Dílo v červené, dílo ve žluté přehled

10.01.2025

Druhý svazek nám dovypráví linku s Napoleonem, hořící Moskva je nádherná. V první části se Jodo ještě drží jakž takž při zemi, ale to co přijde ve čtvrtém, tedy posledním albu, je už Jodo utržený zcela ze řetězu. Možná díky tomu spousta čtenářů může hodnocení o něco ponížit, ale na druhou stranu já se dost bavil, jak nepředvídatelné a fantasmagorické obrazy se na sebe vrství a ženou děj do otevřeného finiše.

20.09.2024

No, keď uvážime, že som o tejto sérii pred kúpou nič nevedel (len to, že ju píše Jodorowsky a že je krásne nakreslená) a že som si sám netuším prečo myslel, že bude o pilotoch z Druhej svetovej prezývaných Rytieri z Heliopole (fakt), tak sa z toho napokon vykľula riadna divočina, čo poviete? Prvý album sa mi páčil na 4*. Nevykľula sa z neho síce žiadna srdcovka, ale mám rád kontroverzné nápady a skvelú kresbu a to „jednotka“ spĺňala na, nuž, jednotku. Od dvojky som však tak nejak nevedel, čo mám čakať. Možno ani sám Jodorowsky. Pripadalo mi to tak, že chcel spracovať motív špeciálne superhrdinskej skupiny podieľajúcej sa na alternatívnej histórii, vrátane hovoriacej gorily, Nostradama a Imhotepa, ale tak nejak následne nevedel, čo s tým. A podľa toho to dopadlo. Mohlo by sa zdať, že sa bude riešiť konflikt s Napoleonom Bonaparte, ale mne pravdupovediac pripadal divným spôsobom odtlačený na vedľajšiu koľaj. Akoby Jodorowského proste prestal baviť a rýchlo presedlal na Jacka Rozparovača. Ale spôsobom, ktorý mnohých zrejme nenadchne. Za seba vravím, že mi to nevadilo, lebo som čítal Z pekla (kto nie?) a som rád, že sa našiel niekto, kto sa na to pozrel takýmto WTF spôsobom, ktorý je v rámci univerza, aké nám Jodorowsky predstavil, fajn resp. dáva logiku resp. dáva logiku paradoxne práve tým, že je úplne postavený na hlavu a teda logiku nedáva (ehm). Ale nijak ma to nestrhlo. Oceňujem veľa nahých tiel, no nemám rád, ak nie je problém ukázať striekajúcu krv a nahé telo, ale sex je tabu. Je nevravím, že som nadržané prasa a že z toho mali spraviť porno. Ja len vravím, že ma desaťročia fascinuje celosvetovo rozšírený alibizmus, že krv je v pohode a sex zvrátenosť pre úchylákov. Kresba samozrejme super, detto vydanie (veľké rozmery v tvrdej väzbe). Páčilo sa mi, že Jodorowsky prišiel so zoskupením jedincov, ktorí v zákulisí dejín celé veky popoťahujú za nitky osudu, ovplyvňujúc tak reálne ľudskú históriu. A ešte tak ďalšie veky pravdepodobne robiť budú. Páčilo sa mi, že to robia nenápadne. Nečakajte lacnú superhrdinskú nálož, kedy Nostradamus v sprievode státisícov bleskov zletí z oblohy a rozprášil by armádu francúzskych vojakov. Nie, tieto osoby konajú mrazivo nenápadne, v tichosti, takže na Napoleona nezošlú telekinézu, telepatiu, dokonca ani pyrokinézu, ale... zlé počasie. A tak si to budú pamätať dejiny. Samozrejme, tento prístup mnohých sklame. Iné veci sú skôr také na efekt, pretože scenár pravdupovediac zas až taký geniálny nie je. Pripadalo mi to tak, že Jodorowsky tam hermafrodita nedal preto, lebo by to enormne obohacovalo dej, ale proste preto, lebo to pred ním nikto neurobil. Avšak dejovo by sa to teoreticky dalo bez výraznejších problémov vymyslieť tak, aby to bol proste buď len muž, alebo žena. Na druhej strane musím Jodorowského pochváliť za iné súčasti scenára. Napr. najskôr si ťukáme na čelo, prečo Rytieri z Heliopole robia všetko pre to, aby zlikvidovali osobu X a následne ju vyslobodia z hrobu. Začal som za to dávať prudký palec dole, otočím stranu... a na tej to bolo vysvetlené. A dokonca to dávalo zmysel. Ale čitateľ sa aj tak neubráni otázke: a to sa nedalo urobiť jednoduchšie? Nuž... dalo. Ale to by asi nebola sranda, však Jodo? Alebo osoba Y sa po rokoch dozvie, že jej priatelia majú temné vesmírne tajomstvo. Inými slovami - celý čas jej hnusne, zákerne klamali. Jeden z nich mu následne povie vcelku zásadnú informáciu a osoba Y mu v sekunde uverí. Kde ale mala dôkaz, že sa znova nestala obeťou klamstva? Mám proste zo scenára zmiešané pocity. Séria Rytíři z Heliopole je úžasná a pritom priemerná resp. fantastické momenty sa striedajú s nudnými, priemernými, ba až banálnymi. Kým v prvej knihe mi to ešte tak nejak extrémne nevadilo a šupol som jej 4*, v knihe č. 2 mi to predsa len už prekážať. Navyše mi pripadalo divné, že knihy obsahujú spolu štyri „zošity“, v prvých troch je dôraz kladený na Napoleona a v štvrtej je to o niečom úplne inom. Čo si o tom mám myslieť? Mám si o tom vôbec niečo myslieť? Netuším.