Knihochod komentáře u knih
Neviem prečo, no akosi som žila v tom, že táto kniha je poslednou zo série o princeznej Katji a jej putovaním za záchranou domova. Nebudem teda skrývať fakt, že ma zistenie, že sa s touto protagonistkou ešte nemusím rozlúčiť a že zo záveru knižky je cítiť prísľub ďalšej, a teda už naozaj poslednej, časti.
Zo začiatku som mala trošku problém zorientovať sa v tom, kde sa moji ľúbení hrdinovia ocitli, ale teda netrvalo to dlho a dostala som sa späť do obrazu a teda musím povedať, že klobúk dolu!
I keď ma tie politickejšie časti príbehov veľmi neberú, akosi to práve v tejto sérii chápem a dokonca obdivujem, ako to Natali dokázala napísať tak, aby to dávalo hlavu aj pätu, a ja si pri čítaní nehovorila, že je to zbytočných x strán na čítanie o niečom, čo ma absolútne nebaví.
Moja romantická duša v tomto prípade plesala radosťou a blahom, pretože Katja a Argos KONEČNE dostali momenty, ktoré som im priala prakticky od počiatku série bez toho, aby sa v tú najmenej vhodnú dobu objavil nejaký kazišuk (áno, Horan, dívam sa na teba!).
A teraz mám otázku priamo na autorku: Natali, čo také ti Katja urobila, že si na ňu (a aj na mňa) bola v závere taká krutá? Reálne ma po veľmi dlhej dobe čítanie bolelo a dúfam, že sa ti poriadne štikútalo!
Ja som nadšená a popravde, teším sa, keď bude vydaná celá séria, aby som si to Katjine putovanie mohla prečítať v jednom kuse bez dlhších páuz.
S blížiacimi sa sviatkami rástla moja vnútorná túžba siahnuť po knižkách vyslovene vianočných a čo je viac vianočné, ako kniha, ktorá má tento sviatok priamo v názve, že áno?
Priznám sa, že som očakávala príjemný oddychový príbeh s pozadím zasneženého prostredia nasiaknutého Vianocami a i keď to vianočno bolo vykreslené nádherne, po dočítaní si vôbec nie som istá, o čom bol vlastne dej ako taký, nakoľko sa toho udialo, na môj vkus, až príliš mnoho, no zároveň nič priveľmi detailne.
I keď som tak nejako počítala s tým, že nedostanem žiadny dychberúci príbeh, čosi tak predvídateľné a naozaj naivné som práve nečakala. A nie, nikto ma nepresvedčí, že žena, ktorú manžel opustí pár hodín pred svadbou, sa zvládne DOSLOVA za pár dní zamilovať do niekoho iného a odpustiť klamstvo. A i keď mám veľmi rada šťastné konce, akosi neviem prekúsnuť, že by ich získali všetky postavy v úplne rovnaký čas na rovnakom mieste.
I keď obálka je nádherná (ostatne, ako všetky z tohto vydavateľstva) a prostredie popísané uveriteľne, celkovým príbehom ma práve táto knižka na Vianoce úplne nenaladila. Škoda.
Posledná vyslovene jesenná knižka za mnou a … poviem vám, že úplne neviem, kde alebo ako by som mala začať, aby som hneď nevyznela až príliš kriticky …
Obálka je nádherná. Evokuje vo mne také to príjemné čítanie, ktoré má v čitateľovi vyvolať chuť utiecť niekam do kaviarne a vychutnať si teplé perníkové cappuccino so zákuskom a cez okno sledovať, ako vonku zo stromov padá zafarbené lístie …
Aj popis prostredia v ktorom sa dej odohráva na mňa pôsobil presne týmto dojmom, avšak potom prišli na scénu postavy a moja romantická idylka odpadla spolu s farebnými listami kamsi na cestu, kde ju pojazdili autá svojimi zaplatenými kolesami.
Poviem vám, že naivnejšie postavy (nie len jednu, ale takmer všetky) som už dávno pri čítaní nestretla a správanie našich protagonistov sa mi k ich údajnému veku absolútne nehodilo. Pri Jeanie by som to však ešte zvládla prekúsnuť, na naivky z romantických kníh som dokonale zvyknutá, avšak k údajnému hundrošovi Loganovi mi to absolútne nesadlo a v určitých momentoch sa správal ako dievča v pubertálnom veku.
