tartan
přečtené 505
Svět mnoha barev
1995,
Julian May
Nemožno povedať, že by to bolo nezaujímavé. Je to dosť exotická sci-fi, nepoznám inú, ktorá by sa odohrávala v pliocéne. Pamätám si však, že sa mi to nečítalo ľahko a miestami mi to prišlo nezrozumiteľné. Druhý diel ma bavil ešte menej a tretí som si už ani nekúpil (odhliadnuc od toho, že knihy vychádzali s dosť značným časovým odstupom). Aby som sa však priznal, prvý diel som si vlastne kúpil najmä kvôli obálke. ;-)... celý text
Meče & temná magie
2011,
* antologie
Keby som mal hodnotiť túto výberovú antológiu originálnych poviedok, podľa jej zostavovateľov autoritatívne reprezentujúcich subžáner meč a (temná) mágia, iba podľa matematického spriemerovania mojich hodnotení jednotlivých poviedok, bolo by to iba za tri hviezdičky. Za tú snahu ponúknuť čo najširšie spektrum rôznorodých príbehov, z ktorých každý (okrem jednej svetlej, vysoko literárnej výnimky) spĺňa, samozrejme v rôznej miere, kvalite a k subjektívnej čitateľskej spokojnosti, atribúty od tohto subžánru očakávané, však hodnotím o hviezdičku viac. Táto kniha ma potešila hneď troma vynikajúcimi poviedkami – od Eriksona, Cherryhovej a Lyncha – pričom najmä tá od posledne menovaného ma uchvátila natoľko, že sa presunula hneď do mojej Top 10. Za nadpriemerné považujem ešte poviedky od Parkerovej, Lebbona a Abercrombieho. Ostatným vždy chýbalo niečo, čo by ich v mojich očiach pozdvihlo nad priemer (Enge, Nix, Silverberg, Keyes, Leeová, Kiernanová), alebo ma proste až tak nebavili, či vyslovene nudili (Cook, Moorcock, Shea). Za úlet považujem Willinghamov kraťas, ibaže by to bol (ne)podarený vtip. Každopádne je aj toto stokrát čitateľnejšie a zmysluplnejšie ako Wolfeho Krvavé klání, čo je , podľa môjho skromného názoru, stultitia maxima. Veľmi pekne je napísaná aj úvodná štúdia či predhovor, kde sa mi páčila najmä veta: „Pokiaľ je epická fantasy dieťaťom Íliady, meč a mágia je plodom Odyssey.“ Náramne vystihnuté! Posledná poznámka k obálke. Je veľmi výstižná a atmosférická, ale myslím si, že ani tá pôvodná obálka z originálneho vydania nie je vôbec zlá a vzhľadom k tomu, že tej temnej mágie (a temnoty) tu predsa len nie je až toľko (prevládajú skôr ľahšie až humornejšie formy), bola by možno aj vhodnejšia.... celý text
Lovci temného moře
2004,
Mel Odom
Štipka sci-fi, kúsok hororu, dávka napätia, závan romantiky, slaná chuť mora a inteligentná mimozemská príšera cudzopasiaca vo veľrybe, a to všetko v 19.stor. – no proste dokonalý miš-maš, ale napodiv, bolo to celkom fajn.... celý text
Rhiannonův meč a jiné příběhy
2007,
Leigh Brackett
Science fantasy ako vyšité. Samozrejme, že je to poplatné kvalitou a vyznením dobe vzniku a skutočne to silne pripomína (najmä ten prvý a najlepší príbeh) Burroughsovho Johna Cartera z Marsu, ktorý sám o sebe nie je žiadne veľdielo. Číta sa to však celkom dobre a rozhodne to nie je kniha na zahodenie, aj keď otrasná obálka k tomu rozhodne zvádza. Btw., Brackettovej podľa všetkého ďakujeme za najkvalitnejšiu časť filmových Star Wars – Impérium vracia úder, kde stála za prvou verziou scenára, a ktorej pamiatke je film aj venovaný.... celý text
Živého mě nedostanou!
