Ten "melancholický" Janko

recenze

Po dlhých 94. rokoch od autorovej smrti sme sa dočkali publikácie, ktorá čitateľovi ponúka súhrnný prehľad Matúškovej tvorby, nepočítame tu teda Sobrané spisy básnícke, ktoré vyšli ešte v r. 1921, tie predstaovali iba prehľad básní, no kniha "Piesne a báje" k nim pridáva i Matúškovu prekladovú tvorbu - "Dziady" A. Mickiewicza (na ktorého tvorbe staviali všetci štúrovskí básnici), povesti, piesne a rečňovanky, dramatickú i prozaickú tvorbu.

Umeleckým skvostom sú jednoznačne Matúškove básne, najmä príležitostné, ktorým dominujú notoricky (ne)známe texty, pomenované dvojmo: "Ponad Tatrou blýska" a "Dobrovoľnícka", ktorých dnešnú podobu pozná každý Slovák. Z veršov mnohých básní možno badať povahu samotného básnika, ktorý sa po neúspechu roku meruôsmeho opustil až do štádia, kedy podľahol dobovému hazardu, chorobe a hrozil mu dokonca vynález toho času netradičný - rozvod.

Melancholicky ladené básne však nachádzame ešte pred rokom meruôsmym (1848), ako ináč si interpretovať verše ako: "Všude temno - tichá je noc!/Jak v žaláři: pusto, divě, kde se s hrúzou strach objímá:/Zašlo již léto, chladný vítr věje." (Pomsta), "Temno hory hučia, vietor stromy metá" (Kozia skala), "Na břehu Váhu smutná vrba stojí," (Na kar držaný Ondřeji Langem dne 11. února 1843) či dokonca: "Mŕtve Slovensko - tma nad ním panuje,", rozpoloženie básnika tu plne korešponduje s rozpolžením národa, resp. jeho buditeľov. Únik z týchto veršov možno nájsť v prírodných javoch a topografii, ktoré predstavujú alegóriu začínajúceho revolučného predvoja, zakončeného dobrovolnickými výpravami v období rokov 1848/49. Pomimo známych veršov dnešnej hymny to potvrdzujú i iné, symbolickejšie verše: "Už Slovensko vstáva, lôžko zanecháva,/hoj, rodinka milá,/hodina odbila,/šťastná matka Sláva." (Ponad Tatrou blýska) či ich obmenená podoba: "Už so Slovensko vstáva, putá si strháva,/hej, rodina milá, hodina odbila,/žije matka Sláva." (Dobrovoľnícka), "Nermúťme sa, bratia, však už skoro svitne," (Dunaju slovenský, už ťa zanecháme). Možno tu Matúšku prirovnávať k inému Jankovi, J. Kráľovi, avšak bez radikalizačných prvkov. Priam prorocky pôsobí báseň s trefným názvom "Nová móda", ktorej nadčasové verše: "Ten nezná, čo je slušného,/ tá reč, to pozdravenie/je ešte z veku dávneho,/to teraz v móde nenie./.../Na schopnosti nik nehľadí,/statočným byť svet neradí,/takého sa každá ľaká,/ak hŕbu nemáš peňazí,/môžeš byť cnostná sto razy,/šťastie ťa veľké nečaká,."

Záverečná dramatická a prozaická tvorba, ktorej vznik sa datuje do obdobia Matúškovho vychovávateľského pôsobenia na Orave, nedosahuje tak pôsobivý obraz, v porovnaní s tovrbou básnickou.
Zaujímavou časťou knihy je i priblíženie dobových literárnohistorických polemík o autorstve básní "Ponad Tatrou blýska" a jej obmenenej podoby "Dobrovoľnícka", z ktorých sa vzišla slovenská hymna. (v hre bolo i autorstvo Karola Kuzmányho, no napokon sa ho podarilo objektívne priradiť Jankovi Matúškovi).

Knihu odporúčam prečítať si každému, kto sa chce o postave Janka Matúšku dovzedieť viac, než len to, že je autorom našej národnej internacionály, pretože toto vedomie je, vzhľadom na autorov život a pôsobenie, slabé. Napokon, sám "najväčší slovenský básnik" - Hviezdoslav, v oslavnej básni Matúškovi uvádza:

"Ten akátový vôkol šum
akoby z jeho snoval sa dúm,
a mocne cíti to náš duch,
že živý je i z jeho túh."

Janko Matúška, život a dielo. Obsahuje: I. Básne: Povesti, Príležitostné básne, Piesne a rečňovanky. II. Dráma: Siroty. III. Próza: Zhodla liptovská. Zostavil, edične pripravil, úvod a poznámky napísal Miloš Kovačka. více

Komentáře (0)