Nové komentáře u knih Genevieve Gannon
Matky
„První polovina je trošku zdlouhavá, ale zase je nutné nás seznámit s úsilím, které oba páry podstupují a jejich další problémy. Závěrem už jen čekáte na rozhodnutí soudce, protože fandíte oboum párům. Četlo se mi to moc dobře.“... celý text
— Jirinamac
Matky
„Ze začátku hodně pomalý rozjezd, ale pak už to bylo zajímavé. Stojí za přečtení.“
— angelak
Matky
„Svižná, tematicky vděčná kniha. Příběh dvou matek, které po návštěvě reprodukční kliniky řeší dilema neplodnosti. Vytouženého dítě se narodí, ale nesprávné matce. Zajímavý průběh s ohledem na to, že byl inspirován skutečnými událostmi.“... celý text
— marketa1860
Matky
„Zajímavý příběh dvou párů a jejich obrovské touze po dítěti a následné záměně vajíčka. První část popisující jejich cestu k těhotenství mi přišla zajímavější a velmi přesvědčivě popsaná, druhá část o soudním sporu pak lehce slabší. Celkově jistě stojí za přečtení.“... celý text
— VendulaB
Matky
„Priznám sa, mojou šálkou kávy takéto príbehy práve nie sú, pretože mi spôsobujú veľmi veľké emocionálne búrky a nútia ma príliš nad všetkým premýšľať.
Táto knižka ma však hneď zaujala svojou anotáciou, pri ktorej, keď som si ju čítala, mi po chrbte behali zimomriavky a niečo v mojom podvedomí vedelo, že si ju skrátka potrebujem prečítať.
Začiatok bol relatívne pomalý, autorka dáva čitateľovi veľa priestoru na spoznanie hlavných protagonistov, na utvorenie si názoru, na zistenie, či sú čitateľovi sympatickí alebo nie, ... Ja som si však ani k jednému páru či osobe žiadne hlbšie puto nevytvorila, pretože tým, ako sú podpísaní, sa mi nezdali príliš reálni.
Celková zápletka, ktorá je najdôležitejšou časťou tohto príbehu, bola výborná a nie raz som sa pristihla, že mi nad tým prečítaným vlhnú oči, avšak na môj vkus bola až príliš rýchla oproti naozaj veľmi pomalému začiatku. Nič by sa nestalo, keby autorka ubrala pár počiatočných kapitol a v zápletke ich zase zopár pridala.
Čo sa záveru týka, pri čítaní celého súdneho sporu mi nebolo práve ľahko na srdci a v duchu som sa pýtala sama seba, komu by som ja na mieste sudkyne zverila ono dieťa. A veru som si aj poplakala, keď celý súdny spor skončil inak, než som si pôvodne myslela, že skončí.
Úplný koniec príbehu bol pre mňa tak trošku ľadovou sprchou, keďže za mňa pôsobil až príliš rozprávkovo a opäť nie veľmi reálne.
Odhliadnuc od toho, čo sa mi na tejto knižke nepáčilo, moje pozitívne dojmy stále o čosi prevládajú a ja nemôžem povedať, že by som pri čítaní trpela. Teda ... Trpela som, ale nie skrz to, ako je knižka napísaná, ale kvôli emóciám, ktoré vo mne miestami dokázala vyvolať.“... celý text
— Knihochod
