amigo17 komentáře u knih
Bolo to vtipné, v prvej časti viac ako v druhej. K záveru mi to už prišlo dlhé a keď som dočítal, mal som dojem, že je to bolo ukončené bez nejakej pointy. Larry písal písal písal a zrazu si povedal "a ďalej už nepíšem.."
Dve knihy v jednej a tá jedna plná autorových úvah sa mi ťažko čítala, čo by nebol až taký problém, keby ma to zaujímalo. Ale to teda bohužiaľ vôbec. Tá druhá, majúca priamy súvis s výletom, tá bola super.
Silné a depresívne. Na našej planéte je veľmi veľa miest, kde sa pri narodení iná karta ako Čierny Peter ani vytiahnuť nedá.
Za to, ako sa pasuje so svojím osudom a čo všetko dokáže, dávam 5 hviezdičiek. Ale kniha ako taká ma ako čitateľa veľmi nebrala.
Dávam plný počet s dôrazom na "stručné", lebo z tohto pohľadu ide o výbornú "brožúrku" pre niekoho, kto o Rusku doteraz nič nečítal a nepatrí to medzi jeho priority ani v budúcnosti.
O ruskej zime som už voľačo prečítal a ešte som s ňou dozaista neskončil (Súostrovie Gulag povážlivo vyčnieva z poličky), ale bol som zvedavý aj na zimu americkú.
V tomto prípade aljašskú.
A hoc len v románovej podobe.
A hoci ide o príbeh vymyslený, nejde bohužiaľ o žiadne sci-fi. Lebo "domáce násilie" je fenomén viac skutočný (a v stále mnohých domácnostiach prítomný) ako iba knižný. :-/
Hoci je tento "nešvár" ústrednou témou, kniha (resp. autorka) vás očarí krásou a zradnosťou aljašskej prírody, tým, ako je nutné svoj život tam týmto podmienkam uspôsobiť, že dobrí susedia sú na nezaplatenie a keďže je príbeh zasadený do doby, kedy telefóny a internet ešte neboli súčasťou našich životov, môže u niekoho vzbudiť aj nepatrnú štipku nostalgie "za starými dobrými časmi" :-)
A hej. Je tam aj láska. A nie len jedna, ale viac. A nie tak ako by sme chceli a predstavovali. A viac nepoviem. Treba si to prečítať. Je to pekné a stojí to za to. ;-)
Na málo stranách (179 aj s poďakovaním) vcelku dosť veľa zaujímavých postrehov a myšlienok odpozorovaných v Poľsku, Maďarsku, Španielsku, Veľkej Británii a tiež USA. Veselé čítanie to teda síce nie je, ale príkladmi veľmi dobre vysvetľuje mnohé fenomény, s ktorými sa dnešné demokratické spoločnosti stretávajú a ktorým čelia.
Prírodné podmienky sú tam pre život značne nepriaznivé. A keďže to tam spravujú rusi, podmienky pre život sú ešte náročnejšie... A ak by sa mi mal snívať zlý sen, toto je preň lokalita ako stvorená... A kto nemá rád medvede, ten tam sa tam tiež hrnúť nebude...
brrrrr, žima mi z tej knižky...
"Přátelé a přátelkyně", toto je kniha o spánku, ktorá otvára oči. Toto je kniha, ktorú by som si prial prečítať už nejakých 20 rokov dozadu. Toto je kniha, ktorú by som si prial, aby moji rodičia mali možnosť prečítať si 40 rokov dozadu.
Ak by ste si mali tohto roku prečítať iba jednu knihu, podľa mňa by to mala byť táto. Nie preto, lebo je dobrá. (Je vynikajúca). Ale preto, lebo "spánok patrí k najdôležitejším, ale najmenej pochopeným aspektom nášho života a zdravia". A (zatiaľ?) neviem o inej publikácii, kde by bolo o spánku toľko užitočných a zaujímavých informácií na jednom mieste.
Ministri práce, školstva a zdravotníctva by ju mali nielenže propagovať všade kade chodia, ale v rámci svojich rezortov ju aj v čo najvyššej miere aplikovať. O zamestnávateľoch, ktorým zdravie ich zamestnancov nie je ukradnuté ani nehovoriac. Rodičia, ktorí by chceli lepšie pochopiť súvis medzi spánkom, učením, pamäťou a zdravím ich detí, majú túto knihu už v nákupnom košíku.
