MarqueeMoon přečtené 237

Hrůza 2017, Arthur Machen

Dostal som okamžitú chuť na ďalšie knihy od Arthura Machena, môjho nového objavu. Okrem štýlu a atmosféry bola zaujímavá aj pointa a celkové posolstvo. Môžem mať síce výhrady, ale celkový dojem na základe bezprostrednej emócie mi nedovoľuje dať menej ako 5*.... celý text

Keď Nietzsche plakal 2015, Irvin D. Yalom

Toto si tu odložím: "Najväčšia odmena pre mŕtveho: už viac neumrie!" "Vieš, Josef, že vedľa každej krásnej ženy ženy žije úbohý muž, ktorý ju netúži kefovať?" "Je oveľa jednoduchšie poslúchať iného človeka, ako veliť sám sebe". "Čas sa nedá skrotiť, čas je naším najväčším bremenom. A našou najväčšou výzvou je žiť napriek tomu bremenu" "Človek je väčšmi zamilovaný do túžby ako do objektu túžby" ... a je tam toho oveľa viac! Tušil som, že dostanem veľa, dostal som veľa. Sebaskúmanie je veľmi dôležitá vec - správne poňatie seba samého determinuje to, ako sami pôsobíme vo vzťahoch. Ono je to niekedy ťažké, pretože z najhlbšieho vnútra je občas mne samému mierne nevoľno, čo si budem nahovárať. No ignorovať tento pohľad a nedívať sa, neskúmať, by bola duchovná samovražda, som študent, ktorý sa učí a knihy, ako táto, ktoré mi prihráva osud, a ktorých je ako šafránu, mi pomáhajú byť tým, kým som. Posledných možno 5-8 rokov sa liečim z choroby zvanej nihilizmus - niekedy vtedy som zabil Boha. Táto kniha nielen potvrdzuje mnohé moje pocity a myšlienkové pochody, ale aj otvára nové dvere. PS: zistil som, že nemám strúhadlo na ceruzky... celý text

Ráno kúzelníkov 1991, Jacques Bergier

Miestami ťažké čítanie.. hovorí sa tam o veciach, ktoré si "neprebudený" človek ako ja ani nedokáže predstaviť - bod za nekonečnom, prepojenie matematiky/mysticizmu/duchovna a podobne. Oceňujem, že na tú dobu to bola pomerne priekopnícka kniha a ona stále aj isté kúzlo má. Ukazuje mnoho dvier a dovoľuje nahliadnuť k otázkam, ktoré si kladú niektorí ľudia. To, čo je hypotézou/hypotézami tohto ich "výskumu" už je na každom jednom čitateľovi, čo si z toho vezme. V podstate mi neprináleží hodnotiť väčšinu tém, ktoré sa v knihe vyskytujú. Volím skôr kvázi agnostický prístup aj keď sa mi isté veci môžu zdať smiešne, zavádzajúce a povrchné - pretože je to skôr kompilát, založený na silne subjektívnom vnímaní reality. No ponúka miestami zaujímavé úvahy a pre toho, koho to zaujíma je to skôr vodítko k inej literatúre, prípadne praktikám. 60 rokov po vydaní knihy stále nevidím oných pozitívnych mutantov a stále v oblasti psychických síl nie je vedecky potvrdená ani telepatia ani iné mimoriadne úkazy, čo samozrejme neznamená, že neexistujú. No myslím, ak by autori žili, možno by boli skôr nepríjemne rozčarovaní. Naopak, tých negatívnych mutantov je akosi čoraz viac a súvisí to s technológiou. Internet a technológia mení svet a mení aj ľudí. Bude zaujimavé sledovať (a pre mňa s hrôzou sledovať), kde sa ocitneme o ďalších 60 rokov. Čo sa týka tretej ríše, myslím, že sa vplyv tajných spoločností a okultizmu preceňuje - minimálne na Hitlera, ktorý využíval ľudí okolo seba a momentálnu atmosféru ako mu to vyhovovalo. Bol to predovšetkým po moci bažiaci oportunista a pragmatik, ktorý skôr využíval tieto mystické záležitosti pri svojej politike, ale dovtedy pokiaľ mu to vyhovolalo, inak vedel rýchlo otočiť a tie veci aj zakázať. Jednoducho politik. Na tomto príklade som chcel len načrtnúť ako podobné knihy môžu byť aj zavádzajúce a spôsobiť mnohým ľuďom wow efekt. Tajomné/mystické/okultné/záhadné/nadprirodzené/spiklenecké (posledné podčiarkujem) - to je niečo čo ľudí odjakživa fascinovalo. Knihu beriem ako "v pohode" úvahu, no nič viac a nič menej, vracať sa k nej rozhodne nebudem, ani ju nemám chuť odporučiť. Musím ešte zvýrazniť preklad - tak miestami ťažké čítane a ešte to umocní ten otrasný kostrbatý preklad. Bola drina čítať to.... celý text

