mirkoczentovic komentáře u knih

Od Fitzeka som už prečítal niekoľko kníh a vždy som z nich mal pocit, že ide o solídne psychotrilery, hoci autorov štýl mi príliš nevyhovuje. Je na každom z nás, či si jazdu na horskej dráhe jeho nápadov a zvratov užijeme alebo ju odmietneme.

Pri solídnom psychotrileri by sa však čitateľovi nemalo stať, že značnú časť zvratov a prekvapení. Pri čítaní Balíka som sa trafil hneď niekoľkokrát (námatkovo: totožnosť Petra). Akoby si Fitzek tentoraz pôdu pre dejové kotrmelce pripravoval až príliš dôkladne, v dôsledku čoho jeho prekombinovaná zápletka irituje ešte väčšmi.

1 06.05.2024

Dobrý úmysel sa trocha míňa cieľu.

Na obale knihy sa totiž píše, že je vhodná pre úrovne B1/B2. S vhodnosťou pre úroveň B1 to podľa mňa nie je celkom pravda, pretože študent na úrovni B1 si len ťažko poradí s komplexnejšími obratmi ako minulý infinitív, konjunktív či subjektívna modalita, ktorými sa to hemží už na prvých stránkach.

Naopak, slovná zásoba či dĺžka viet sú primerané.

Kniha je teda z hľadiska náročnej gramatiky vhodná skôr pre úroveň B2, kde však už je namieste otázka, či v nemčine radšej neskúsiť klasiku, ktorá sa už na zjednodušovanie nehrá.

Poteší kvalita CD nahrávky, ako i fakt, že nejde o zrkadlovú (dvojjazyčnú) knihu.

15.08.2020

Kto očakáva klasickú detektívku, môže byť sklamaný. Kto očakáva triler, sklamaný bude určite. Skoro obyčajná rodina je veľmi podareným mixom krimi a psychologického románu. Pátranie po páchateľovi je v tejto knihe až na druhom mieste.

Čo všetko sa ukrýva v na prvý pohľad bezchybnej rodine? A ako s tým zamáva "mimoriadna udalosť"?

2 28.03.2020

Solídny nápad, dlhé rozjímanie (nanajvýš svojského) rozprávača ma však ani nebavilo, ani neprinútilo k zamysleniu, ani vo mne nevyvolalo žiadnu emóciu.

PS: Prekladateľka si pri tejto knihe takisto vybral slabšiu chvíľku. Neovládam angličtinu natoľko, aby som si z nej dovolil prekladať, ak sa však v anglickom texte vyskytne slovko "billion", znamená v slovenčine (aj v češtine či nemčine) "miliarda", nie "bilión", ako prekladateľka chybne preložila. Celosvetová populácia tak skoro totiž bilión nedosiahne, to by sme sa museli rozmnožovať nielen pohlavne, ale aj vegetatívne...

3 23.01.2020

Môj druhý Nesbo. Knihu som čítal až po Pancierovom srdci, dokonca s minimálnym odstupom, veľmi mi to neprekážalo, ostatným to však príliš neodporúčam, keďže vďaka jednému slovu z Pancierového srdca som identitu Snehuliaka odhalil podstatne skôr než Harry Hole. :-)

Bavilo ma však odkrývať motív i celé pozadie príbehu, takže som sa rozhodne nenudil. Samotná výstavba deja je veľmi podobná Pancierovému srdcu (brutálne vraždy, niekoľko zásadných zvratov, femme fatale v osloskom policajnom zbore, akčný záver). Nebyť tejto takpovediac identickej šablóny, hodnotil by som zrejme plným počtom, pretože tentoraz som v zásade spokojný. Snehuliakovi totiž pasuje podstatne lepšie než Pancierovému srdcu.

3 10.01.2020

Môj prvý Nesbo - a určite nie posledný.

Úvodná kapitola (a mnohé ďalšie) fantasticky atmosférická. Po zhruba 250 stranách (v polovici) ma kniha trochu prestala baviť, pretože som bol presvedčený, že poznám identitu vraha (a napokon som sa nemýlil). Zahmlenie zápletky po zhruba 50 stranách bolo fajn a vrátilo mi chuť na čítanie, na záverečných cca. 100 stranách však Nesbo predviedol toľko piruet na malom priestore, že sa mi z nich zatočila hlava príliš ma nenadchlo ani "veľkolepé" akčné finále. Škoda, pretože ak si túto porciu odmyslím, išlo by určite o nadpriemer.

04.01.2020

Autorka sa zrejme o čo najrealistickejšiu zápletku snažila tak urputune, až mi to prišlo absolútne nereálne.

Prekážalo mi to, čo už viacerí zmienili - časté opakovanie toho, čo už bolo vypovedané a tláchanie + niekoľko logických dier.

4 04.01.2020

Solídna klasická detektívka s neprekombinovanou zápletkou na jedno prečítanie. V knihe sa neobjavilo nič (okrem slabšieho prekladu), čo by mi prekážalo, ale zároveň ani nič, čo by ma vyslovene poháňalo v čítaní vpred. Iskra starých čias na mňa akosi nechcela preskočiť.

