Knihochod komentáře u knih
Keď sa naskytla príležitosť stať sa knižným ambasádorom pre túto knižku, neváhala som ani minútu a rozhodla sa prihlásiť. A som rada, že som tak spravila.
Nicolette je jedno veľmi inšpiratívne mladé dievča plné odvahy, ktoré čitateľa v tejto knižke vezme na svoje dlhé, 104 dni trvajúce pešie putovanie až do Istanbulu, najväčšieho mesta Turecka.
Bez servítky pred ústami, avšak veľmi malebne, popisuje celú svoju pút, každodenné zážitky, radosti, starosti, neočakávané životné udalosti, povahy ľudí,
Celé toto jej rozprávanie sa mi veľmi páčilo a to nielen kvôli vyššie uvedenému, ale aj skrz to, že nám Nicolette dovolila nahliadnuť do svojho súkromia skrz útržky z minulosti - a to nie len tie radostné.
Veľmi cením množstvo priložených fotografii i s popismi, vďaka ktorým si čitateľ nemusí rôzne miesta či ľudí iba predstavovať i keď ocenila by som, keby dané fotografie reálne boli priamo pri tých častiach, kde sa o tom danom mieste či človeku hovorí. Veľakrát som si totiž všimla, že bola fotka a text s ňou súvisiaci až o stranu či dve ďalej alebo opačne. Pôsobilo to na mňa vcelku rušivým dojmom.
Taktiež by som pri zahraničných mestách a miestach uvítala nejaké vysvetlivky výslovnosti ich názvov, pretože takto som mohla iba hádať a priznám sa, gúgliť sa mi to nechcelo, keďže by ma to zdržiavalo od čítania.
Každopádne, obdivujem Nicolette, že šla takto s kožou na trh, že sa rozhodla s čitateľmi podeliť od túto púť a aj o čriepky svojej minulosti. A dúfam, že sa v budúcnosti dočkáme ďalšej knižky z inej púťe.
Och, a knižku samozrejme odporúčam!
Toto bolo čosi perfektné a bez rozmýšľania tomu dávam plný počet leňochodov!
Ako som si myslela, že už ma Lisa ničím novým neprekvapí a ako som premýšľala, či nemám zmeniť hodnotenie predchádzajúcej časti na plný počet hviezd, tak ma týmto počinom vyviedla zo všetkých pochybností.
Už začiatok si ma získal takým spôsobom, že bolo len veľmi náročné odtrhnúť sa od čítania. Ani som sa nenazdala, bola som na konci prípadu, záporák bol polapený a ja som zostala zanechaná s neprítomným pohľadom a jednoduchým WAU! na perách.
Opäť raz autorka skombinovala minulosť (pri ktorej čítaní mnou prebiehali dosť nepríjemné pocity) so súčasnosťou bravúrnym spôsobom. Časti skladačky naservírovala postupne a keď už si čitateľ myslí, že záhradu rozlúštil, prišiel ďalší nečakaný zvrat.
Jednoducho vás prosím, ak máte radi detektívky, siahnite aj po tejto. Nutne potrebujem, aby vyšli ďalšie časti. Ďakujem!
Na túto knižku v mojej knižnici sadal prach už dobrých pár rokov a ja som si stále nedokázala nájsť čas na to, aby som si ju prečítala.
Ľutujem to?
Trošku aj áno.
Príbeh ma do svojho deja vtiahol okamžite svojou prvou stránkou a ja som si čítanie neskutočne užívala. Autorka celé prostredie, postavy, ich pocity a myšlienky, vykreslila bravúrne a ja som reálne mala pocit, že sa nachádzam v Anglicku v 19. storočí.
Veľmi ma bavila chémia medzi Viktóriou a lordom Melbournom a naozaj ma vážne mrzelo, že nešlo o fikciu, keďže by ma najviac potešilo, keby práve oni dvaja zostali spolu a taktiež by ma zaujímalo, ako by to celé dopadlo.
No i keď to teda podľa historických reálií dopadlo tak, ako to dopadlo, koniec knižky mi prišiel taký ako keby useknutý. Skrátka sa niečo dialo, napätie stúpalo, žiadosť o ruku prebehla, koniec. Ja by som však uvítala ešte aspoň stručný epilóg, kde by som sa dozvedela ako dlho trvalo manželstvo Viktórie a Alberta, koľko mali detí, akého veku sa dožili, čo sa stalo s lordom Melbournom, Jednoducho som po dočítaní mala až príliš veľa otázok, na ktoré som však už svoju odpoveď nezískala.
