Naias
přečtené 1119
Kdo je vrah?
2008,
Mike Resnick
Táto antológia mi pripomína úslovie o človeku, ktorý sa snaží sedieť na dvoch stoličkách naraz. Isaac Asimov v knihe Já, Asimov napísal: „Píšete-li sci-fi román, musíte si nejprve vymyslet budoucí společenskou strukturu, která je dostatečně složitá, aby i bez příběhu sama o sobě zaujala pozornost čtenáře, a která je zároveň ve všech podrobnostech důsledná. Musíte také vymyslet zápletku, která dává smysl pouze v rámci této společenské struktury. Zápletka se musí rozvíjet, aniž by nepatřičně bránila popisu společenské struktury, a společenskou strukturu je třeba popsat tak, aby se jejím popisem nepatřičně nezpomalovala zápletka.“ A tu je kameň úrazu. V poviedke proste na oboje nie je dosť miesta. Budúce svety, ktoré autori vytvorili, boli nezriedka zaujímavé, ale kvôli popisu sci-fi spoločenskej štruktúry už na detektívnu linku zostalo primálo priestoru. Z toho dôvodu boli pre mňa tieto poviedky ako detektívky sklamaním. Nepáčilo sa mi, ak vyšetrovateľ vyriešil záhadu vďaka znalostiam, ktoré čitateľ nemal. Čím bohatšia totiž bola kresba cudzieho sveta, tým menej sa pátralo a dakedy sa nepátralo vlastne vôbec. Preto mi viac vyhovovali poviedky, ktoré mimozemskými reáliami nehýrili. Čo sa týka sci-fi línie, tá teda nie je technicky prepracovaná, je skôr v štýle „kde bolo, tam bolo“, zato plná fantázie, i keď niekedy samoúčelnej – napr. v jednej poviedke je detektívom delfín, čo so zápletkou nijako nesúvisí. No vcelku sa to čítalo príjemne, akurát to neustále používanie slova rasa namiesto slova druh ma rozčuľovalo.... celý text
Hotel Babylon aneb Nechcete raději zůstat doma?
2006,
Imogen Edwards Jones
Zamestnanci hotela to rozhodne nemajú ľahké, hostia im vedia „spríjemniť“ život všakovakými spôsobmi. Na druhej strane, personál hostí s pokojným svedomím ošklbáva, čo mu sily stačia, či už sú hostia bezproblémoví alebo nie, niekedy dokonca ešte predtým, než sa vôbec ubytujú! Proste džungľa a dosť nechutná.... celý text
Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku
2011,
Selma Lagerlöf
Keď sa Selma Lagerlöfová podobrala skĺbiť vlastivednú učebnicu s rozprávkami, dostala ozaj skvelý nápad – preputovať Švédsko s divými husami. Táto krajina má na to mimoriadne vhodný tvar. Autorka vďaka tomu neobišla ani kúsok zeme a počas Nilsovho putovania farbisto a poeticky priblížila švédskym deťom nielen zemepis, prírodovedu, priemysel a históriu ich vlasti, ale aj tradície, zvyky a povesti. Jasne vidieť, že si s knihou dala veľmi veľa práce, aby bola nielen poučná, ale i zaujímavá, plná poznatkov i rozmanitých dobrodružstiev. Takisto je zjavné, že z celého srdca milovala a obdivovala svoju krajinu a bola na jej obyvateľov hrdá, sála to z každej jednej strany. Len škoda, že v knihe nie sú podrobnejšie mapy krajov, pokiaľ možno farebné, pomocou ktorých by sa Nilsova cesta dala lepšie sledovať. Kniha sama má veľký formát, je poriadne ťažká a je nemožné držať v jednej ruke ju, v druhej atlas a striedavo pozerať do oboch. Mimochodom, Konrad Lorenz vo svojej knihe Rok husi divej napísal: „Známa spisovateľka Selma Lagerlöfová, ktorej umenie sa svojou romantikou vyrovná sťahovaniu vtákov, opisovala život husí s veľkým majstrovstvom.“ A keď to povie etológ, tak tomu môžete veriť.... celý text
