Odhliadnuc od skutočnosti, že sa čoskoro naša "vyspelá" spoločnosť 21. storočia preklopí do r. 2022, očakávali by sme, že určitým móresom v zmysle hesla: „O tempora, o mores“ nadobro odzvoní. Toto však našťastie neplatí v prípade slovenskej spirituálnej lyriky (nestotožňujte si ju, prosím Vás, s lyrikou katolíckej moderny). Hoci v nej naďalej dominuje ponovembrový suverén elementárnosti a údivu – Erik Jakub Groch, zjavil sa bez varovania nový a mladý fenomén medzi autormi tohto nenápadného typu poézie – Ladislav Lipcsei, so svojou debutovou zbierkou Svätým mečom, ktorá so sebou priniesla skutočné nóvum v chápaní súčasnej spirituálnej poézie.

---

Zabudnite na tradicionalizmus! Zabudnite na kanonizované knihy! Zabudnite na modloslužbu! Zapamätajte si meno Ladislav Lipcsei!

Až programovým dojmom pôsobí koncept individualizovanej viery ako súkromných kontemplácií mladého muža s Bohom, ktorý dokáže pochopiť i buzerantov (b. buzeranti). Dominujúcim znakom pokrokového prístupu k spiritualite je spôsob, akým Lipcsei obracia tradičné determinanty subjektov (tie sakrálne vnímané ako anjeli alebo samotný Boh, ktoré v básňach disponujú ľudským až gaunerským správaním a vlastnosťami, naopak Lipcsei sakralizuje homosexualitu a všednosť v jej skazenej dennodennej podstate).

Práve topos je zreteľným kritériom, ktorým sa autor odlišuje od zvyšku doteraz publikovanej spirituálnej lyriky, zatiaľ čo tá sa odohráva prevažne v rurálnom prostredí, Lipcsei zasadzuje svoje subjekty do mestského prostredia, ktoré však v mnohom pripomína Baudelaireov obraz skazeného a hnusného Paríža. Zdanlivá príbuznosť s Baudelaireom nie je náhodná, pretože autor v mnohom čerpá práve z poézie prekliatych básnikov, najzreteľnejšie zo symbolistickej synestézie zmyslov (konkrétne z chromatizmu a auditizmu), poézia Ladislava Lipcseia je skutočne plná farieb a zvukov. Lyrické subjekty jednotlivých básní sú modelované na podloží klasika slovenskej spirituálnej poézie Erika Jakuba Grocha, od ktorého Lipcsei prevzal chlapčenský lyrický subjekt, ktorý vidí svet optikou svojho elementárneho poznania a naivity.

Pri zameraní na detský lyrický subjekt však zisťujeme, že zbierka je rozdelená na dve základné roviny, kde v prvej sú zobrazované chlapčenské lyrické subjekty neurčitej identity, zatiaľ čo v druhej polovici si môžeme chlapčenský lyrický subjekt priamo stotožniť s detstvom autora, ktorý sa vo viacerých rozhovoroch k tejto skutočnosti priznal a uviedol, že táto rovina mu poslúžila ako biblioterapia vyrovnávania sa s vlastným detstvom.

S výrazom mladého autora tiež korešponduje využitý jazyk, kde dochádza k prienikom medzi spisovným jazykom, jazykom mestským, slangom či dokonca vulgarizmami, a to aj tými anglickými.

Autor tematizuje a spája zdanlivo nespojiteľné, sakrálnosť rôznych konceptov (kresťanstva, budhizmu, hinduizmu či dokonca severské mytologické a pohanské koncepty) prepája so svetom súčasnej popkultúry. Tým zbližuje výraz dnešného mladého človeka s postavou Boha, ktorý je modelovaný ako spolubojovník lyrického subjektu a nie ako jeho trestajúci oponent. Lipcsei tak posunul vzťah s Bohom na rovinu súkromných úvah, bez potreby vyhľadávania inštitucionálneho Boha, čím stvoril podľa môjho názoru programovú zbierku mladšej slovenskej spirituálnej poézie.

---

Celkovo tak ide o autorov vydarený debut, ktorý posúva chápanie spirituálnej lyriky mimo kostolov či spovedníc do verejných priestorov a prezentuje tak Boha prijateľnou optikou mladého človeka tak, ako sa na 21. storočie patrí.

---

Svätým mečom Ladislav Lipcsei

Bítnický štýl písania originálne oživuje mladý slovenský básnik Ladislav Lipcsei v debutovej zbierke Svätým mečom. S veľkým zápalom a zaujatím oslavuje posvätnosť a krásu zdanlivo obyčajných životných situácií a vzťahov. Ako pí... více

---

Komentáře (0)

Přidat komentář

---