Akože detektívna zápletka bola tak neuveriteľne priehľadná, že aj naivita a neschopnosť hlavnej hrdinky spojiť si dokopy dva a dva mi v tomto prípade prišla veľmi prehnaná.
Čo som nečakala boli vcelku detailne popísané erotické scény, takže kto by ste chceli túto knihu dať prečítať mladšiemu čitateľovi, pozor na to. A teda netvrdím, že boli popísané nejako zle, ale do celého toho romantického nevinného prostredia mi vôbec nezapasovali. Skôr to na mňa pôsobilo, ako keby autorka už nemala o čom písať a tak sa rozhodla šupnúť do deja zo tri pikantné scény len tak, aby reč nestála.
Veľmi ale veľmi som chcela, aby sa mi táto knižka páčila, aby som si ju užila a spíjemnila mi ročné obdobie, ktoré ja veľmi nemusím, no privodila mi akurát jesennú depresiu.
Kvôli predchádzajúcemu prípadu boli moje očakávania na ten ďalší veľmi vysoké a o to väčšie bolo moje sklamanie, že sa mi nedostalo ich naplnenia.
Všeobecne som od začiatku mala problém dostať sa do deja a začítať sa tak, že by každé odloženie knižky bolo pre moju citlivú knihomoľskú dušu doslova utrpením. Aj by som povedala, že som ju v určitých okamihoch rada odložila a nie práve z dôvodu, že by som popisované udalosti potrebovala rozdýchať. Skôr som sa s postupujúcim príbehom trošku nudila.
V tomto prípade bol začiatok, podľa môjho názoru, dosť silný, a postupne, ako vychádzali na povrch nové skutočnosti a noví podozriví, kvalita značne upadla a to hodnotím najmä na základe toho, že som nemala takmer žiaden problém odhadnúť páchateľa. A to vy, ktorí ma už nejaký čas sledujete, dobre viete, že nie je pri detektívkach práve mojou silnou stránkou.
A aj to celé prostredie Útočiska ako akéhosi kultu mi nebolo práve po chuti a celé vyšetrovanie mi tentokrát prišlo zbytočne zdĺhavé (keďže mi bolo jasné, kto je vrah).
Keď všetko teda vezmem do úvahy, tento prípad hodnotím ako jeden z tých slabších.
S napätím som očakávala ďalší diel s mojou najobľúbenejšou detektívkou a keď sa mi konečne dostal do rúk, nedokázala som sa od neho odtrhnúť. O tom svedčí aj fakt, že sa mi po relatívne dlhej dobe podarilo týchto takmer 400 strán zhltnúť v priebehu dvoch dní.
Mám rada začiatky, ktoré nie sú plné nudnej omáčky, ktorá čitateľa vyšťaví skôr, než sa dostane k tomu dôležitému, a v prípade tejto knihy tomu nie je inak. Autorka vybalí začiatok prípadu hneď pár strán po úvode knihy a to takým spôsobom, ktorý čitateľa chytí a až do rozuzlenia drží v napätí, ktoré by sa dalo krájať.
To, ako má Lisa Reganová všetko do najmenšieho detailu premyslené a ako dokáže prinútiť čitateľa obviňovať zo spáchaného zločinu viacerých ľudí a nakoniec úplne zmiasť, je niečo, čo ma na jej tvorbe nesmierne baví a aj rozuzlenie tohto prípadu bolo pre mňa jedno veľké wau.
A teda tajomné kapitoly, ktoré pretínajú príbeh a na prvý pohľad s prípadom vôbec nesúvisia? V-Ý-B-O-R-N-É!
Táto časť je za mňa jednou z najlepších z tejto série a nezostáva mi nič viac, iba vám ju odporučiť.
Táto kniha bola témou veľmi ťažká, spracovaním a čitateľským zážitkom výborná!
Isto viete, že ja príbehy písané z pohľadu dvoch osôb prosto a jednoducho zbožňujem. O to viac, pokiaľ sú oba pohľady výborne spracované, čo táto kniha splnila na plnej čiare a ja som, pravdupovediac, nemala ani trochu času na nudenie sa.
