mirkoczentovic
přečtené 135
Vtáčiky zo starej horárne
2001,
Mária Haštová
Pekná kniha s veľmi silným, veľmi smutným koncom. Hoci od jej prvého prečítania v mojom prípade prešli už roky, stále si spomínam, ako ešte dlho po obrátení poslednej stránky vo mne doznievali silné emócie.... celý text
Ctitel
2016,
Charlotte Link
Oddychový psychotriler na jedno prečítanie, ktorý celkom príjemne osvieži (najmä svojím ľahkým, ale zároveň nie primitívne pôsobiacim jazykom, aspoň v nemeckom origináli), ale zároveň veľmi nevybočuje z davu šedivého priemeru. Že je dejová línia do veľkej miery predvídateľná (veľmi skoro sa dozvedáme, kto je páchateľom) by pri tomto diele až tak veľmi neprekážalo, keďže ide o zjavný zámer. Lenže pocitu predvídateľnosti som sa občas nezbavil ani na miestach, kde by som ako čitateľ nemal tušiť, čo sa dopredu stalo. Kvôli tomu na mňa niektoré strašidelné scény pôsobili pomerne biedne, keďže sa nebolo čoho báť, iné zase naopak prekvapivo dobre (oko, pozvánka na párty…). Že sa autorka rozhodla na niekoľkých miestach zmeniť rozprávača príbehu a prejsť z neutrálnej polohy do mysle hlavného protagonistu hodnotím ako dobrý a prekvapivý ťah, ktorý ale na mňa fungoval opäť len polovičato, keďže by si táto perspektíva zaslúžila ešte o čosi viac priestoru. POZOR drobný SPOILER: Z oficiálnej anotácie sa o hlavnej dejovej línii v podstate vôbec nič nedozviete. PS: Ten, kto v istej nemenovanej knižnici elektronických médií knihu zaradil medzi detektívky, ju buď vôbec nečítal a rozhodoval sa len podľa anotácie, alebo má o detektívke veľmi mylnú predstavu.... celý text
Parfém: Příběh vraha
1990,
Patrick Süskind
Kniha o tenkej hranici medzi genialitou a šialenstvom, obdivom a zhnusením. Parfém ponúka obrovský priestor na emócie. A tak, ako každý z nás má svoju charakteristickú pachovú stopu, tak zrejme u každého prevládnu po prečítaní trochu iné pocity. Svojím spôsobom odpudivá, ale napriek tomu (alebo skôr práve preto?) vo svojej podstate krásna kniha.... celý text
Plavec
2005,
Zsuzsa Bánk
Nevyužitý potenciál. Dojmy a emócie z Plavca okolo mňa len letmo preplávali a nezanechali vo mne takpovediac nič. Pri čítaní mi chýbala najzákladnejšia ingrediencia každej dobrej knihy: Chuť na ďalšie čítanie. Sledovať osudy Katy, Istiho, Kálmana a ich početného príbuzenstva ma prekvapivo nebavilo a k čítaniu som sa musel nútiť, čo sa mi naposledy stalo azda pri povinnej literatúre. Plavec ma totiž nezaujal ani dejom, ktorého na takmer 300 stránkach originálneho vydania (tu uvedený český preklad má buď väčší rozmer strán, alebo ide o chybu :-)), ani postavami, ktorých bolo pomerne dosť s pre mňa nie práve najzapamätateľnejšími menami, všetky akosi všedné a nestojace za pristavenie, ale ani atmosférou, ktorú som očakával. Možno som bol podobného štýlu (žiadna priama reč, veľa atmosféry) presýtený po vynikajúcom Halt auf Verlangen od Ursa Faesa, možno mi prekážali dlhé opisy každodennosti a možno som mal od knihy len nesprávne očakávania. Rozprávanie malej Katy je totiž síce namontované na zaujímavú časovú šablónu, ale stále je to len rozprávanie malého dieťaťa so zmyslom pre detail, ale nie pre dôkladnú sondu do charakterov a prostredia, akú by si táto tematika vyžadovala.... celý text