Taktiež ma veľmi ale veľmi sklamalo to neskutočné kvantum prekladových chýb a preklepov. Áno, vždy, keď sa o tomto zmienim, nezabudnem poznamenať, že človek je tvor omylný a stane sa, že nejakú tú chybičku-dve prehliadne. Ale prehliadnuť 15-20 chýb?! Ale no tak! Pri takom vydavateľstve ako je Ikar, by som nič také nečakala a veru ma to celkom zamrzelo.
Na základe vyššie spomenutého je vám iste jasné, že knižke plný počet dať nemôžem. I tak som si ju ale užila a bola skvelá, takže vám ju rozhodne odporúčam. Ale obrňte sa trpezlivosťou, tie chyby sú do očí bijúce.
Hneď, ako som sa do príbehu pustila, mala som nostalgický pocit, ako keď sa človek vráti na základnú školu a číta o hrdinoch v rovnakom či minimálne podobnom veku, a tak som si povedala, že by to vôbec nebolo zlé čítanie aj pre mladších čitateľov. Bolo to magické, bolo to snové. Tento názor som však zmenila v momente, keď sa začali objavovať prvé hlboké myšlienky, troška zložitejšie metafory i nutnosť sem-tam čítať medzi riadkami, aby človek pochopil posolstvo napísaných viet.
Naša hlavná hrdinka Ida sa zo začiatku správala ako typické jedenásťročné dieťa - nevinné s vierou v dobro ľudstva. Ako však príbeh napredoval, mala som stále silnejší pocit, že sa autor občas pozabudol a spravil z Idy už dospelú ženu, ktorá má čo-to odžité. Rozumiem síce, že na svojej púti toho zažila mnoho, nejedenkrát príliš krutého, no myslím si, že by to z malého dieťaťa nedokázalo urobiť človeka s názormi dospelej osoby. Nech už by dané udalosti boli akékoľvek.
Postavy všeobecne mi prišli také akési nijaké, uvítala by som viac hlbších informácii, aby som sa do nich dokázala vcítiť a pochopiť ich správanie. A taktiež aby lepšie vynikla magickosť celého príbehu.
Na základe vyššie uvedených skutočností musím priznať, že som sa miestami troška strácala a hovorila si, že sa možno pri písaní stratil aj samotný autor.
V závere sa knižka vôbec nečítala zle, avšak mohla sa čítať ešte omnoho lepšie a dokonca vo mne na konci mohla vyvolať aj silnejšie emócie ako len prosté: “hm, pekné”. Také to síce bolo, no ako vravím, mohlo to byť krajšie.
Príbeh teda hodnotím ako taký priemer, ktorý nikoho neurazí, avšak ani nenadchne.
Na túto knižku som sa vyslovene tešila už odo dňa, kedy mi moje ľúbené vydavateľstvo napísalo, že mi ju pošle na recenziu. Poviedky zo života na ďalekom Východe som si obľúbila vďaka knižkám Dominiky Sakmárovej a tak som dúfala, že by sa ku nim mohli pridať aj Richardove zážitky.
Žiaľ, knižka ma príliš nezaujala a ja som sa počas jej čítania nevedela dočkať konca.
Najprv by som však chcela vyzdvihnúť to, čo sa mi na knižke páčilo: za prvé - potvrdili sa mi niektoré skutočnosti, ktoré vo svojich knižkách spomínala i Dominika a zároveň sa ku nim pridali aj nejaké nové, a za druhé - priložené fotografie z Richardovich ciest sú veľmi príjemným bonusom a zároveň spôsobom, ako si čitateľ môže lepšie predstaviť popísané udalosti, miesta, ľudí, … Pri nich by som však uvítala, keby sa nachádzajú priamo v texte pri poviedkach ku ktorým patria.
A teraz z toho negatívnejšieho súdka.