Moja prvá a určite nie posledná kniha od tohto autora - už len preto, že na zadnej strane knihy sa uvádza, že preňho toto dielo nie je práve typické - nech je s čím porovnávať.

1 13.12.2019

Úchylná kniha o úchylovi. Som typ čitateľa, ktorý nepotrebuje mať všetko naturalisticky popísané a v tejto knihe sa to podobnými scénami (niekedy subtílnejšími, inokedy explicitnejšími) priam hemží. A dvadsiata nechutnosť v poradí už ani nedesí, ani nešokuje, iba nudí. Časté prelínanie s minulosťou ide takisto na nervy.

Plne splnila očakávania, hoci na niektorých miestach je možno trošku neprehľadná.

1 08.09.2019

Trochu gýčová, miestami predvídateľná moralitka so solídne prepracovanou psychológiou postáv na zaujímavú tému.

Celkovo ale trochu lepšie než "V údolí líšok", hoci s čiastočne typovo podobnými hrdinami...

24.08.2019

Rovnako ako Pasca nádherne atmosferické (mimoriadne silný úvod) a psychologické dielko. Bohužiaľ, zopár logických dier v deji - najmä ohľadne záveru - mi nedovolí ísť na plný počet.

1 27.06.2019

Keďže sa zaujímam o nemeckú televíznu tvorbu, Aranga poznám ako scenáristu, a tak som tušil, čo ma čaká.

Výborné psychologické krimi (skôr psychologické než krimi) s dobre vystavanou zápletkou a prepracovanými charaktermi vyhýbajúce sa drvivej väčšine šablón v tomto žánri, ktoré na cieľovej rovinke (zhruba posledné 2 kapitoly) síce možno trochu lapá po dychu, ale celkový dojem už nepokazí.

PS: Nedá mi nevyjadriť sa ku komentárom spomínajúcim prípadné pokračovanie. Nechajme sa prekvapiť, ale podľa môjho názoru žiadne nebude. Osobne ani nemám pocit, že by bolo potrebné.

2 02.02.2019

Zererov štýl je sám osebe nesporne vycibrený a vysoko hodnotný, na mňa však v tejto knihe prekvapivo príliš neúčinkuje.

Problém č. 1: Kniha už v názve púta zmienkou o Hochschornerovcoch, pričom má 272 strán. Treba podotknúť, že časť z nich tvoria obrázky a štatistické dáta. Rodine zlatých vodákov sa začína autor intenzívnejšie venovať až po päťdesiatej strane.

Problém č. 2: Zerer v diele opakovane strieda pasáže tvorené takpovediac čistou faktografiou s odsekmi písanými veľmi voľne, až beletristicky. Často až príliš odbieha od témy, akoby sám neveľmi úspešne riešil dilemu, kto alebo čo má byť stredobodom knihy. Hochschornerovci? História vodáctva či nebodaj vodného slalomu na Slovensku? Rozprávanie o Karloveskej zátoke so všetkými jej slávnymi, dôležitými, ale i celkom epizódnymi postavami, ktoré niečo povedia len znalcovi?

01.01.2019

Vynikajúca takpovediac biografická oddychovka z šachového prostredia na motívy skutočnej udalosti s prepracovanou psychológiou hlavnej postavy.

"Šach je ako život. Zaútočiť môžete, len ak vám súper vtisol do ruky zbrane."

1 01.01.2019

Z môjho pohľadu sa nič podstatné oproti prvému dielu nezmenilo. Škoda…

26.12.2018

Kým Jean-Baptiste Grenouille je génius, šialenec a čudák zároveň, Jonathan Noel je "len" čudák.

Príjemne napísané, príjemne bizarné (miestami až príliš), ale kvôli absencii údernejšej pointy nezanechá hlbší dojem.

26.12.2018

Kniha má niekoľko dobrých až veľmi dobrých pasáží, tie však medzi nespočetnými a hlavne mimoriadne nelogickými dejovými zvratmi vôbec nedokážu vyniknúť. Autor mení smer pomyselného letu až tak často, že po pristátí sa natíska otázka, čo nám vlastne touto jazdou chcel povedať.

Pozor, drobný SPOILER: Mimochodom, snažiť sa poukázať na dve spolu absolútne nesúvisiace etické otázky v jednom diele zrejme tiež nebol najlepší nápad, oveľa lepšie by bolo zamerať sa na jednu z nich...

14.12.2018

Veľmi príjemný komorný triler. Napriek minimálnemu počtu postáv sa autorke s veľkou bravúrou podarilo udržať napätie takpovediac počas celej knihy a obstojne zaplátať niekoľko drobných logických dier, ktoré sa v knihe vyskytli. Ocenenie si zaslúži prepracovaná psychológia postáv.

2 14.12.2018

Vojnové dielo, v ktorom sú "tiché" scény ďaleko od zákopov ešte silnejšie než rinčanie granátov a syčanie plynu.

7 02.11.2018