Aj samotný dej nezačína žiadnou zdĺhavou omáčkou, ale rovno vtiahne čitateľa do stredu diania, ako keby sa sám ocitol v miestnosti s Ericou alebo Thomasom a prežíval to, čo ona alebo on. A ja musím priznať, že sa mi pocity, ktoré som pri knižke mala, neveľmi páčili, ale od čítania som sa absolútne nedokázala odtrhnúť.
Tým, že sa kniha venuje veľmi ťažkým témam, o ktorých je podľa mňa ale dôležité hovoriť (alebo čítať), je na začiatku napísané varovanie, aby si každý dobre rozmyslel, či také čosi vôbec chce čítať.
Mne osobne sa kniha veľmi páčila, je napísaná naozaj výborne.
Dlho-predlho som odkladala čítanie tejto knihy a to aj napriek tomu, že ma to niečím ku nej ťahalo. Vždy som ale dala prednosť inej.
Bola som hlúpa? Áno, bola.
Uznávam, príbeh má trošku pomalejší rozjazd, takže som párkrát premýšľala, či je to pre mňa to pravé orechové a či by som to čítanie nemala opäť odložiť. A taktiež mi zo začiatku robilo problém orientovať sa v popisovaných časových linkách, ale je to čisto o zvyku. Keď už sa príbeh rozbehol, a že sa teda rozbehol poriadne, prestalo to na mňa pôsobiť mätúco.
Približne od tretiny knihy to bolo výborné čítanie plné nečakaných zvratov, krutosti, násilia, … a ja som to skrátka a jednoducho žrala. Každá stránka bola lepšia, než tá predchádzajúca a ten koniec? Ten ma úplne dorazil, nakoľko to nebol taký ten klasický šťastný koniec, ale zanechal vo mne zvláštnu, priam horkosladkú pachuť.
Ešte by som sa rada vyjadrila k dvom protagonistkám - Morene a Vesne, a tomu, ako skvelo ich autorka vykreslila. Zatiaľ, čo Morena je temná a racionálne uvažujúca, Vesna je stelesnenie slniečka a tak trošku naivná, vidiaca dobro v každom, i tom najhoršom človeku. A ja som to zbožňovala! Aj keď sem-tam by som Vesne jednu vrazila, aby jej z očí spadli tie jej ružové okuliare.
Touto knižkou som sa oficiálne nalákala na ďalšie od tejto autorky a už sa nemôžem dočkať, kedy sa do nich pustím.
Čo sa kníh od Holly Jackson týka, vždy mám vnútorný pocit, že nimi nemôžem šliapnuť vedľa. S potešením musím konštatovať, že môj pocit bol aj tentokrát správny a táto kniha výborná.
Holly má neuveriteľný talent vtiahnuť čitateľa do deja prakticky okamžite, bez zbytočného trápenia, a udržať ho v napätí po celý priebeh príbehu. A na záver ho totálne odrovnať celkovým rozuzlením. Takže určite sami usúdite, že k príbehu žiadne výhrady nemám.
Čo sa postáv týka, ani o jednej nemôžem povedať, že by mi pripadala plochá a bez akéhokoľvek charakteru, nakoľko boli všetky popísané dostatočne na to, aby si o nich čitateľ dokázal utvoriť nejaký názor.
Ja osobne som hltala jednu stranu za druhou a bolo to skrátka výborné. Keby táto autorka vydá nákupný zoznam, tak aj ten si prečítam.
Šesť karmínových žeriavov je vlastne Sedem zhavranelých bratov, avšak o kus krutejších a o jedného brata chudobnejších, ale zato plných prvkov ázijských rozprávok a mytológie. A aby som nezabudla, na scénu prídu aj draci.
Nebudem tu spievať ódy na vizuálnu stránku knižky, ktorú vo vydavateľstve Pandora naozaj vymazlili (ostatne ako všetky knižky, ktoré pod ich značkou vychádzajú), a vrhnem sa rovno na tú dejovú, ktorá ma s prvou stranou úplne pohltila a tak som jednoducho musela stále čítať ďalej a ďalej, aby som vedela čo bude ďalej. Samozrejme, príbeh si nesie svoje rozprávkové prvky po celú dobu a je vidieť, že autorka má všetko dokonale premyslené a prepojené.