Tajná historie 1996, Donna Tartt

Majstrovsky vyrozprávané, ono sa tam zas toľko toho nedialo, ale depresívna, postupne slučku uväzujúca atmosféra ma dokonale vtiahla do deja. Asi každá postava bola viac či menej sociopat. Ako by som sa zachoval ja v Richardovej koži po tom, čo by som sa dozvedel o tej blbej nehode? Neviem. Zničený ľudský život aj keď nehodou, je tiež zničený ľudský život a je potrebné prevziať zodpovednosť - ale rozprávač by zničil ďalšie štyri životy ak by urobil, čo je správne aj keď je v tomto prípade správnosť relatívny pojem. Evidentne ich to ale až tak netrápilo. A nakoniec viac ich nežrala ani tak Bunnyho smrť, ako to, že sa im to neprepečie, snáď okrem Richarda, ktorý vykazoval pálčivejšie výčitky svedomia. No za psychologickým rozkladom ostatných postáv, myslím, bol aj aspekt výčitiek svedomia, zaobalený so strachom z dolapenia, ktorý bol dominantný zrejme predsa u každého. Tu ma trochu mrzí ich forma rozprávania, tento príbeh si zaslúžil možno skôr vševediaci prístup. A možno ani nie, v podstate som veľmi spokojný, iba by som bol zvedavý, keď aj napríklad taká postava Juliana bola z môjho pohľadu dramaticky nevyužitá a plochá - tu som čakal viac. Záver skutočne nerozumiem, de facto ako sám Henry povedal, ono bremeno ho v podstate oslobodilo, bola to zvláštne atraktívna postava aj keď chladný sociopatický manipulátor, ktorý nakoniec zatiahol Richarda do celej veci veľmi vecne a vykalkulovane (veľmi pravdepodobne). Jeho počínanie v samom závere mi je najväčšou záhadou aj keď možné vysvetlenie bolo podané (Julian). Možno svoju existenciu už prekonal a preto v zásade ďalší život nepredstavoval mystérium. Ale ak by skutočne Camillu miloval, nezachoval by sa tak egoisticky. Aj keď jednal v afekte.. ťažko povedať. Každopádne napriek právnym nedôsledkom, mali udalosti extrémne psychologické dôsledky, kde všetci iba stratili - seba navzájom aj svoju integritu - nezvratne a to je obrovská tragédia. Ako v antickej dráme aj tu hrala zásadnú rolu žiarlivosť.... celý text

Marťanská kronika 1959, Ray Bradbury (p)

