď ten záver ma mrzí), ktorí sa navzájom vždy podporili a ťahali za jeden povraz. To sa mi na všetkom najviac páčilo, že medzi toľkou závisťou, špinou, hladom, zúfalstvom, falošnosťou, smrťou a vojenskými hodnosťami vynikalo priateľstvo. "Choď si ľahnúť a netráp sa. Ja sa už postarám" Peter Marlowe neisto vstal (...), Preboha, pomyslel si Kráľ trpko. Myslí si, že by som ho nechal v štichu, že by som nič nespravil, keby mi nenasadil nôž na krk. Kristepane, Peter, pomohol by som ti. Samo. Aj keby si ma nedržal za gule. Boha. Si môj kamarát.... celý text
Neobývateľná Zem
2019,
David Wallace-Wells
Podctivo! spracovaná téma v celej svojej šírke (uf koľko zdrojov!), niektoré informácie ma negatívne prekvapili aj keď nemám klapky na očiach. Taktiež som si jednotlivé kapitoly musel dávkovať postupne, aby som to lepšie vstrebal. Človeku musí byť posledné roky aj v miernom podnebnom pásme ako napríklad na Slovensku jasné, že planéta nám začína vraciať údery aj s úrokmi, lebo menšie tornádo som si donedávna u nás alebo blízko pri hraniciach vážne nevedel predstaviť. Tá klimatická úzkosť dá človeku zabrať, keď si predstaví, že jedného dňa bude mať rodinu a na druhej strane, aj keď zmena klímy zasiahne a zasahuje už každý geografický kút bez výnimky, stále ešte máme šťastie, že žijeme v strednej Európe, kde len napríklad počet úmrtí na horúčavy je každoročne x-násobne nižší. Tým nič nechcem zľahčovať. Klimatická kríza je najvážnejšia vec akej ľudstvo kedy čelilo a hlavne bude čeliť a ako autor pekne poznamenal, od nej sa budú odvýjať všetky ostatné krízy. Žiaľ, lobisti v poľnohospodárstve a v ropnom priemysle sú veľmi vplyvní hráči na poli geopolitiky, čo je jedným z veľkých problémov. Vydesilo ma aj to, čo Wells spomínal v knihe, ako na konferencií (v Chicagu?) superboháči neuvažovali v zmysle ako planétu technológiou zachrániť, ale všetci na tej konferencií sa skôr zamýšlali ako pomocou technológie uniknúť. Veľmi depresívne, autor nám nedal vydýchnuť, no prečítať by si to mal úplne každý.... celý text
Túlavý autobus
1967,
John Steinbeck
Z tak obyčajného nápadu, vykúzliť vďaka postavám tak neobyčajne záživné čítanie, to chce riadny spisovateľský kumšt. Steinbeck by sa uplatnil aj ako výborný psychológ, čo zakaždým dokazuje. Extrémne bystrý, empatický pozorovateľ, ktorý poznal ľudí, veľa s nimi hovoril, pracoval, skúmali ch, odžil si s nimi svoje. V príbehu sa všetci viac či menej "vyfarbili" a všetky prirodzené zlé sklony ako pýcha, závisť, smilstvo či hnev pekne vyplávali na povrch vo vyhrotenej situácií. Podarená partička.... celý text
Všechny kočky jsou šedé: Hudba úzkosti
2020,
Karel Veselý
Vidno, že autori si dali záležať na pomerne dôkladnom rešerši literatúry, majú toho aj dosť napočúvaného a myslím, že veľa krát trafili klinec po hlavičke. Myslím, že hudbu dnes potrebujeme viac, než kedykoľvek predtým a tá "depresívna" či melancholická hudba mne veľmi pomáha a počúvam ju často - a to nie som žiadny introvert skôr úplne naopak (závisí), no táto hudba je niečo s čím sa identifikujem a čo sa ma dotýka. Netvrdím, že nemám rád aj kvalitnú tanečnú hudbu (zbožňujem elektroniku) a taktiež mám aj pomerne dosť "guilty pleasures" no keď počávam hudbu typu The Cure alebo povedzme z elektra hudbu typu Boards Of Canada alebo aj v knihe spomenutých Oneohtrix Point Never, tak som veľmi rád, že som nažive napriek