2010,
Dušan Fabian
Možno sa tejto knihe dajú vytknúť nejaké formálne nedostatky, je to však vrchovato zábavné čítanie (ak by som mal voľne parafrázovať zadnú stranu obálky: „Najlepšia predpotopná fantasy ever!“), k tomu nadupaná akcia, charizmatický hrdina (a čo keď je po smrti) a veľmi otvorený koniec, dávajúci nádej na ďalšie podobne skvelé dobrodružstvo.... celý text
Leviatan
2011,
Scott Westerfeld
Je to už dlho, čo som čítal nejakú knihu pre mládež (no dobre, Harryho Pottera), ale Leviatan vzbudil moju pozornosť svojím názvom, vizuálom i načrtnutým dejom odohrávajúcim sa v alternatívnych „steampunkových“ dejinách 1. svetovej vojny. Po jej prečítaní rád konštatujem, že som nebol sklamaný a byť ešte v chlapčenskom veku, bol by som asi aj nadšený. Po vizuálnej stránke ide naozaj o veľmi peknú knihu. Od vymakanej obálky – podmanivo kombinujúcej „mechanicko-industriálne“ a „rastlinno – figurálne“ motívy, cez množstvo celostranových ilustrácii – kniha sa tak číta skoro ako komiks, až po úžasnú mapu Európy k r.1914 na prednej a zadnej predsádke, kde sú jednotlivé krajiny vyobrazené podľa príslušnosti k spoločensko – ekonomicko – politickej orientácii. A práve tá orientácia a z nej vyplývajúci konflikt je hlavnou kostrou i atrakciou tejto knihy. V týchto alternatívnych dejinách totiž vývoj v prírodných vedách – genetike a biológii všeobecne na jednej strane a v mechanike a strojárenstve na druhej strane – predbehol našu verziu histórie, a tak proti sebe stoja nie Trojdohoda a Trojspolok, ale „darwinisti“ a „industriálovia“. Čo v praxi znamená, že zatiaľ čo jedni sa spoliehajú na geneticky vylepšené umelé zvieratá (niekedy obludných rozmerov, viď lietajúca živá „supervzducholoď“, pardon, veľryba, Leviatan), tí druhí vsádzajú na stroje, takisto dovedené do monštruóznych rozmerov, napr. na ôsmych nohách chodiaca parná fregata o výtlaku tisíc ton – vôbec sú uprednostňované nohy (v rôznom počte) pred pásmi a kolesami. Takže svet je to naozaj zaujímavý. A čo príbeh? V prvom rade udrie po otvorení knihy do očí veľká riedkosť textu, čo je však dané samozrejme určením cieľovej čitateľskej skupiny. Pri relatívnom zaujatí sa tak kniha číta aj pri svojich vyše 400 stranách (z ktorých mnohé zaberajú už spomínané ilustrácie) doslova rýchlosťou blesku. Ale k príbehu a jeho protagonistom. Príbeh, napriek svojej jednoduchosti a ľahkej naivite, je dostatočne napínavý a dobrodružný a ani na chvíľu nenudí. Kniha však trochu trpí syndrómom „prvého dielu“, kde sa všetko len pripravuje, nahadzuje a nastavuje a čitateľ sa oboznamuje so svetom a jeho postavami. Hlavné postavy – rakúskeho chlapca Aleka, potomka panovníckeho rodu na úteku, a britskú dievčinu Deryn vydávajúcu sa za chlapca, aby mohla slúžiť v letectve, si nemožno od začiatku neobľúbiť, tak ako možno od začiatku odrátavať kapitoly, kedy sa konečne stretnú (v 22.) a pri akej príležitosti (veľmi dramatickej). Zaujímavou postavou je doktorka Barlowová – jedna z Majstrov (niečo ako darwinistický experti), diplomatka, riaditeľka londýnskej ZOO (vedecká superultra pozícia) a v neposlednom rade vnučka samotného veľkého Darwina (inak aj v „našej“ skutočnosti, samozrejme, v nej to bola „iba“ vedkyňa). Jej špeciálna misia do Konštantínopolu, na ktorej jej ako dopravný prostriedok slúži práve Leviatan, je jednou z hlavných dejových línií knihy. Na palube Leviatanu sa ako kadet nachádza aj Deryn a v istom bode sa ich cesta pretne s cestou Aleka a jeho spoločníkov, ktorí sú na úteku pred nepriateľmi. Summa-summarum, Leviatan je veľmi vydarená fantasy pre mládež, s atraktívnym dobrodružným príbehom, sympatickými postavami a odohrávajúca sa v zaujímavej alternatívnej verzii dejín Veľkej vojny (ako je inak tiež známa 1. svetová vojna).... celý text
