Nové komentáře u knih Daniel Tammet
Narozen v modrý den
„“Spojler: to není knížka o autismu, ale o naprosto superextramega výjimečném jedinci s diagnózou poruchy autistického spektra. Jedná se o ucelený příběh s dobrým průběhem i koncem, naprosto odlišným od kulometného dávkování Naoki Higašidy v A proto skáču… Daniel nám dává nahlédnout trochu pod pokličku autismu, ale je natolik vysokofunkční, že se může zdát, že zvládnout tuto diagnózu je brnkačka. Není. Ale díky za každou takovou publikaci.“... celý text
— Koškin
Narodený v modrú stredu
„Za to, ako sa pasuje so svojím osudom a čo všetko dokáže, dávam 5 hviezdičiek. Ale kniha ako taká ma ako čitateľa veľmi nebrala.“
— amigo17
Narozen v modrý den
„Bola to moja prvá kniha s témou autizmu a neľutujem, že som po nej siahla, aj keď to nie je práve môj obľúbený žáner. Zo začiatku ma trochu otravovali dlhé popisy toho ako funguje autorove vnímanie čísel ale po dočítaní knihy som pochopila, prečo sa tomu venovalo toľko pozornosti. Ocenila by som, keby bola aspoň časť knihy napísaná formou dialógu postáv, a nie vždy len sprostredkovane cez autora. Najviac ma potešili posledné 2 kapitoly, takže všetkým odporúčam knihu dočítať až do konca.“... celý text
— ivka7708
Narozen v modrý den
„Nejlepší kniha, co jsem četla, o prožívání autisty. A to jsem si myslela, že Podivný případ se psem nic nepřekoná.“
— Dreamal
Narodený v modrú stredu
„Narodený v modrú stredu je autobiografiou autistu, savanta. Táto kniha ponúka fascinujúce okamihy života "iného" dieťaťa aj to,ako sa s tým vyrovnávali jeho rodičia. Danielovi ešte ako dieťaťu bola diagnostikovaná epilepsia, čo súvisí s činnosťou mozgu u savantov. Celý opis prvého záchvatu som prežívala s Danielovým otcom, nakoľko len pár týždňov predtým som si sama zažila to isté. Aj keď, priznávam, Daniel mal oveľa silnejší záchvat,no v tom momente boli minúty hodinami. Zvláštnym pre mňa bolo, aký odvážni (alebo ľahkovážni?!)jeho rodičia boli. Popri Danielovej diagnóze si spravili ďalších 8 detí a to aj popri vážnej chorobe otca.
Ale späť k Danielovi…
To, čo je pre nás bežné, ako hra na školskom dvore, spoločné plnenie zadaní v škole,bolo pre Daniela nepochopiteľné. Musím však povedať, že už v 80.-90.rokoch bolo školstvo v UK na inej úrovni ako je to u nás dnes. Neraz sa stretávam s tým,ako pedagógovia nútia deti jesť čo nechcú, robiť veci tak ako sa má a netolerujú inakosť. Daniel môže byť len rád, že vyrastal v Británii. Učitelia boli vo veľkej miere tolerantní.
To, akým spôsobom sa učil rôzne jazyky mi prišlo až smiešne jednoduché-samozrejme v jeho podaní,ja neovládam ani angličtinu a nie za 2 týždne sa naučiť islandsky tak,aby som viedla rozhovor v tv(Daniel to dokázal a nielen to!)
Zaujímavé bolo,ako sa vybral do sveta- SÁM! Spoznal mnoho ľudí a stal sa odvážnejším, smelším, osvojil si znaky empatie a riadil sa nimi, čo mu výrazne pomohlo v medziľudských vzťahoch.
Tiež nám odhalil kus zo súkromia a spolunažívania so životným partnerom.
Niekoho jeho výklad "fungovania" matematiky nudil,no pre mňa to bolo WAU! Ak by sa jeho teóriou učila matika na školách, možno aj zo mňa by sa vykľul génius! ODPORÚČAM“... celý text
— Vknihách