tomu, čo sa môže diať v mojom osobnom živote, či v tom chaose zvanom svet a spoločnosť naokolo. Ďakujem za túto knihu a zdravím všetkých fanúšikov The Cure, Joy Division, Cocteau Twins, The Smiths, Depeche Mode, Bauhaus, The Chameleons, Radiohead, Massive Attack, Portishead, Bjork, Nirvany, My Bloody Valentine a mnoho ďalších skvelých aj podstatne menej známych úžasných kapiel. A počúvajte aj súčasnú hudbu, to že všetko dobré v hudbe už bolo je jeden obrovský mýtus. Je veľa geniálnej hudby aj dnes, iba treba hľadať, takú vačšinou v bežnom rádiu nezačujete.... celý text
Žiarenie
2014,
Stephen King
Prvý som videl film a je to asi jeden z mála prípadov, kedy podľa mňa film prevýšil knihu a to prvých približne 350-400 strán tomu nenasvedčovalo.. jednoducho posledná približne tretina knihy mi už prišla "prestrelená" v zmysle, že "strašidiel" tam bolo príliš a tým opadol punc tajomnosti. Samozrejme, v knihe je lepšie vykreslená postava Jacka, jeho detstvo, minulosť, jeho postupný prerod na Peknej Vyhliadke, všetci jeho démoni, ktoré hotel perfektne využil a vzkriesil to podvedomé zlo v ňom. Postupne. Jack a jeho démoni, ktoré má kdesi každý, a ktoré bublajú pod povrchom. Čakajú. Pri čítaní som sa nezbavil obrazu Jacka Nicholsona z filmu. Zaujímavé, ostatné tváre z filmu som skôr vypustil a nahradil svojimi hercami :) Silné tri hviezdičky a koniec koncov, preceňovaný príbeh z môjho pohľadu - no stále ešte nadpriemer.... celý text
Muži pod ochranou
1991,
Robert Merle
Kniha s pár stereotypmi, zvláštnych postáv aj keď zámer bol, aby to zrejme pôsobilo aj vtipne a uznávam, že sa to občas podarilo, ale trochu liezlo na nervy ako sa tam každú druhú stránku alfasamec Mr. Martinelli platonicky ukájal na každej žene. (v slovenskom preklade neustále Mr, Mrs, dosť ma to otravovalo, nechápem prečo to nemohlo byť preložené pán či pani). Záver a to poukázanie na muža primárne ako ploditeľa a jeho podradnej úlohy v spoločnosti je možno zaujímavá paralela s právami žien kedysi dávno na počiatku 20. storočia plus mínus, ale neverím, že by toto muži dlhodobejšie tolerovali a to by bolo možno zaujimavé sledovať ďalší vývoj spoločnosti v knihe, čo tam mne osobne chýbalo - to vysporiadanie sa s novou situáciou z pohľadu mužov (Myslím, po páde režimu na konci). A možno ani nechýbalo, neviem, celkový štýl mi pri tejto knihe nesadol bolo tam mnoho stupídností a tie postavy či už mužov alebo žien, mi prišli dosť smiešne a nereálne často krát. Kdesi v príbehu padlo prirovnanie k nemcom za Hitlera a ľuďmi v novej spoločnosti Nacizmus vs. Bedfordizmus, čo mi prišlo scestné a nemyslím, že by väčšina reagovala tak ako reagovala, keďže tu boli v hre potreby ženy biologické/sexuálne, potreba rodiny (s mužom) a podobne. Pár žien by v takej spoločnosti isto zaujalo radikálny postoj, no normálne ženy - feministky, ktoré tužia po principiálnej rovnosti a zdravej harmónií, nie. Asi kniha trpí aj časom, celkovo je to za mňa - zásah vedľa.... celý text
Kvety pre Algernona
2019,
Daniel Keyes
