Naias
přečtené 1135
Kráľovnin korgi (Na stope zmyslu života)
2017,
David Michie
To šteňa na obálke je rozkošné a to je asi všetko, čo sa mi na knihe páčilo. Je plná životných múdrostí v sladkokyslom náleve, napr. že sa v dnešnej dobe príliš naháňame, že bohatstvo neprináša šťastie (nemať na nájomné či lieky je zrejme terno) a pod. Prakticky každý rozhovor je len filozofovanie o tom, ako by sme sa mali správať, a nesprávame. Keby autor tieto myšlienky nejako nenásilne zapracoval do textu a neservíroval ich ustavične na striebornom podnose v štýle „vidíte, z tohto si zoberte ponaučenie!“ a na dôvažok ich nevložil do úst ľuďom, ktorí nemajú potuchy, čo sú to existenčné starosti, knihe by to len prospelo. A ešte vraj poskytuje psí pohľad! Kdeže, je to čisto ľudská optika. Nemám nič proti tomu, aby pes filozofoval o zmysle a kvalite života, ale očakávala som pohľad z iného uhla, iné hodnoty, iné názory, nie presne tie isté ako má človek. Navyše pes hanbiaci sa za šteňacie kalúžky a vytešujúci sa z vône kvetov – to autor nemôže myslieť vážne. Jediný rozdiel medzi štvornohým hlavným hrdinom a ľuďmi bol ten, že my všetko neoňuchávame a nečakáme pod stolom na maškrty. A ten nekritický obdiv ku kráľovnej, ktorým je kniha preplnená, ma tiež nenadchol.... celý text
Mulatka Gabriela
1974,
Jorge Amado
Mulatka Gabriela Jorgeho Amada a Matilda Roalda Dahla nemajú nič spoločné. Ale aj tak som si pri čítaní tej druhej spomenula na tú prvú. „Pán Hemingway píše o mnohých veciach, ktorým nerozumiem, najmä o mužoch a ženách,“ priznala sa jej Matilda, „ale i tak sa mi jeho knižka páčila. Vie vyrozprávať príbeh tak, že mám pocit, akoby som bola pri tom. Akoby som sama pozorovala, čo sa deje.“ „Dobrý spisovateľ to vždy tak robí,“ vysvetľovala knihovníčka. „A nerob si starosti s tým, čomu nerozumieš. Nenamáhaj si hlavičku a nechaj, nech ťa slová zaplavujú ako hudba.“ (Roald Dahl) Jorge Amado je očividne dobrý spisovateľ. Zavše sa musím snažiť, aby som postavu „videla“, no pri tejto knihe sa mi to veru nestalo. Gabriela pred mojimi očami tancovala, spievala si, smiala sa. A nielen ona. Amado vie skvelo vykresliť charaktery ľudí, stačilo pár slov a mala som pocit, že ich poznám do hĺbky duše. Nech už autor opisoval kohokoľvek a čokoľvek, akoby stáli predo mnou z mäsa a kostí, všetko som s nimi prežívala. Radosť, bolesť, nudu, nádej, strach o život i zo života. Som presvedčená, že aj chuť jedál by som cítila na jazyku, len keby pre mňa neboli také neznáme. Sledovala som, ako sa nastupujúca generácia bije o svoje miesto na slnku, ako sa odchádzajúca generácia zo všetkých síl bráni, ako tento súboj hýbe celou Bahiou, ako sa pokrok nezadržateľne derie vpred a ako popri tom všetkom obyvatelia Ilheusu prežívajú svoje bežné ľudské starosti a radosti.... celý text
Kaktus a jiné povídky
1958,
O. Henry (p)
Zábavné, popretkávané skvelými hláškami, dobre vypointované. A zaujímavé karikovanie, predovšetkým horších stránok človeka. „Vyhledával mou společnost, protože jsem strpěl, aby mi pokaždé, když jsme spolu večeřeli, ukazoval při černé kávě fotografii své snoubenky. Mstil jsem se mu tím, že jsem mu předčítal svou divadelní hru.“ „Vlasy měla rozcuchané na všechny strany a v obličeji měla výraz, který současně vyjadřoval, že byla oloupena, že viděla myš a že není k dostání mouka.“... celý text
Černý opat
1992,
Edgar Wallace
Z knihy Sherlock Holmes & ti druzí som sa dozvedela, že „Wallacovy romány až nápadně někdy připomínají – na vyšší řemeselné úrovni ovšem – ony šestákové sešitky, je to tatáž naivní, až primitivní psychologie, siláctví ve výrazu, bizarní romantika a laciná fantazie“. A veruže hej. Prvá polovička Černého opata síce vyznieva ako detektívka, ale tá druhá je sťa vystrihnutá z gotického románu. Máme tu tajuplnú atmosféru, kopu vzrušenia a odsýpajúci dej plný zvratov, ale pátranie, chúďatko, dostalo na frak (akú funkciu tu mal vlastne detektív zo Scotland Yardu sa mi nepodarilo pochopiť). Dohromady to netvorí detektívny, ale senzačný román. So záhadou, napätím, spádom a predvídateľným koncom.... celý text
Sbor chilburských dam
2017,
Jennifer Ryan
Sbor Chilburských dam je pôsobivé a poetické vykreslenie vpádu vojny do domovov obyčajných žien, ich vyrovnávania sa so strachom najskôr o svojich blízkych, neskôr o svoj vlastný život, ich húževnatej snahy neklesať na duchu a vzájomne sa podporovať a to predovšetkým pomocou hudby. Popisy toho, ako hudba a spev dokážu povzniesť a vyvolať pocit spriaznenosti, boli ozaj sugestívne. Kniha je písaná z pohľadu rôznych žien, no tu podľa mňa autorka urobila podstatnú chybu, pretože jednotlivé zápisy dostatočne neodlíšila. Nechce sa mi veriť, že by matka dospelého syna, osemnásťročná dievčina a trinásťročné dievča písali rovnakým štýlom. Ich reakcie a názory sú odlišné, ale spôsob vyjadrovania identický. Dokonca aj vo chvíli, keď sú skľúčené, zranené, vyčerpané, stále píšu zápisy do denníka či listy priateľke rovnako – súvislo, v dlhých vetách a s kvetnatými opismi, čo je bezpochyby nerealistické. Po prečítaní celej knihy musím súhlasiť s Daduškou, bola to do istej miery limonáda. Ale zato autorka dokázala dobre opísať hrôzu, ktorú vojna vyvoláva, všadeprítomný strach zo smrti, žiaľ a bolesť nad stratou milovaného človeka.... celý text
Bylo nás pět
1979,
Karel Poláček
Čeština je prekrásny jazyk a mňa neprestáva fascinovať, ako sa s ňou dá pohrať, alebo ak chcete, vyblbnúť. Zamilovala som sa do všadeprítomného „jakož i“ a to nehovorím, ako ma nadchlo „Ó, kterak zatouchám!“ Zmes spisovného a nespisovného jazyka v tejto knihe je jednoducho úžasná. A ten pohľad malého chlapca tiež. Poláčkovi musel zostať v duši kus dieťaťa, inak by to nedokázal napísať tak autenticky. Z predchádzajúcich komentárov som zistila, že kope čitateľov viac vyhovovala prvá časť, snovú cestu do Indie by oželeli. U mňa je to naopak, ja dávam prednosť onomu dada výletu. Je taký krásne absurdný! V spojení s uchvacujúcim jazykom je to ako maškrtiť čokoládu. Proste mňam.... celý text