Veľmi mi v texte prekážali dlhé opisy historických udalostí vytiahnuté z roznych zdrojov spolu s odkazmi na tieto zdroje. Myslím si, že by sa dali popísať aj bez ich použitia, poprípade by tam vôbec nemuseli byť zahrnuté. A nielen opisy historických udalostí ale opisy všeobecne mi prišli príšerne zdĺhavé a miestami i zbytočné, a to i napriek tomu, že Richard nepíše zle. Skrátka už som bola tak presýtená informáciami, že už mi prekážali akékoľvek dlhé opisy.
Ďalším rušivým elementom boli v texte vpísané smajlíky, ktoré ako keby čitateľovi hlásali: tu je vtip, tu sa zasmej. Za mňa však boli na úplne nesprávnych miestach, keďže z 90% som sa minimálne zachichotala pri úplne iných momentoch, kde sa práve smajlík nenachádzal.
Toto teda nebola moja šálka výborného ryžového čaju (slová autora, nie moje) a ja musím s ľútosťou konštatovať, že ju nemôžem odporučiť ďalej.
Miška Ries je jednou z tých autoriek, ktorej všetky knihy som maniacky nakúpila, no nemala prečítanú ani jednu. Konečne sa to však zmenilo a ja musím s potešením konštatovať, že peniaze utratené za jej knižky boli vskutku dobrá investícia.
Keď vyšiel tento príbeh, vedela som, že ho musím čo najskôr vlastniť a keďže práve bolo obdobie adventu a celá knižka dýcha vianočnou atmosférou, zaradila som ju okamžite a bez dlhšieho rozjímania na svoj predvianočný i predpôrodný TBR list.
No, knihu som nestihla prečítať ani pred pôrodom a už vôbec nie pred Vianocami (i keď som si príbeh chcela dávkovať ako adventný kalendár, pretože je tak stavaný), avšak i napriek tomu som si ju náramne užila.
Je to skrátka a jednoducho jedna veľká emocionálna jazda plná smiechu, radosti, lásky, smútku, sĺz, trápenia, starých krívd, rodinných i medziľudských vzťahov ale najmä Vianoc. A práve vďaka Vianociam je to celé ešte magickejšie, emócie ešte silnejšie.
Čo sa postáv týka, Nina je tak správne trafená žena a Dominik trošku komzervatívny muž, ktorý sa žiadnej špatnosti brániť nebude. Spolu tvoria dokonalý pár. Úžasne sa doťahujú, vášeň medzi nimi len tak iskrí.
Milujem Miškin humor, ktorý mi riadne sadol do vkusu a neraz som sa nahlas a s veľkou chuťou zasmiala.
Viac vám nepoviem, aby ste mali dôvod po príbehu siahnuť a prečítať si ho. Nebudete ľutovať, naozaj nie.
Od tohto príbehu som tak akosi očakávala niečo celkom iné, než čo som dostala.
Čakala som romantický príbeh dávno stratenej lásky, ktorá však i po rokoch odlúčenia pretrváva a napokon všetko skončí happy endom, ako keby sa ani žiadne odlúčenie ani nekonalo.
A čo som dostala?
Odľahčenú detektívku plnú psychicky labilných postáv a koncom, ktorý ma zanechal s otvorenými ústami pozerať na poslednú stránku knihy nechapajúcu, čo som to vlastne práve prečítala.
Nesmiem opomenúť fakt, že sa to vôbec nečítalo zle, páčilo sa mi použitie perspektívy viacerých postáv, prelínanie minulosti a súčasnosti, no nebolo to nič, čo by mi vyslovene odvarilo mozog a donútilo ma povedať si: “wau, tak toto bolo niečo úžasné!”
Za mňa taký priemer, ktorý neurazí, ale ani nenadchne, no pokiaľ hľadáte niečo jednoduchšie na čítanie, nemuseli by ste byť práve sklamaní.
O existencii tejto knihy som nemala najmenšie tušenie. To sa však zmenilo, keď som nastúpila do práce a moja úžasná kolegyňa ma vyviedla z omylu.
Seriál natočený podľa tejto knižnej predlohy som za celý svoj život videla niekoľkokrát spolu s mojim tatinom. A už od malého dievčatka ho zbožňujem (síce som nemala absolútne tušenie o čo v ňom ide, ale boli tam krásni chlapci) a keď ho dávajú v telke, vždy sa ku nemu rada vrátim a pozriem si ho znova.
