ravenrain
přečtené 367
Piesne o láske a smrti
1968,
Rainer Maria Rilke
Kto spodobí dieťa, aké je? Kto umiestni ho v súhvezdí, kto do rúk dá mu mieru odstupu? Kto urobí detskú smrť z čierneho chleba, ktorý tvrdne, kto ju nechá v ústach ako ohryzok z prekrásneho jablka?... Do vrahov nazrieme ľahko. Ale toto: smrť, celú smrť, ešte pred životom tak nežne obsiahnuť a nebyť zlý, je nevýslovné. Duinské elégie Ďaleko pred jasným východom ktosi tmavý stál a jeho tvár nebolo poznať. Stál a pozeral ako na stužke chodníka v lese, boh zvestî s očami plnými smútku sa mlčky obrátil a išiel za postavou, ktorá sa vracala tou istou cestou, krok skracovaný ovínadlami mŕtvych, váhavo, jemne a pomaly. Orfeus Eurydika Hermes Pre mňa nie najlepší preklad, ale to je subjektívne. Ilustrácie Júliusa Szabóa pôsobia možno s výnimkou obálky pomerne tvrdo, aj keď sugestívne, inokedy zas formálne, ale kniha ako celok s nimi pôsobí kultivovane.... celý text
