Nyctophile
přečtené 165
Dějiny Íránu
2009,
Michael Axworthy
Dejiny Lichtenštajnska = 234 strán. Dejiny Iránu = 319 strán (bez tabuliek, registrov a iného balastu = 216 strán). Už len toto prirovnanie prezrádza veľa. Nemuselo by sa ale a priori jednať o katastrofu, ide hlavne o to, čo si teda autor z tej neskutočne dlhej a pestrej histórie Perzie/Iránu vybral. Lebo o komplexnej a obsiahlej štúdii tu nemôže byť ani reči. Vcelku dosť priestoru je venovaného poézii a duchovnu, čo je síce skvelá voľba, ale ani tá sa mi nezdá dotiahnutá. Hodnotím ako márny pokus.... celý text
Balkán: 2000 let mezi východem a západem
1996,
Michael W. Weithmann
Michael Weithmann sa javilo ako dostatočne nemecké meno, pri čítaní som však mal obavy, či sa nejedná iba o pseudonym nejakého predavača kebabov menom Mustafa Kizilbaş či Mehmet Türkoğlu. Pretože do neba sa týčiaca glorifikácia tureckej okupácie Balkánu, vďaka ktorej sa balkánskym národom dostalo systematizovanej správy, poriadku a prosperity, hraničila s absolútnou demenciou. Zostaňme pri tom, nech Nemci píšu dejiny Nemecka, Balkánci nech píšu dejiny Balkánu a Číňania nech píšu dejiny Číny. Označenie menšinovej politiky Maďarska v 90. rokoch za „vzorovú" úprimne pobavilo.... celý text
Moskva - Petušky
2003,
Venedikt Vasiljevič Jerofejev
Nemám slov! Alkoholická Biblia naozaj neostala nič dlžná povesti, ktorá ju predchádzala. Bez niektorých kapitol (vyhlasovanie vojny Nórsku a plenárne zasadania) by sa to možno obišlo, na druhej strane všetko je vlastne dobre tak, ako je. Totálny rozklad osobnosti, pád do delíria v priamom prenose na papieri, no jednoducho nádhera. O praktických receptoch na prípravu lahodných nápojov ani nehovoriac. A už ma ospravedlňte, idem si namiešať "psí tridsiatok".... celý text
Dejiny Slovenska
1998,
Dušan Kováč
Najvýznamnejší slovenský historik už v predslove čitateľa informuje, že dôraz jednoznačne kladie na udalosti 19. a 20. storočia, pretože práve na túto etapu dejín sa vyslovene špecializuje. V poriadku. Napriek tomu ostáva po prečítaní istá pachuť v tom zmysle, že napríklad obdobie Veľkej Moravy alebo celý stredovek ostali len v akýchsi náznakoch, vysvetlené z rýchlika, resp. vyložene odbité. Dejiny Rómov, židov a Rusínov sú do textu "našróbované" akosi nasilu, bijú do očí, no proste tam asi boli doplnené vyložene na objednávku (aspoň takto to pôsobí). No a čo sa týka dejín Slovakštátu v rokoch 1939-1945? Už ubehlo dosť času, aby sme boli schopní toto obdobie zhodnotiť aj lepšie a menej tendenčne.... celý text
Dějiny Arménie
2023,
Lukáš Pecha
Napriek extrémnej zložitosti a komplexnosti dejín Arménov sa autorom podarilo udržať knihu absolútne prehľadnou a zrozumiteľnou (je ale pravda, že občas sa v po sebe nasledujúcich kapitolách duplicitne objavovali aj celé odseky). Mierne mi prekážalo používanie niekedy až príliš moderného jazyka. Kapitoly o živote Arménov v Osmanskej ríši 19.st. a nasledovná genocída sú spracované (nebojím sa použiť to slovo, áno) geniálne! Takisto aj popis národnej kolektívnej psyché a hĺbkový rozbor kultúry, ktorý zašiel až do takých detailov, ako je zmienka konkrétnej skladby od kapely System Of A Down. Túto knihu nepochybne považujem za absolútne najhodnotnejší kus v mojej enormnej pracovnej knižnici a na záver ostáva pridať už len grécke príslovie: "Turecko nemá históriu, Turecko má len register trestov".... celý text
Dějiny Makedonie
2003,
Jan Rychlík
Treba vyzdvihnúť publikáciu ako celok, ale z môjho pohľadu hlavne druhú časť, čiže rozbor macedónskej kultúry od Miroslava Koubu. Skvele dopĺňa faktografickú prvú časť. Grékov môže aj šľak trafiť, ale hádam sa už s existenciou tejto krajiny a jej svojbytného národa zmierili. Len doplním úsmevnú historku z 90-tych rokov, ktorá v knihe spomenutá nie je. Keď Gréci presadili, aby krajina v medzinárodnom a diplomatickom priestore niesla názov FYROM (Former Yugoslav Republic of Macedonia), Macedónci navrhli, aby teda medzinárodne uznávaný názov Grécka znel FOPOG (Former Ottoman Protectorate of Greece). Holt, Balkán je Balkán a práve preto ho nie je možné nemilovať...... celý text
Zomrieť pre vlajku
2019,
Tim Marshall