Z hľadiska technologických detailov Marťanská Kronika neodolala zubu času, tiež niektoré nelogickosti môžu vyrušiť, ale to je pre mňa nie až tak podstatné. Dejovo zväčša stále zaujímavé nápady, pekne poskladané dielka s parádnou atmosférou marsu, ktorá vytvára priestor pre autorove názory a postrehy na ľudskú spoločnosť, jej základné rysy - najmä americký kolonializmus dostáva na frak - a jednotlivca v danej spoločnosti.. sú to stále aktuálne veci a problémy a obávam sa, že tu s nami budú ešte veľmi dlho pokiaľ nenastane nejaká nová kognitívna evolúcia:D Poviedka Usher II. je pre mňa o niečo lepšia než samotný Pád domu Usherovcov od Poeho. Obe super a som rád za tento odkaz na tvorbu majstra hororových poviedok. A tiež na 451° Fahrenheita. Celkovo vo mne zanechala táto kniha silný dojem.... celý text

Nesnesitelná lehkost bytí 2006, Milan Kundera

Kniha poskytuje podnety k monogamií/polygamií, večných návratoch, neznesiteľnej ľahkosti bytia, rutine, o riskovaní, zrade a konformite.. demonštruje to na postavách Tomáša , Terezy, Sabiny, Franza.. vcelku zaujímavé, ale nechalo ma to dosť chladným. Sebeckosť Tomáša, naivita a nereálnosť postavy Terezy ma skôr rozčuľovala a skôr to na mňa pôsobilo umelo zromantizované.. mám radšej knihy o uveriteľnejších postavách z mäsa a kostí a nie vykonštruovaných figúrkach. Vôbec sa ma to nedotklo, problém bol aj to, že ma kniha od začiatku nevtiahla do deja a čítať som sa skôr nútil a chcel som to mať už za sebou. 3 hviezdy za už zmienené zaujímavé podnety.... celý text

Zlo. Spomienky súdneho znalca 2015, Anton Heretik

V zásade moje očakávania od tejto knihy boli naplnené, aj keď kniha začne po čase pôsobiť ako report a ide podľa nastolenej šablóny, no každý prípad bol zaujímavý a tieto posudky ma bavili čítať. Človek si pri niektorých ľudoch vraví, ako sa to mohlo až takto pokaziť.. a pri iných si môže povedať, štastie, že sa to fatálne nepokazilo aj keď k tomu boli všetky predpoklady.. o takýchto ľuďoch ale nie je táto kniha.... celý text

Slnečnice 2020, Sarah Winman

Sapiens: Stručná história ľudstva 2018, Yuval Noah Harari

Možno to mnohým, ktorí študujú históriu, ktorá je extrémne komplexný mechanizmus príde ako vedecký pop pre masy. Je tam aj pár domnienok (na niektoré autor upozorňuje - napríklad v závere pri poslednej kapitole), ale presne je to štýl knihy, ktorý dokáže pritiahnúť širšie publikum a má potencial vzbudiť väčší záujem o históriu a jej jednotlivé etapy. A hlavne je to jednoznačná pripomienka, ako je ekonómia/sociológia/kultúra/bilológia a história prepojená, a ako nemôžme mať nikdy vačší obrázok celku ak by sme to nebrali v úvahu. Aj pripomienka toho ako ľudia potrebujú oporu v mytológií a sociálnych konštruktoch. Človeku, ktorý robí historický výskum a študuje históriu na univerzite, to môže prísť ako značne povrchné, ono aj na 400 stranách sa jednoducho nedá všetko vyrozprávať tak, aby to zaujalo viac ľudí. Sú to často názory a pozorovania historika so svojím svetonázorom. Harari je predovšetkým bystrý historik, ktorý podľa mňa mnoho krát trafil klinec po hlavičke. (tou mytológiou to napríklad podľa mňa vystihol - odporúčam na túto tému autora Josepha Campbella). Aj keď túto knihu by možno 9/10 intelektuálov a historikov neodporúčalo, nikto z týchto historikov (aj keď tiež robia isto zaujímavé a prínosné výskumy) by nepritiahol k histórií toľko ľudí. A minimálne posledných sto rokov dejín by mal každý z veľkej časti ovládať a aspoň okrajovo sa nad históriou zamýšlať - je to veľmi potrebné - a zrovna takéto knihy sú vo veľa prípadoch skvelý štart aj k náročnejším kúskom. Nie je to historická kniha v pravom slova zmysle, no môže byť prínosnejšia ako iné historicko-vedecké traktáty, ktoré ostanú v šuflíku intelektuála alebo v zozname povinnej literatúry na historických fakultách. Pre mňa ako homo sapiens - nič viac, nič menej - výborné čítanie.... celý text