Táto kniha nie je ani v najmenšom niečím výnimočným. Štýl, akým je napísaná je taký úplne obyčajný a čo sa týka celkového deja, ten sa od seriálu neveľmi odlišuje (práve ho davájú každú sobotu v telke, takže môžem zvesela porovnávať).
V normálnom prípade by som tento skvost zaradila do pomyselnej poličky “neurazí - nenadchne”, avšak skrz veľmi veľkú nostalgickú hodnotu hodnotím tak ako hodnotím.
Priznám sa, že kvôli tomu, ako bola táto knižka propagovaná, som čakala príbeh podobný Bridgertonom zmiešaný s Rebelkami z Oxfordu, odohrávajúci sa v romantickom prostredí známom z kníh Jane Austenovej. Žiaľ, moje očakávania neboli ani zďaleka naplnené.
Začala by som tým, že mi absolútne nesadol štýl, akým je kniha písaná - miestami nadľahčene, bez používania historického žargónu, kde tu zrazu na vás vyskočí zložito napísané súvetie obsahujúce slová, ktorých význam vám nemusí byť hneď úplne jasný.
Čo sa týka deja a celkovej zápletky, takmer od začiatku je čitateľovi jasné, ako to celé dopadne a naozaj si kvôli tomu nemusíte lámať hlavu. Asi tri štvrtiny knihy sa takmer nič nedeje, respektíve deje sa stále dookola to isté, takže som sa pri čítaní vyslovene nudila a netrpezlivo očakávala nejakú akciu.
Tá prišla. Ale až v poslednej štvrtine a aj tak bola rýchlo odbitá, takže mi prišlo, že ju tam autorka šupla iba tak - aby sa nepovedalo.
Čo sa postáv týka, nedokázala som si ich obľúbiť. Hlavná protagonistka sa správala zvláštne, v niektorých prípadoch priam nelogicky a keď už to konečne vyzeralo nádejne, keď už mi začínala pripadať ako-tak sympaticky, knižka skončila. Ostatné postavy boli ako doplnenie deja celkom fajn. Asi im ani nemám veľmi čo vytknúť.
Myslela som si, že by toto dielo mohlo dosiahnuť aspoň na priemerné hodnotenie, ktoré neurazí - nenadchne, avšak nech premýšľam ako chcem, ani na ten priemer to nie je.
Každopádne, pokiaľ vás knižka i napriek vyššie uvedenému stále láka, určite po nej siahnite a utvorte si vlastný názor. Možno práve vám do vkusu sadne.
Moje srdiečko radosťou poskočilo, keď dostalo informáciu, že bude mať opäť možnosť stretnúť sa s Mrkvom a odtatnými Stíhačmi pri ich dalsom dobrodružstve z hokejového prostredia.
Postavám, či už ide o Stíhačov alebo ostatných, rozhodne nemám čo vytknúť a rovnako ani humoru, ktorý mi krásne sadol do nôty, takže som sa pri čítaní neraz aj schuti zasmiala. Avšak celková zápletka mi akosi nepasovala.
Nech som sa snažila akokoľvek a akokoľvek si nahovárala, že predsa len ide o fikciu, kde sa fantázii medze nekladú, nedokázala som sa zbaviť pocitu, že Janko zablúdil do sci-fi žánru, keďže to, čo sa v knihe dialo, vzhľadom na prostredie, v akom sa dej odohráva, mi skrátka a jednoducho prišlo nereálne a nedokázala som sa s tým stotožniť.
Takže áno, veľmi ma potešilo opätovné zhľadanie sa so Stíhačmi, avšak príležitosť, pri akej naše stretnutie prebiehalo, by mohla byť aspoň kúsoček reálnejšia.
Každopádne, pokiaľ ste si prvú knižku zamilovali, určite siahnite i po druhej. Možno sa vám bude páčiť viac ako mne.
O existencii týchto kníh viem už dobrých pár rokov, avšak nikdy som sa neodhodlala prečítať si ich. Zato seriál som videla už niekoľkokrát celý a kľudne by som si ho pozrela znova. Keď však vyšla prvá kniha v novom šate, neodolala som.