I keď sa v priebehu čítania stretáva čitateľ s relatívne veľkým počtom postáv, o každej si dokáže vytvoriť taký akurátny obraz vďaka tomu, ako sú vykreslené. Ani obyčajná slúžka nie je len čiernobielou postavou na pozadí, ktorá sa tam len tak kdesi mihla, ale má svoj charakter a svoje nedokonalosti, čo si v knihách veľmi cením. Rovnako ako vývoj charakteru hlavnej protagonistky, kedy je nádherne vidieť, ako ju rôzne udalosti menili a formovali.
Trošku by som chcela vytknúť, že na konci knižky sa toho deje naozaj veľa a tak to môže na čitateľa pôsobiť mätúco, ale na druhú stranu by som na knižke nezmenila absolútne nič. Ale teda už teraz sa neviem dočkať druhej časti.
Vila v Itálii je presne tou knižkou, ktorú chcete čítať v akomkoľvek ročnom období. Dokonca aj teraz, keď už vonku zo stromov padá lístie a teplota sa nevyšplhá vyššie, než na 15 stupňov, no akosi stále nie ste vnútorne pripravený na opustenie leta.
Tento Romantický útek čitateľa vtiahne priamo do prostredia Talianska a pri čítaní bude mať pocit, že sa nachádza priamo medzi olivovníkmi a citrónovníkmi, a to aj v prípade, že túto krajinu nikdy nenavštívil (ako napríklad ja).
Umelecká duša hlavnej hrdinky mi veľmi imponovala, keďže aj ja som osoba, ktorá stále voľačo tvorí, i keď mi čas od času prišla taká naivná a hlúpučká (ostatne ako takmer každá protagonistka v romantickej literatúre). Rovnako som si zamilovala aj trošku nedostupný objekt jej túžby.
Čo sa zápletky týka, samozrejme, že je od prvej strany jasné, ako to dopadne a pravdepodobne vás nič nejako extrémne neprekvapí. Ale mrzí ma opäť taký ten urýchlený záver, kedy to vyzerá, že autorka v priebehu deja niečo nadhodila, zabudla na to a ku koncu si na to spomenula, tak to tam ešte tak v rýchlosti šupla. Len aby sa nepovedalo.
Každopádne, za mňa jedna z tých lepších kníh tejto série, ktorú odporúčam.
Ešte z práce v kníhkupectve som mala v hlave zaryté, že pod značkou Bambook sa vydávajú iba knižky pre deti. Preto ma veľmi prekvapilo, aká kniha, patriaca pod túto značku, sa mi dostala do rúk.
Ponurá atmosféra súkromnej školy, tajný spolok a (nejedna) vražda. Takto by som v úplnej stručnosti zhrnula celé gro tohto príbehu, ktorý sa od prvej strany čítal takmer sám, udržiaval čitateľa v napätí a prekvapil nejakým zvratom vždy, keď to bolo najmenej očakávané.
Netvrdím, že zápletka či odhalenie vraha bolo niečo, čo by vám vystrelilo mozog z hlavy, avšak autorka to mala celé premyslené tak, aby čitateľ až prakticky do konca netušil, kto je vlastne vrah. A pokiaľ by sa vám stalo, že by ste ho odhalili skôr, než dočítate knihu, tak vás naozaj ale naozaj obdivujem.
Jediné, čo ma mrzí je, že spomínaný tajný spolok, respektíve niektoré pasáže o ňom, boli iba také ako keby okrajové. Keby sa tejto téme autorka povenuje trošku viac, rozhodne by som to privítala.
Za mňa jeden z lepších YA trilerov, aký sa mi kedy dostal do rúk.
Tak tomuto ja, dámy a páni, hovorím výborné zakončenie jednej perfektnej série!
Bola som napätá od prvej strany po poslednú a bolo pre mňa len veľmi ťažké knižku odložiť, takže som po nočnom kojení miesto opätovného upadnutia do spánku zapla svoje nočné svetielko a pokračovala v čítaní. A poviem vám, okolo tretej ráno má celý príbeh ešte o kus lepšiu a temnejšiu atmosféru.