Noc v Lisabone 1970, Erich Maria Remarque (p)

Opäť ma to nutkalo siahnúť po E.M.R., tento krát som skúsil Noc v Lisabone. U mňa to bolo niekoľko večerov a nocí s touto knihou a opäť to bolo smutno-krásne (aj keď zo začiatku sa mi čítalo ťažko) ako som si už u autora zvykol. Tento krát ešte viac smutné ako inokedy, koniec ma dostal.... celý text

Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa 2017, Arthur Conan Doyle

Pri máloktorej knihe si tak odpočiniem ako pri Sherlockovi Holmesovi. Každá poviedka ma dokázala vtiahnuť a bola minimálne dobrá, niektoré, ako napríklad Páska samá škvrna, Mechanikov palec, Liga červenovlasých či Belasý Karbunkul boli vynikajúce. Odporúčam sa pohodlne usadiť, ideálne vonku, spraviť si dobrú kávu alebo ešte lepšie, naliať víno a dávkovať tak dve až tri poviedky denne v závislosti od spotreby daného nápoja. Najlepšie po práci, no keď je možnosť, kľudne aj počas nej.... celý text

Potkan kráľ 1984, James Clavell

Metafora na život, a na to, že prežijú iba najsilnejší. Darwin to vedel a aj Clavell to vedel aj vďaka jeho smutnej skúsenosti zo zajateckého tábora počas 2. svetovej vojny. Perfektná ukážka ľudskosti aj neľudskosti, relativity dobra a zla, diktatúre a liberalizme - túžbe po slobode v najhorších podmienkach a veľa pre ten kúsok slobody riskovať. Aj keď len sčasti obraznému kúsku slobody (Kráľovo "impérium") alebo reálnemu (a nedali si povedať s tým rádiom!). V každom ohavnom režime, či vo všetkých formách väzenia, cez drobné trhliny bude presakovať odpor a rebelanstvo - ktoré môžu inšpirovať iných a viesť k prevratu. Minimálne v postoji, či bojovať alebo sa skôr odovzdať a nechať sa unášať prúdom. Kráľ nešiel s prúdom, zariadil si to inak. V pekle si vytvoril "eseróčku" a našiel dieru na trhu. Prečo nie? Nereprezentoval zrovna krajného socialistu, ale to je aj tak iba slovíčko, jednoducho chcel prežiť ako najlepšie vedel. Nestelesňoval iba oportunistu a šmelinára, ktorý sa chopil príležitosti, ale najmä silu ducha a inšpiráciu pre ostatných. Nenávideli ho a závideli mu, ale prečo? Preto, že konal nemorálne v nenormálnych podmienkach alebo pretože mal na to "gule" a šikovnosť a ostatní ju nemali? (a z toho plynúce výhody, pochopiteľne). Myslím, že aj pokrytec Grey ho nenávidel pre tú druhú možnosť. Bolo správne, že iní hladovali a on a jeho kamaráti (ktorí vďaka nemu mali viac ako všetci v tábore, a ktorí sa, ako to býva, mu nakoniec obrátili chrbtom) nie? Kráľ a Peter Marlowe boli veľmi príťažlivé postavy, ktoré možno navzájom predstavovali silný kontrast, ale cez to všetko boli priateľmi (aj keď ten záver ma mrzí), ktorí sa navzájom vždy podporili a ťahali za jeden povraz. To sa mi na všetkom najviac páčilo, že medzi toľkou závisťou, špinou, hladom, zúfalstvom, falošnosťou, smrťou a vojenskými hodnosťami vynikalo priateľstvo. "Choď si ľahnúť a netráp sa. Ja sa už postarám" Peter Marlowe neisto vstal (...), Preboha, pomyslel si Kráľ trpko. Myslí si, že by som ho nechal v štichu, že by som nič nespravil, keby mi nenasadil nôž na krk. Kristepane, Peter, pomohol by som ti. Samo. Aj keby si ma nedržal za gule. Boha. Si môj kamarát.... celý text

