V poradí piata básnická zbierka takmer zabudnutého básnika Pavla Suržina z Levoče sa vyznačuje silným pôsobením naturomorfných obrazov, ktoré nás ako čitateľa sprevádzajú celou zbierkou. Povšimnime si však, že príroda v Suržinovej zbierke nezohráva iba rolu zátišia, tzv. natura morta, ale je i aktívnym činiteľom, t. j. natura naturans.
Príroda je u Suržina nápadito implementovaná do dobových podmienok Československa 70. rokov, a to i napriek zdanlivo tematickej disproporcii oboch častí zbierky: 1. Z riadkov vrások, 2. Robotné dni.
Trošku rušivým dojmom zapôsobia na súčasného čitateľa básne (vychádzam z roku 2023) v druhej časti zbierky Robotné dni, ktoré už ako sám názov napovedá, sú zamerané na persóny dobovej spoločnosti (napr. proletári, revolucionári....), našťastie natura naturans v Suržinovom podaní je natoľko dominantná, že tieto "živly" vo veršoch pod jej vplyvom skoro zanikajú.
Prekvapujúco v zbierke možno nájsť i básne, ktorými autor útočí na dobovú nespravodlivosť a triednu spoločnosť, opäť k tomuto účelu využil prírodu ako neutralizujúci prvok (napr. báseň Na hraniciach).
Celkovo sa dá povedať, že v zbierke Pokiaľ ma má život dominuje život, avšak ten naturálny, pokiaľ ide o každodenný život lyrického subjektu, ten zaniká v Suržinových veršoch, ale kto vie? Možno je toto konštatovanie založené len na mojom nepochopení dobovej atmosféry. Žiaľ, je isté, že Pavol Suržin mi už na túto otázku neodpovie, a tak ju ponechávam len v rovine básnickej otázky.
Pokiaľ ma má život Pavol Suržin