Pri úvodnej kapitole o americkej vlajke sa mi od znechutenia dvíhal kýbel, kapitola posledná pre zmenu bola ukážkovým "prebudeným" dokumentarizmom a ospevovaním vlajky dúhovej. To medzitým vcelku ušlo a hoci na príbeh niektorých vlajok máme s autorom iný názor (alebo iné zdroje), jedná sa o informačne hodnotnú a pútavú knihu.... celý text
Rúmí a súfismus
2009,
Eva de Vitray-Meyerovitch
Rozpačitý a rozcuchaný úvod pôsobil skôr dojmom seminárnej práce nejakej priemernej študentky než dojmom serióznej knihy. Potom sa to zlepšilo, ale priaznivé hodnotenie ide na vrub skôr súfijským historkám, bájkam a ponaučeniam, ktoré proste nemôžu sklamať. Samotný prínos autorky v tejto kompilácii a "náučnej" publikácii je priam zanedbateľný. Niekoľko citácií na zamyslenie: "Súfizmus znamená, že Boh ťa nechá zomrieť v tebe, aby ťa vzkriesil v sebe." "Človek je kniha. Sú v ňom vpísané všetky veci, ale tma mu nedovoľuje prečítať si toto poznanie vo vnútri seba samého." "Harún počul rozprávať o láske Madžnúna a Lajly a zatúžil uvidieť túto slávnu krásku. Keď uvidel Lajlu, nepripadala mu nijako zvláštna. Zavolal si Madžnúna a povedal mu: "Tá Lajla, ktorej krása Ťa doviedla do tohto stavu, nie je vôbec pekná." Madžnún odpovedal: " Lajlina krása je bez poškvrny, ale tvoje oko je vadné. Aby si poznal jej krásu, musíš mať Madžnúnovo oko." "Boh vraví človeku: "Spomeň si na Mňa a Ja si spomeniem na Teba."... celý text
Těžší než nebe: Životopis Kurta Cobaina
2003,
Charles R. Cross
Asi najčastejšie sa mi pri čítaní tejto knihy opakovalo v hlave heslo: "Prestaňte robiť hlúpych ľudí slávnymi". Cobaina som vždy (ešte aj za jeho života) považoval za trápneho pózera (a táto kniha to do značnej miery potvrdzuje). Večne sa hral na "obeť" svojej slávy, obeť rozvrátenej rodiny (to by o sebe mohol povedať takmer každý). Takýchto ľudí fakt treba poslať do Bangladéša k šijaciemu stroju, aby mali pre tú svoju depresiu konečne skutočný dôvod. Teraz ale od hodnotenia jeho života treba prejsť k hodnoteniu knihy, no a to je iná káva. Vskutku výživné čítanie, detailné a profesionálne v autorovom prístupe. Chorá spoločnosť s chorými hodnotami vyprodukovala chorého umelca. Čo k tomu dodať.... celý text
Chazarský slovník
2011,
Milorad Pavić
Formou aj obsahom absolútne geniálna/šialená kniha (vybrať podľa ľubovôle). V prípade niektorých hesiel slovníka (hlavne heslo "Avram Branković") by malo platiť pravidlo "niekedy je menej viac", hlavne, čo sa fantázie týka. Pretože tá občas ide cez čiaru a človek priam nestíha sledovať, čo sa to naňho valí. Isté je však to, že som po dlhej dobe našiel literárne dielo, ktoré ma natoľko vtiahlo, že sa k nemu iste budem vracať, rozoberať ho po vrstvách a snažiť sa ho lepšie pochopiť. Pár citátov, ktoré si tu odkladám pre seba/možno aj pre druhých: - Tomu, kto dospeje na koniec cesty, cesta už nie je potrebná, a preto sa mu ani nechce ísť ďalej. - Rozdiel medzi dvoma "áno" môže byť väčší než medzi "áno" a "nie". - Skutky s ľudskom živote sú ako jedlo a myšlienky a city ako korenie. Zle obíde ten, kto posolí čerešne, alebo octom poleje zákusok. - Čas. Najprv posilňuje a potom oslabuje. - Na sude je najdôležitejšia diera, na krčahu to, čo nie je krčah, v duši to, čo nie je človek, v hlave to, čo nie je hlava, a to prezradí reč.... celý text
Gerpla
1962,
Halldór Kiljan Laxness
Veľmi chytľavá záležitosť nesúca sa presne v duchu starých islandských ság. Sedíte si v kľude doma, zrazu vám na dvere zabúchajú okoloidúci "hrdinovia" a začnú kričať niečo v štýle: "Počuli sme, že ste vraj veľkí chlapi a bojovníci. My sme však väčší chlapi, tak poďte von, nech vás zabijeme a vydrancujeme celý váš majetok." A tak vám neostáva nič iné, len chytiť ten mizerný kyjak, zhrdzavený biedny oštep či tupú sekeru, vyjsť von a nechať sa zabiť. Pozoruhodná spoločnosť, ktorej ďalšou črtou bola záľuba v legendách a klebetách. Rozhovor, ktorý sa odohral medzi dvoma ľuďmi/štyrmi očami, prerástol o pár mesiacov do legiend, o ktorých sa bavila polka ostrova (to isté platí aj o súboji dvoch jednotlivcov na ceste uprostred ničoho). Fascinujúce. Takisto exkurz do menej známych udalostí európskej histórie začiatku 11.st. bol výživný, takže pánovi Laxnessovi letí do Valhally jedno veľké "takk fyrir"!... celý text