Neobývateľná Zem 2019, David Wallace-Wells

Podctivo! spracovaná téma v celej svojej šírke (uf koľko zdrojov!), niektoré informácie ma negatívne prekvapili aj keď nemám klapky na očiach. Taktiež som si jednotlivé kapitoly musel dávkovať postupne, aby som to lepšie vstrebal. Človeku musí byť posledné roky aj v miernom podnebnom pásme ako napríklad na Slovensku jasné, že planéta nám začína vraciať údery aj s úrokmi, lebo menšie tornádo som si donedávna u nás alebo blízko pri hraniciach vážne nevedel predstaviť. Tá klimatická úzkosť dá človeku zabrať, keď si predstaví, že jedného dňa bude mať rodinu a na druhej strane, aj keď zmena klímy zasiahne a zasahuje už každý geografický kút bez výnimky, stále ešte máme šťastie, že žijeme v strednej Európe, kde len napríklad počet úmrtí na horúčavy je každoročne x-násobne nižší. Tým nič nechcem zľahčovať. Klimatická kríza je najvážnejšia vec akej ľudstvo kedy čelilo a hlavne bude čeliť a ako autor pekne poznamenal, od nej sa budú odvýjať všetky ostatné krízy. Žiaľ, lobisti v poľnohospodárstve a v ropnom priemysle sú veľmi vplyvní hráči na poli geopolitiky, čo je jedným z veľkých problémov. Vydesilo ma aj to, čo Wells spomínal v knihe, ako na konferencií (v Chicagu?) superboháči neuvažovali v zmysle ako planétu technológiou zachrániť, ale všetci na tej konferencií sa skôr zamýšlali ako pomocou technológie uniknúť. Veľmi depresívne, autor nám nedal vydýchnuť, no prečítať by si to mal úplne každý.... celý text

Túlavý autobus 1967, John Steinbeck

Z tak obyčajného nápadu, vykúzliť vďaka postavám tak neobyčajne záživné čítanie, to chce riadny spisovateľský kumšt. Steinbeck by sa uplatnil aj ako výborný psychológ, čo zakaždým dokazuje. Extrémne bystrý, empatický pozorovateľ, ktorý poznal ľudí, veľa s nimi hovoril, pracoval, skúmali ch, odžil si s nimi svoje. V príbehu sa všetci viac či menej "vyfarbili" a všetky prirodzené zlé sklony ako pýcha, závisť, smilstvo či hnev pekne vyplávali na povrch vo vyhrotenej situácií. Podarená partička.... celý text