Popravde, mala som isté pochybnosti o tom, ako sa autorka vysporiada so smerom, ktorým sa rozhodla poslednú čas poslať a teda nemôžem inak, iba ju pochváliť.
Neviem čo viac by som mohla napísať bez toho, aby som prezradila čosi dôležité a preto napíšem iba jedno: táto séria jednoznačne stojí za to a ja dúfam, že si ju prečítate a obľúbite rovnako, ako ja.
Hneď na začiatok sa priznám, že som mala veľké očakávania a dúfala, že dostanem niečo na štýl Mačacieho kožucha od Dominiky Sakmárovej. Žiaľ, z tejto knihy som taká nadšená veru nebola (a stále nie som).
Zo začiatku bolo všetko super. Do knihy som sa začítala takmer okamžite, hltala jednu stránku za druhou, avšak sama som si všimla, že sa moje tempo čítania s ubiehajúcimi stranami stále viac spomaľuje, čítanie ma prestáva baviť, očakávam koniec, ktorý ale neprichádza …
Veľmi mi s postupom v čítaní začali vadiť neustále opakujúce sa slová, vtipy a sťažovanie sa napr. na zimu, tmu, veľa vrstiev oblečenia.
Nechápte ma zle, človek sa toho z tejto knihy mnoho podozvedá a mňa osobne toho veľa prekvapilo, avšak štýl, akým sú tieto informácie čitateľovi podávané mi absolútne nesadol.
Knižka Môj život od Michala Škombára nie je žánrovo niečo, čo by som čítala často či dokonca cielene vyhľadávala, no keď som od samotného autora dostala možnosť prečítať si jeho autobiografiu v rámci #spoluprace, rozhodla som sa, že to predsalen skúsim.
Obsah je delený na viacero častí a každá časť na svoje podkapitolky, ktoré sú pomerne krátke a každá v stručnosti popisuje určitú časť autorovho života od jeho detstva, cez prepuknutie choroby, prvé tetovanie, prvú vydanú knižku, … až po súčasnosť.
Čo ešte pokladám za veľké plus je dĺžka celej knižky - približne 160 strán, ktoré však popisujú to, čo čitateľ potrebuje a čo mu stačí o autorovom živote vedieť. Popravde, keby text obsahuje viacej omáčky, pravdepodobne by ma to tak veľmi nebavilo.
Chcem tiež vyzdvihnúť grafickú stránku. Ilustrácie, ktoré kniha obsahuje, sú skrátka nádherné. I keď minimalistické. Ale práve to sa mi na nich páči.
Pokiaľ by ste teda chceli niekedy prečítať nejakú autobiografiu, no bojíte sa, že vám tento žáner úplne nesadne, túto knižku môžem jedine odporučiť. Michal je jeden veľmi inšpiratívny človek, ktorý sa nevzdal svojho sna ani napriek diagnóze s ktorou musí žiť.
A napísať knihu bradou? Wau.
Túto sériu opatrujem vo svojej knižnici už dobrých pár rokov a stále som ju obchádzala a jej existenciu úplne ignorovala, nakoľko som bola zamestnaná čítaním iných titulov.
Konečne som sa ale odhodlala siahnuť po prvej časti, začala som čítať a … A nič. Žiadne nadšenie z prečítaného sa nekonalo a ja som viac-menej iba odrátavala stránky do konca.
Nechápte ma zle, celý ten koncept Časodějov ma veľmi zaujal, je zrejmé, že to má autorka všetko detailne premyslené, avšak to spracovanie … Aj napriek tomu, že som sa snažila nemať veľké očakávania a nazerať na príbeh ako moje 11-15 ročné ja, absolútne ma neočaril.
Vasilisa mi na svoj vek prišla popísaná akurátne, avšak miestami sa mi zdala až prehnane naivná a nelogicky uvažujúca. A teda na jednej strane chápem, prečo sa ku nej ostatní správali tak, ako sa správali, no na druhej strane nechápem, prečo sa ku nej tak správali. Niektorí na to skrátka nemali adekvátne dôvody.
