V zapomnění přehled

21.11.2024

Jedným z mojich najobľúbenejších textov od Honzu Vojtíška je Ďáblův hřbet. Žartujem. Zdanlivo „obyčajná“ poviedka, Zahrada. Nechcem tvrdiť, že novela V zapomnení ju pripomína, na to sme príbehovo predsa len niekde inde... ale áno doprnkvančič, trochu mi ju fakt pripomenula! Cítil som sa pri čítaní mimoriadne komfortne a to od prvej vety, čo je sen každého normálneho spisovateľa, žiaľ len máloktorý dokáže písať tak dobre a zručne, že sa mu to aj reálne podarí, zaháčkovať vás doslova od prvej vety. Keďže nie sme na románovom poli, ale novelovom, text ide rovno k jadru pudla, zbytočne seba ani nás nezdržuje zbytočnými odbočkami (nechcem povedať blbosťami) a okamžite prejde rovno k veci. To prostredie je fakt jedinečné: divný dom v lone českej prírody, ktorého architektúra sa do nemalej miery nesie v japonskom duchu, v záhrade (a sme pri nej zas!) jazierko s kaprami koi, divná mačka Okurka (Okurka!) a temné a husté lesy, v ktorých sa dňom nocou potulujú kravy miestnych obyvateľov, lebo sú proste zvyknutí nezatvárať ich na noc do maštale. Vďaka sympatickým, v dobrom „banálnym“ (proste ako zo života) postavám som bol zvedavý, čo sa z toho vykľuje, lebo príbeh bol vskutku nepredvídateľný resp. som vôbec netušil, akým smerom vypáli – a prečo. V neposlednom rade musím pochváliť obálku. Michala Březina u Golden Dog už roky odvádza absolútne špičkovú prácu (určite je to jeden z najlepších autorov obálok v Čechách), ale tentoraz sa skutočne prekonal a prešiel na úplne nový level. Možno na samom konci je to trochu uponáhľané, ale zas niekedy je lepšie veci uponáhľať, než ak by sa vyčerpávajúco mali ťahať ako slimák po púšti. Názov krásny.