Všechny kočky jsou šedé: Hudba úzkosti 2020, Karel Veselý

Vidno, že autori si dali záležať na pomerne dôkladnom rešerši literatúry, majú toho aj dosť napočúvaného a myslím, že veľa krát trafili klinec po hlavičke. Myslím, že hudbu dnes potrebujeme viac, než kedykoľvek predtým a tá "depresívna" či melancholická hudba mne veľmi pomáha a počúvam ju často - a to nie som žiadny introvert skôr úplne naopak (závisí), no táto hudba je niečo s čím sa identifikujem a čo sa ma dotýka. Netvrdím, že nemám rád aj kvalitnú tanečnú hudbu (zbožňujem elektroniku) a taktiež mám aj pomerne dosť "guilty pleasures" no keď počávam hudbu typu The Cure alebo povedzme z elektra hudbu typu Boards Of Canada alebo aj v knihe spomenutých Oneohtrix Point Never, tak som veľmi rád, že som nažive napriek tomu, čo sa môže diať v mojom osobnom živote, či v tom chaose zvanom svet a spoločnosť naokolo. Ďakujem za túto knihu a zdravím všetkých fanúšikov The Cure, Joy Division, Cocteau Twins, The Smiths, Depeche Mode, Bauhaus, The Chameleons, Radiohead, Massive Attack, Portishead, Bjork, Nirvany, My Bloody Valentine a mnoho ďalších skvelých aj podstatne menej známych úžasných kapiel. A počúvajte aj súčasnú hudbu, to že všetko dobré v hudbe už bolo je jeden obrovský mýtus. Je veľa geniálnej hudby aj dnes, iba treba hľadať, takú vačšinou v bežnom rádiu nezačujete.... celý text

Proč? 13x proto 2009, Jay Asher

Žiarenie 2014, Stephen King

Prvý som videl film a je to asi jeden z mála prípadov, kedy podľa mňa film prevýšil knihu a to prvých približne 350-400 strán tomu nenasvedčovalo.. jednoducho posledná približne tretina knihy mi už prišla "prestrelená" v zmysle, že "strašidiel" tam bolo príliš a tým opadol punc tajomnosti. Samozrejme, v knihe je lepšie vykreslená postava Jacka, jeho detstvo, minulosť, jeho postupný prerod na Peknej Vyhliadke, všetci jeho démoni, ktoré hotel perfektne využil a vzkriesil to podvedomé zlo v ňom. Postupne. Jack a jeho démoni, ktoré má kdesi každý, a ktoré bublajú pod povrchom. Čakajú. Pri čítaní som sa nezbavil obrazu Jacka Nicholsona z filmu. Zaujímavé, ostatné tváre z filmu som skôr vypustil a nahradil svojimi hercami :) Silné tri hviezdičky a koniec koncov, preceňovaný príbeh z môjho pohľadu - no stále ešte nadpriemer.... celý text

Muži pod ochranou 1991, Robert Merle

Kniha s pár stereotypmi, zvláštnych postáv aj keď zámer bol, aby to zrejme pôsobilo aj vtipne a uznávam, že sa to občas podarilo, ale trochu liezlo na nervy ako sa tam každú druhú stránku alfasamec Mr. Martinelli platonicky ukájal na každej žene. (v slovenskom preklade neustále Mr, Mrs, dosť ma to otravovalo, nechápem prečo to nemohlo byť preložené pán či pani). Záver a to poukázanie na muža primárne ako ploditeľa a jeho podradnej úlohy v spoločnosti je možno zaujímavá paralela s právami žien kedysi dávno na počiatku 20. storočia plus mínus, ale neverím, že by toto muži dlhodobejšie tolerovali a to by bolo možno zaujimavé sledovať ďalší vývoj spoločnosti v knihe, čo tam mne osobne chýbalo - to vysporiadanie sa s novou situáciou z pohľadu mužov (Myslím, po páde režimu na konci). A možno ani nechýbalo, neviem, celkový štýl mi pri tejto knihe nesadol bolo tam mnoho stupídností a tie postavy či už mužov alebo žien, mi prišli dosť smiešne a nereálne často krát. Kdesi v príbehu padlo prirovnanie k nemcom za Hitlera a ľuďmi v novej spoločnosti Nacizmus vs. Bedfordizmus, čo mi prišlo scestné a nemyslím, že by väčšina reagovala tak ako reagovala, keďže tu boli v hre potreby ženy biologické/sexuálne, potreba rodiny (s mužom) a podobne. Pár žien by v takej spoločnosti isto zaujalo radikálny postoj, no normálne ženy - feministky, ktoré tužia po principiálnej rovnosti a zdravej harmónií, nie. Asi kniha trpí aj časom, celkovo je to za mňa - zásah vedľa.... celý text