Práve prečítané, žiada sa mi sem hodiť bezprostredný dojem .. tak to bolo niečo! Chcem si to v sebe udržať a to dlho, dúfam, že sa mi to podarí. Na niektoré veci v živote netreba IQ 170 - Charlie to v prestávke medzi dvoma "tmami" občas pozabudol. Ľudia ako Charlie Gordon ("v demo verzií" - dôraz na úvodzovky!) vedia dať druhej strane viac nezištného záujmu a úprimnej vďaky za úplnú banalitu (viem o čom píšem) ako ktovieaký intelektuál. Na druhej strane, samozrejme, aj títo ľudia nie sú čiernobieli, ale pestrofarební a povahovo rôzni. Tak ako my všetci, ale späť ku knihe. Čo je v konečnom dôsledku dôležitejšie - a tu sa dostávame k hlavnej dileme celej knihy - nevedieť kto si a byť šťastný alebo byť tým, kým si vždy chcel byť, mať intelektuálny, materiálny, pracovný úspech, no nemať nikoho, komu by na tebe naozaj záležalo? Tým samozrejme nemyslím iba porovnanie - mentálne znevýhodnený vs. "normálny"- aj to je na tomto diele pekné. Láska je zvláštna vec a myslím, že Charlie jej rozumel veľmi dobre, iba o tom poriadne nevedel, že jej tak rozumie, ale to vôbec nie je dôležité. Vlastne, je to dôležité, lebo o láske príliš nepremýšľal, iba ju chcel dávať a trochu jej dostať - lebo to je ľudská bytosť ako každá iná. Pre mňa možno najlepšia kniha akú som kedy čítal. Nádherné, nič viac, nič menej. A to som určite mnohé prehliadol, no veľmi rád sa k príbehu raz vrátim a objavím ďalšie myšlienky (a určite si prečítam nejaké komentáre tu:)). Ani koniec mi vlastne až taký smutný nepripadal, a aj keď som zhruba tušil kam to smeruje, vzali mi posledné stránky dych. PS. Je skutočne smutné, akou spoločensky diskriminovanou skupinou sú ľudia s mentálnym znevýhodnením, pritom sú to ľudia, ktorí vedia byť aj mimoriadne platní pre spoločnosť napríklad v jednoduchšej platenej manuálnej práci atď atď. Sú to ľudia, ktorí majú rovnako obľúbenú hudobnú skupinu, jedlo či tajné sny a túžby, chuť sa niečo naučiť, potrebu byť užitočný, dostať pochvalu, pracovať, mať kamošov, mať dievča (chlapca), nie niekto na koho by mala spoločnosť pozerať cez prsty ako na „niečo“ menejcenné a neužitočné. Aj v tejto problematike existuje mnoho mýtov a ešte nás ako spoločnosť čaká aj v tomto smere dlhá cesta. Som rád, že kniha má aj tento rozmer.... celý text
Stalker
2010,
Arkadij Strugackij
Oceňujem hlavne nápad a atmosféru Stalkera (hlavne spočiatku), všetko v náznakoch, človek stále čaká, čo odkryjú ďalšie stránky, až sa dostávame k bodu, kde profesor Pillman diskutuje v krčme s Noonanom - toto je pre mňa vrchol knihy a tu mi hlava aj predstavivosť najviac pracovala. Potom to už začalo byť o tom istom a s knihou to u mňa šlo z kopca, jednak dejovo to bolo jalové (nechcelo sa mi už čítať o lysinách, huspeninách a o tom ako sa hrdina za asi 8 rokov nikam nepohol, iba šiel zrazu do pásma pre zlatú guľu) a nič prevratné/zaujímavé čo do mozaiky hlavnej aj vedľajších postáv nepribudlo. Záver slabý, všetko to hneď vyšumelo keďže dobrá myšlienka nebola lepšie podporená príbehom od približne polovice knihy.... celý text
Čas žitia a čas umierania
2005,
Erich Maria Remarque (p)
Smutné na tejto knihe okrem nezmyselnosti vojny je, ako krízové situácie dokážu odkryť tú ľudskú malosť a nespolupatričnosť ako sa to mnoho krát ukázalo na dovolenke hlavného hrdinu. Nacistická mašinéria by nemohla fungovať bez slabých, oportunistických, fanatických, hlúpych, egoistických ľudí, kde každý menší prejav statočnosti, zdravého rozumu a spolupatričnosti bol vybočením z rady - to, čo sa z dnešného pohľadu mohlo zdať samozrejmé a správne, vtedy mohlo byť veľmi riskantné a hrdinské. A na atmosfére strachu a nenávisti bol vybudovaný celý nacistický režim, ktorý kvitol a bujnej aj vďaka obyčajným nemeckým ľuďom. Všetkým, ktorým sa vo vojne podarilo zachovať si aspoň akú takú česť, ľudskosť a zdravý rozum patrí obrovská poklona, pretože zachovať si niektoré cnosti v najťažších chvíľach je hrdinstvo. Už nezáleží na tom či to bol Brit, Nemec alebo Rus. Predstavte si tú rozpoltenosť niektorých mladých Nemcov - a niektorých, kde tá rozpoltenosť bola od samého začiatku, nie až vtedy keď už vedeli, že všetko bolo márne a škoda je napáchaná, nezvratná a vojna prehratá.... celý text