Čo ma trošku (viac) iritovalo, bolo tzv. “časovanie. To slovo mám v sebe navždy spojené s časovaním slovies a tak, keď v knihe niekto časoval, ja som si predstavila žiaka na hodine angličtiny. Toto je ale môj osobný problém, ktorý do hodnotenia nezahŕňam.
Možno keby som na knihu narazila v dobe, keď som mala toľko rokov ako hlavná hrdinka, užila by som si ju. Takto vo mne žiaden hlbší dojem nezanechala a ja tak trošku dúfam, že sa ostatné časti dostanú na vyššie hodnotenie.
Pokiaľ ma už nejakú tú dobu sledujete, istotne dobre viete, že žáner, do ktorého sa táto knižka radí, nie je niečo, čo by som čítala pravidelne a hlavne sa okolo nej strhla veľká vlna kontroverzie - niektorí ju zbožňuju, iní nenávidia. No i tak som sa nechala zlákať. Mala som pár nadšených ohlasov od mojich kamarátok a tiež ma veľmi zaujala vizuálna stránka, ktorú sa knižke @vydavatelstvo.pandora rozhodlo dať.
Hneď na začiatku chcem upozorniť, aby ste kládli dôraz na trigger warnings, ktorých má táto kniha veru neúrekom. A ja som aj trošku pochybovala, že sa tam všetky vošli (spojler: VOŠLI!).
V druhom rade chcem podotknúť, že napriek tomu, čo napíšem v nasledujúcich riadkoch, rozhodne tým neromantizujem a nezľahčujem žiadnu z tém, ktorá je v knihe popísaná. A hlavne je to fikcia.
Než som začala túto knihu čítať, bola som zaseknutá v naozaj obrovskej čítacej kríze a pri pohľade na túto knihu ma prepadla neskutočná chuť odsunúť všetky ostatné bokom a vrhnúť sa do jej čítania. Dobre že som to spravila, nakoľko moja kríza bola zažehnaná a ja som si čítanie po dlhej dobe náramne užívala.
Hlavná hrdinka mi síce pripadala ako keby jej chýbala veľká časť mozgu, kde sa nachádza logické uvažovanie a pud sebazáchovy, nakoľko to, čomu sa ona dobrovoľne vystavovala, mi naozaj neprišlo v poriadku. Čo sa týka jej stalkera, toho som miestami neskutočne obdivovala a miestami absolútne nenávidela. A radšej opäť pripomínam, že toto všetko iba v rámci toho, že je to fiktívna postava.
Celý príbeh má strašidelnú atmosféru s prvkami nadprirodzena a ja som mu totálne prepadla. A už netrpezlivo čakám na druhý diel.
Na ďalší prípad Josie Quinnovej som sa veľmi tešila (a áno, píšem to asi v každom príspevku ku knižke o tejto protagonistke) a moje nadšenie pretrvávalo aj na začiatku čítania. Žiaľ, nevydržalo mi ani do polovice príbehu.
Musím podotknúť, že sa to celé čítalo výborne, Lisa to so slovami vie a vy skrátka chcete čítať ďalej, pretože stránky svižne ubiehajú a prečítaná časť začína prevyšovať tú neprečítanú, no po dejovej stránke to už taká hitparáda nebola.
Prišlo mi to celé akési príliš jednoduché a hlavne extrémne predvídateľné. Proste som tušila, že keď Josie objaví nejakú stopu, tak sa zásadne musí stať čosi, čo to celé zmarí - a čuduj sa svete, takmer vo všetkých prípadoch som sa nemýlila a keď sa to takto opakovalo niekoľkokrát po sebe, aj ma to začínalo trošku nudiť.
Následné rozuzlenie ma ani nejako extrémne neprekvapilo, asi som to celú dobu podvedome tušila. Takže táto časť ma veru nenadchla a hodnotím ju ako taký priemer. Snáď ďalší prípad bude lepší.
Prvý aj druhý diel tejto série som si náramne užila (kto neverí, nech trošku zapátra v starších príspevkoch a presvedčí sa na vlastné oči) a preto, keď som sa dozvedela, že vyjde ešte ďalšie pokračovanie, nemohla som byť nadšenejšia.