Kvety pre Algernona 2019, Daniel Keyes

Práve prečítané, žiada sa mi sem hodiť bezprostredný dojem .. tak to bolo niečo! Chcem si to v sebe udržať a to dlho, dúfam, že sa mi to podarí. Na niektoré veci v živote netreba IQ 170 - Charlie to v prestávke medzi dvoma "tmami" občas pozabudol. Ľudia ako Charlie Gordon ("v demo verzií" - dôraz na úvodzovky!) vedia dať druhej strane viac nezištného záujmu a úprimnej vďaky za úplnú banalitu (viem o čom píšem) ako ktovieaký intelektuál. Na druhej strane, samozrejme, aj títo ľudia nie sú čiernobieli, ale pestrofarební a povahovo rôzni. Tak ako my všetci, ale späť ku knihe. Čo je v konečnom dôsledku dôležitejšie - a tu sa dostávame k hlavnej dileme celej knihy - nevedieť kto si a byť šťastný alebo byť tým, kým si vždy chcel byť, mať intelektuálny, materiálny, pracovný úspech, no nemať nikoho, komu by na tebe naozaj záležalo? Tým samozrejme nemyslím iba porovnanie - mentálne znevýhodnený vs. "normálny"- aj to je na tomto diele pekné. Láska je zvláštna vec a myslím, že Charlie jej rozumel veľmi dobre, iba o tom poriadne nevedel, že jej tak rozumie, ale to vôbec nie je dôležité. Vlastne, je to dôležité, lebo o láske príliš nepremýšľal, iba ju chcel dávať a trochu jej dostať - lebo to je ľudská bytosť ako každá iná. Pre mňa možno najlepšia kniha akú som kedy čítal. Nádherné, nič viac, nič menej. A to som určite mnohé prehliadol, no veľmi rád sa k príbehu raz vrátim a objavím ďalšie myšlienky (a určite si prečítam nejaké komentáre tu:)). Ani koniec mi vlastne až taký smutný nepripadal, a aj keď som zhruba tušil kam to smeruje, vzali mi posledné stránky dych. PS. Je skutočne smutné, akou spoločensky diskriminovanou skupinou sú ľudia s mentálnym znevýhodnením, pritom sú to ľudia, ktorí vedia byť aj mimoriadne platní pre spoločnosť napríklad v jednoduchšej platenej manuálnej práci atď atď. Sú to ľudia, ktorí majú rovnako obľúbenú hudobnú skupinu, jedlo či tajné sny a túžby, chuť sa niečo naučiť, potrebu byť užitočný, dostať pochvalu, pracovať, mať kamošov, mať dievča (chlapca), nie niekto na koho by mala spoločnosť pozerať cez prsty ako na „niečo“ menejcenné a neužitočné. Aj v tejto problematike existuje mnoho mýtov a ešte nás ako spoločnosť čaká aj v tomto smere dlhá cesta. Som rád, že kniha má aj tento rozmer.... celý text

Stalker 2010, Arkadij Strugackij

Oceňujem hlavne nápad a atmosféru Stalkera (hlavne spočiatku), všetko v náznakoch, človek stále čaká, čo odkryjú ďalšie stránky, až sa dostávame k bodu, kde profesor Pillman diskutuje v krčme s Noonanom - toto je pre mňa vrchol knihy a tu mi hlava aj predstavivosť najviac pracovala. Potom to už začalo byť o tom istom a s knihou to u mňa šlo z kopca, jednak dejovo to bolo jalové (nechcelo sa mi už čítať o lysinách, huspeninách a o tom ako sa hrdina za asi 8 rokov nikam nepohol, iba šiel zrazu do pásma pre zlatú guľu) a nič prevratné/zaujímavé čo do mozaiky hlavnej aj vedľajších postáv nepribudlo. Záver slabý, všetko to hneď vyšumelo keďže dobrá myšlienka nebola lepšie podporená príbehom od približne polovice knihy.... celý text