Nebe nezná vyvolených
2005,
Erich Maria Remarque (p)
Len ťažko možno pri čítaní a hodnotení neporovnávať túto knihu s Tromi kamarátmi (spomenuli ste si pri spolujazdcovi Hollmannovi na Patrice Hollman?). Je to nepochybne skvelé dielo, ale tým, ktorí pred ním už čítali Kamarátov, v ňom zrejme čosi bude chýbať. Kým Traja kamaráti okrem lásky, života a smrti podávajú aj mimoriadne silné svedectvo jednej éry, Nebo nepozná obľúbencov rieši "len" otázku života a smrti, ale nemenej brilantným spôsobom. Prvých zhruba 50 strán knihy na mňa pôsobilo ako kópia Troch kamarátov, no po odchode Lillian zo sanatória nadobúda dielo úplne iný, nový rozmer a obsahuje množstvo skvelých myšlienok hodných zapamätania. Znovu ma veľmi zaujali vedľajšie postavy, konkrétne všetečný pumpár Hubert Göring a strýko Gaston. „Nie vždy robíme to, čo je správne, synak,“ povedal, „aj keď to vieme. V tom niekedy spočíva čaro života, chápeš?“... celý text
Příběh Tour de France
2017,
Luke Edwardes-Evans
Veľmi príjemný pomníček najslávnejším pretekom sveta. Tour de France je téma, ktorej spracovanie by vystačilo aj na niekoľko tisícok strán, takže autori tohto diela museli bojovať s dilemou, čo spomenúť a čo vynechať. A popasovali sa s ňou veľmi dobre, keďže na svoje si v knihe príde cyklistický laik i skalný priaznivec. Okrem samotného obsahu však kniha ponúka aj výborné grafické spracovanie - je veľmi pestrá, no zároveň neruší.... celý text
Paříž-Roubaix
2016,
Tomáš Macek
Pri danom rozsahu knihy samozrejme nemožno očakávať žiadne zázraky a už vonkoncom nie akési vyčerpávajúce pojednávanie o Paríž - Roubaix, čítanie vám zaberie nanajvýš 1,5 dňa ale i napriek tomu ma táto pomerne útla publikácia pomerne milo prekvapila. Pri slušnom pomere množstvo informácií/hrúbka knihy asi najviac zaujmú pasáže o kurióznych ročníkoch a kultových miestach trate tejto legendárnej klasiky (Arenberský lesík, velodróm v Roubaix či sprchy), z týchto stránok priam dýcha atmosféra pretekov. Ak o Pekle severu veľa neviete a chcete to napraviť, nie je táto kniha zlou voľbou. Celkom by ma zaujímalo aj porovnanie s podobným dielom od S. Lageta z roku 2011, ktoré ale v našich končinách nevyšlo.... celý text
Marley a já aneb Život s nejhorším psem na světě
2007,
John Grogan
Psa som nikdy nemal. A po prečítaní knihy sa ani nedokážem rozhodnúť, či by som si v budúcnosti nejakého chcel zaobstarať. Stálo by mi to množstvo radosti a smiechu za chvíle beznádeje, keď viem, že sa bytosť, ktorá mi prirástla k srdcu, neskutočne trápi a jej nedokážem pomôcť? Napriek veľkej sile a obrovskej dávke emócií má kniha aj niekoľko slabších miest: 1. Neviem si pomôcť, ale názov knihy mi evokuje parafrázu na nemenej známe dielo s podobnou tematikou Ema a ja (https://www.databazeknih.cz/knihy/ema-a-ja-93301), čo je trochu škoda. Jednak s Hockenovou toho zase až toľko spoločného nemá, jednak Grogan dobrovoľne ide s kožou na trh a riskuje porovnávanie. 2. Chvíľami som si nebol celkom istý, akej cieľovej skupine je dielo určené. Deti zrejme nezvládnu koniec, dospelým-nepsíčkarom môže pár scén prísť mierne infantilných. 3. Občas (asi na 3-4 krátkych úsekoch) som sa ani nebavil, ani nesmútil, ani nezamyslel, ani mi neprišli dôležité pre dej.... celý text
