Boh múch přehled
William Golding
Haváriu lietadla na neobývanom ostrove prežije iba skupina anglických chlapcov. Pocit dobrodružstva zakrátko vystriedajú hodiny plné hrôzy a strašidelných predstáv. Čitateľ čoskoro stratí pocit, že číta príbeh chlapcov, ktorí vinou svojej nezrelosti nie sú schopní zorganizovať sa, a ocitne sa vo svete dospelých, ktorých najnižšie ľudské pudy, túžba zabíjať a vládnuť brutálne prenikajú tenkým nánosom civilizácie. Román je alegóriou spoločnosti bez práva a zákonov, kde je život neistý a hrozivý; obraz spoločnosti vytvorenej človekom, ktorý stratil nevinnosť a zmenil sa na sebca a nositeľa zla.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2002 , Slovart (SK)Originální název:
Lord of the Flies, 1954
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Boh múch. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (464)
Z počátku mě dílo moc nepřitahovalo, ať už to bylo opakujícími se motivy ostrova jako v Robinson Crusoe anebo tím bojem o přežití, které se v dnešní době objevuje v mnoha dalších dílech. V průběhu knihy si mě však postavy získaly, i když ne všem se jejich dobrota vyplatila. Zarazilo mě, čeho všeho jsou děti schopné, abych knihu lépe pochopila, pustila jsem si k ní dodatečně stejnojmenný film z roku 1963 a musím říci, že mě uchvátil stejně, jako kniha samotná.
Jsou knížky, které má člověk rád, a pak ty, které bytostně nenávidí. Po přečtění jsem předala dál, protože jsem si prostě pána Much nemohla nechat v knihovně. Golding odhaluje ty nejhorší pravdy o lidské povaze. Číst tuhle knížku prostě fakt bolí, vnitřně bolí. Je to skvěle napsané dílo. Možná bohužel.
Související novinky (1)
Knižní novinky (49. týden)
05.12.2021
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Boh múch v seznamech
v Právě čtených | 44x |
v Přečtených | 4 364x |
ve Čtenářské výzvě | 852x |
v Doporučených | 295x |
v Knihotéce | 721x |
v Chystám se číst | 1 352x |
v Chci si koupit | 249x |
v dalších seznamech | 47x |
Štítky knihy
prvotina zfilmováno trosečníci anglická literatura napětí psychologické romány dětský hrdina rozhlasové zpracováníAutorovy další knížky
2003 | Pán much |
2010 | Věž |
1996 | Dědicové |
2005 | Ztroskotání Christophera Martina |
1997 | Dvojí jazyk |
Keď som knihu čítala ako tínedžerka (asi 16 ročná), tak som ju považovala za jednu z najlepších aké som prečítala. Dostala ma na niekoľko rokov a teraz ako vyše tridsaťročná som sa k nej vrátila, aby som si pripomenula ten pocit... A ten už akosi nebol taký intenzívny.
Má svoje nesporné miesto vo svetovej literatúre a je to "must read" pre young adult žáner. Dokonca chápem aj to, prečo je v Amerike na zozname povinnej literatúry - toto ale usudzujem len na základe amerických seriálov a sitcomov.
Ja sa nejdem tváriť, že čítam vždy len kvalitnú literatúru alebo že dokonca takúto literatúru viem jednoznačne rozlíšiť od tej nekvalitnej. Viem len povedať, či ma nejak ovplyvnila, či sa mi páčila a či dokážem nejaké nezrovnalosti v deji "prehltnúť" a prižmúriť oko, lebo viem, čo autor chcel povedať.
Tu na mňa kniha mala silný vplyv, nemôžem povedať, že nie, určite už ale nie tak ako pred pár rokmi.
Je to silná myšlienka a podaná skvelo. Avšak napriek tomu ako sa snaží byť alegorická je príliš jednoznačná a tá metafora je nespochybniteľná a nedáva veľmi priestor na inú interpretáciu, než aká z nej vyplýva.
Je to silný symbol a keď to čítam ako alegóriu dokážem nejaké veci "odpustiť", ak nejdem až príliš do detailov.
Ale ak by som išla, trochu ma mrzí nedostatočné rozvinutie postáv ako Bravčo a Simon. Na to akými nositeľmi symbolov boli oni mohli byť viac prepracovanejší. Bravčo napríklad menej otravný a jeho vzťah s Ralphom tiež hlbší, lebo potom to celkové vyznenie tohto vzťahu a ako dopadol nebolo až také úderné.
Veľmi mi vadili aj spočiatku krásne opisy ostrova, ktoré som považovala za zbytočné a za vlasy pritiahnuté správanie detí, ktoré stroskotali na ostrove. To ozaj je pre nich po takejto udalosti všetko hra a vôbec nemajú strach?
Vybratie Ralpha za veliteľa tiež nemá až taký pevný základ akoby mohlo mať... No a proste veľa takýchto detailov ma rozptyľovalo viac ako predtým.
Našťastie myšlienka diela je dostatočne silná, aby to prebila, len ja už nemám ten pocit výnimočnosti tohto diela.
Ja chápem, že v Amerike je to povinná literatúra aj zároveň preto, lebo je aj napriek tej myšlienke dostatočne, ehm... Jednoduchá - na čítanie a pochopenie toho očividného.
Týmto pre mňa už nie je jednou z najdôležitejších kníh, ktoré som čítala (Meno Ruže a 1984 boli tiež na tomto zozname a ostávajú).
Zároveň musím ale dodať, že je to pozoruhodné a originálne dielo, treba to prečítať, nechať ju "pôsobiť", ale ísť ďalej...