Majster šarkanov
2008,
Khaled Hosseini
Reval som ako malé decko a vôbec sa za to nehanbím, takéto príbehy ľudia potrebujú čítať. Aj cynici ako ja. Nie je to márne. Jeden malý úprimný úsmev po dlhej "zime" znamená viac ako stovka predtým neopätovaných úsmevov. Postavy ako Hassan v tomto románe sa nájdu všade bez ohľadu národnosti či náboženstva a aj to je odpoveď prečo sme ešte stále tu a bežíme (bojujeme) ďalej aj ako ľudstvo aj ako jednotlivci.... celý text
Astrofyzika pre zaneprázdnených
2017,
Neil deGrasse Tyson
Nie každý odborník, prípadne génius vie problematiku, ktorej sa venuje a rozumie jej aj podať tak, aby tomu porozumeli aj laici, ktorí sa danej problematike odborne nevenujú, prípadne o nej moc nevedia. Neil deGrasse Tyson to ale zvládol a spracoval zaujímavé témy zaujímavým/zrozumiteľným spôsobom. Nie každý vedec (či už je to astrofyzik, biológ, historik, či sociológ,..) dokáže dobre písať a preniesť svoj kúsok génia na papier prípadne ho predniesť v posluchárni univerzity - to je totiž dar. Osobne tam bolo pre mňa aj niečo nové, no keďže sa o podobné témy celkom zaujímam, väčšinu som vedel, iba preto strhávam malú subjektívnu hviezdičku. P.S. Posledná kapitola - Kozmická perspektíva tomu celému dodala perfektný rámec a posolstvo.... celý text
Tekutá modernita
2020,
Zygmunt Bauman
Najmä prvá kapitola bola pre mňa ťažkým orieškom, potom to už bolo lepšie, páčilo sa mi, že šiel autor do hĺbky, ale práveže príkladov by som ocenil rozhodne viac, no myslím, že to bude vplyvom tekutej modernity a je to len moja chyba :) Rozhodne kniha na druhé (a trpezlivejšie) prečítanie.... celý text
Spalovač mrtvol
2007,
Ladislav Fuks
"Nic v lidském živote neni jisté. Budoucnost je vždycky nejistá a tahle nejistota je zdroj všeho strachu. Ale aspoň jediná věc je v živote jistá, a to je smrt. Takže vlastně v skutku... zaplať panbůh za ni..." Na myšlienke vyššie nie je nič zvrátené, problém nastal, keď už nebola istá iba smrť, ale aj nová krásna ríša pod Hitlerom. Postava Kopfrkingla je geniálne napísaná, jeho naivný, sladký, otravný a kvetnatý monológ sa postupne viac a viac pod vplyvom ideológie a pána R. obrusuje a zdrsňuje, až nastáva krásny literárny kontrast a vnútorný "prerod" v štýle "co abych tě, drahá , oběsil?" Doba a okolnosti poskytli príležitosť pre skutočného Kopfrkingla - falošného anjela činiaceho zvrátené dobro respektíve diabla, ktorý sám o sebe prehlasuje, že nie je. Síce aj plastelína je menej tvarovateľná ako pán Kopfrkingl, ale abstinentom a nekuřákem ostal stále a nepodvolil sa, takže zas také sto percentne jednoznačné to predsa len nebude! Aspoň niečo :) Krásne na tejto knihe je aj to, že ju napísal "bratr" Čech, skutočne, ak by podobné dielo (iba s iným miestom) napísal nejaký Američan/Angličan, bolo by to možno najospevovanejšie dielo nielen českej literatúry, ale aj jedno z najospevovanejších diel svetovej.... celý text