Presne takto má podľa mňa vyzerať správny thriller, ktorý sa tentokrát uberá tým temnejším smerom, kedy mne osobne pri čítaní behal mráz po chrbte a aj napriek nie veľmi príjemným pocitom, ktoré som pri čítaní pociťovala, ma čosi skrátka nútilo čítať ďalej.
Potešilo ma, že Pipa už viac nie je tou nebojácnou stredoškoláčkou, ktorá nemá problém pre školský projekt riskovať svoj život. Oproti predchádzajúcim dvom častiam sa mi v tejto zdala najreálnejšia, po psychickej stránke veľmi ovplyvnená udalosťami z minulosti.
Trošku ma zamrzelo, že je tento diel rozdelený na dve časti, pretože ja sa tej druhej už naozaj nemôžem dočkať a pevne verím, že nebudem sklamaná.
Do štafety s touto knižkou, ktorú usporiadala @knihomolka_z_mesta, som sa rozhodla prihlásiť, pretože som už podľa názvu i anotácie očakávala príjemnú oddychovku, ktorej hlavná hrdinka bude jedno obrovské stelesnenie klišé. S radosťou musím konštatovať, že som dostala presne to, čo som si myslela že dostanem a dokonca zabalené v nádhernom fialovom vizuále s jemnou kvetinovou oriezkou.
Už od samého začiatku som sa bavila. Bajin humor, vtelený najmä do postavy tety Milenky, mi bol veľmi sympatický a i napriek tomu, že niektoré hlášky by mnohí považovali za otrepané či dokonca trápne, ja som sa na nich schuti zasmiala. Protagonistka Valentína bola tiež výborná a dokonca som sa do nej dokázala vcítiť. Hlavne teda v momentoch, kedy by samú seba najradšej nevidela. Dárius mi ale prišiel trošku upozadený, privítala by som aspoň zopár kapitol z jeho pohľadu, aby som si ho mohla obľúbiť ešte o kus viac. A čo sa týka ostatných postáv, každá do príbehu ako celku niečím prispela a teda by som nevyškrtla ani jednu.
Po dejovej stránke ma kniha veľmi bavila, najmä na začiatku, a približne v dvoch tretinách knihy som si povedala, že by to aj mohlo stačiť a že by som to na Bajinom mieste ukončila presne tam. Vedela som však, a nie len podľa počtu strán, ktoré mi chýbali do konca, že sa ešte zákonite musí čosi stať, že to ku knihám tohto žánru jednoducho patrí. A veru že sa aj čosi stalo. Čosi, čo pre mňa bolo absolútne nečakané a čítala som o tom s pusou otvorenou dokorán, avšak reakcia hlavnej hrdinky mi neprišla adekvátna. Na jej mieste by som sa pravdepodobne cítila dotknutá podstatne dlhšiu dobu, než ona a neviem, či by som čosi také dokázala odpustiť.
Každopádne, už vám neprezradím viac ale podotknem ešte jedno: pokiaľ máte chuť na niečo vyslovene oddychové, toto je jedna z kníh po ktorej by ste určite mali siahnuť.
Romantické prostredie francúzskeho zámočku, šampanské, skvelé jedlo, hojenie zlomeného srdca - asi takto by som popísala túto časť Romantických útekov, ktorá síce opäť nebola ničím nezvyčajným, no ako čitateľská oddychovka poslúžila veľmi dobre.
Rovnako, ako pri ostatných knihách od Julie, ani v tejto nechýba hlavná hrdinka, ktorá tak troška uteká pred svojou minulosťou a princ na bielom koni, ktorý je skrátka dokonalý vo všetkých životných aspektoch a je vždy v pravý čas na pravom mieste. Avšak mne, ako čitateľovi, trvalo pomerne dlhú dobu, kým som si k obom našla ako-takú cestu a aspoň troška sa s nimi zžila.
Nebudem vám klamať, aj tento príbeh je jedno veľké klišé za druhým, sladké ako cukrová vata a už na začiatku viete, ako celý príbeh dopadne, takže rozhodne nezostanete (ne)milo prekvapení.
Rozhodne nemôžem povedať, že by príbeh bol zlý, avšak taktiež nebol ničím svetoborný. Neurazí, nenadchne.