Autora chválim za to, ako sa všetko snažil priblížiť skutočným reáliám, čo sa mu aj podarilo. K dokonalosti mi chýbalo lepšie, hlbšie vykreslenie postáv. Ale číta sa to dobre, je to napínavé a nenudil som sa ani raz.
Ak niekto netuší, čo a prečo sa udialo u našich severných a východných susedov za posledných 500 rokov, tak v tejto knihe sa to dozvie. Veľmi dobrá a zaujímavá kniha. Silno odporúčam!
PS: Rozmýšľam, prečo nám na dejepise žiaden učiteľ nikdy neodporúčal nejakú knihu na prečítanie. Existuje toľko kvalitných kníh na rôzne témy či historické obdobia a ak vezmeme do úvahy, že história a dejiny nie sú jednoduché, ale komplikované, tak učebnice to komplexne utiahnuť nemôžu...
Ten prípad, kedy človek nevie, čo by chcel čítať a tak si z poličky vyberie len niečo naslepo a už počas čítania zistí, že lepšie si v tej chvíli už ani hádam vybrať nemohol.
Trochu povzdych na záver s jemným nádychom spoilera, tak si "ma" prípadne dočítajte až po prečítaní:
Škoda že nežijeme v dobe (neviem či vôbec niekedy taká bola a že za naších čias taká isto-iste nenastane), kedy by sme na palubu lietadla mohli bez obáv pustiť hocikoho..
Kniha je písaná starším mužom o staršom mužovi, ktorý sa vcelku dosť zaoberá svojou minulosťou. Táto dejová línia mi veľmi nesadla. Našťastie sa pomedzi to vošli aj zaujímavé pasáže (či už z prostredia detskej nemocnice alebo bulváru), ktoré mi už sadli lepšie a vďaka ktorým knihu hodnotím skôr kladne.
Monk, ktorého možno sem tam zahliadnuť u nás v telke, mi je sympatickejší.
Fenomenálna kniha. Rád by som si takéto rozmanité zbierky reportáží prečítal o každej krajine. Veľmi podarený koncept ako aj výber. 6 hviezdičiek.
Pekná kniha. Aj smutná, aj vtipná, i myšlienka k zamysleniu sa v nej nájde, ba aj štipka dejinných udalostí sa ta vošla. Ja nebanujem. =)
Výborná kniha, vďaka ktorej som strávil jeden deň v Manile bez toho, aby som vytiahol čo i len päty z domu. Pán Tochman ma presvedčil o tom, aký som rád, že tam nemusím byť čo i len minútu osobne.
Ako mínus knihy vydanej vo vydavateľstve Absynt vnímam to, že neobsahuje ani jednu fotografiu, hoci by ich mala obsahovať hneď niekoľko, nakoľko autor s nimi v texte aktívne pracuje.
Netvrdím, že text v knihe by mal byť čo najviac nahutnený s veľkosťou písma 6, ale aby kniha fungovala ako ventilátor, lebo človek venuje viac času otáčaniu strán ako čítaniu, tak to je na mňa trochu moc. Namiesto 350 mohla mať kniha v pohode strán 200 a zopár stromov by ešte bolo žilo...
K samotnej knihe, námet super, ale krátkosť kapitol a vždy pohľad inej osoby podľa mňa príbehu uškodili. Čítalo sa to príliš rýchlo a nikde nebol priestor sa do príbehu hlbšie začítať. Miestami som mal dojem, že nečítam knihu, ale film. Škoda. Keď autorka v závere opísala koľko námahy si dala s prípravou, tak je to fakt krátke.
Najviac sa mi páčila postava obuvníka.
Začiatok sa mi páčil, ale po vojne to u mňa prestalo fungovať. Je tam niekoľko myšlienok, ktoré tnú do živého, ale príbeh ako celok ma teda miestami veľmi nudil. Nie je to síce literatúra určená na pobavenie, ale čítať len preto, aby som to dočítal, to tiež nie je ono.
Oceňujem preklad. Pri takomto štýle a slangu, (ktorý mimochodom kvitujem), to musela byť iná "zábava".
"Mozog je tyran, ktorý nemá páru."
Pomer počtu strán ku kvalite mi príde neprimeraný a ten záver, no neviem, mne to prišlo nedokončené.
Kedysi dávno som prečítal Svedkyňu ohňa. Keďže mi aj po dlhej dobe ostal dobrý dojem, tak na Hypnotizéra som sa vyslovene tešil a... a som značne rozčarovaný. S mnohými negatívnymi komentármi sa do značnej miery stotožňujem.