Knižka nie je hrubá, jej čítanie vám zaberie maximálne zopár hodín. Kapitoly sú relatívne krátke, cením, že sa striedajú pohľady jednotlivých klamárok, a sú písané veľmi jednoduchým jazykom, takže by som sa nebála siahnuť po tomto príbehu aj v mladšom veku (povedzme tak 13+). Rozhodne sa knižné hlavné hrdinky správajú na svoj vek viac, než tie seriálové.
S čím som sa však nedokázala stotožniť sú určité skutočnosti, ktoré sa diametrálne odlišujú od seriálu a pôsobili na mňa akýmsi rušivým dojmom, nakoľko sa nie veľmi zhodovali s mojou predstavivosťou, takže odporúčam pri čítaní úplne vytesniť myšlienky na seriálové spracovanie.
Uznávam, nie je to žiaden literárny skvost, ktorý by ma posadil na zadok svojou geniálnosťou a určite je to niečo, z čoho by som bola viac odvarená v mladšom veku. Avšak nebolo to až také zlé a ani staršieho čitateľa to neurazí, no ani úplne nenadchne.
Ja som však rozhodnutá aj napriek tomu v knižnom spracovaní pokračovať, keďže chcem vedieť, či sa všetky dôležité zápletky a koniec budú v oboch spracovaniach zhodovať.
Keď som sa dozvedela, že táto knižka uzrie svetlo sveta, moje počiatočné nadšenie bolo veľmi veľké, nakoľko som si prvú knihu od Dominiky naozaj užila a mala som v čerstvej pamäti, ako skvelo bola napísaná a ako som sa pri nej bavila.
Určite však poznáte ten nenápadný avšak nie veľmi príjemný pocit, keď vás prepadne strach, či tá ďalšia kniha bude aspoň podobne úžasná. S veľkou radosťou však musím povedať, že i keď som ja tento strach zažívala, bol úplne zbytočný.
Tentokrát sa prostredníctvom krátkych poviedok môžeme pozrieť do Kórei v období celosvetovej pandémie a opäť sa dozvedieť niečo o tamojších ľuďoch a ich zvykoch s humorom Dominike vlastným.
Taktiež chválim priložené čiernobiele ilustrácie, ktoré by som uvítala aj v Mačacom kožuchu, kórejské rozprávky a veľmi pekným bonusom je aj QR kód, ktorý čitateľa po jeho naskenovaní presmeruje na Dominikine fotky zo života v Kórei.
Myslím si, že táto knižka je skvelá pre všetkých čitateľov všetkých vekových kategórii. Je vtipná, poviedky sú krátke, stručné, skvelo napísané a ja to jednoducho zbožňujem.
Toto bolo čosi perfektné!
Kúzelne prostredie talianskeho Palerma a vôňa výborného jedla vznášajúca sa vo vzduchu maskujúce existenciu čarodejníc a Pekelných princov. To všetko doplnené o nenásilnú hate-to-love romantiku s iskričkami erotického napätia medzi hlavnými postavami.
Je to magické, je to temné.
Pri čítaní som hltala jednu stránku za druhou. Napätie, ktoré pociťovali moje nervy, by sa dalo krájať a keď už som konečne získala odpoveď na nejakú z mojich vnútorných otázok, autorka prišla s niečím ďalším a tak som si už nebola istá absolútne ničím.
Postavy boli výborné, vedela som si ich dokonale predstaviť a aj sa do nich vcítiť a pochopiť, prečo sa zachovali tak či onak. Veľmi sa mi páčila premena hlavnej hrdinky z milého dievčatka na čarodejnicu túžiacu po pomste. Mrzí ma však, že nám autorka neposkytla viac informácii o dvojčati, ktorého sa takým brutálnym spôsobom zbavila. Dúfam, že v ďalšej časti by sa to mohlo zmeniť a dozviem sa viac, pretože ja potrebujem odpovede!
Celý príbeh je skrátka skvelo vystavaný, uveriteľný a ja ho môžem jedine odporučiť ďalším čitateľom, pretože toto si jednoducho potrebujete prečítať.
I tak ale nedám plný počet, pretože mám vnútorný pocit, že ďalšie časti budú ešte lepšie, takže si nechávam maličkatú rezervu.
Trenčín je mojou veľkou srdcovou záležitosťou od čias, keď som navštevovala strednú školu. Takže si iste viete predstaviť, aké veľké bolo moje nadšenie, keď som objavila túto chuťovku, ktorej dej sa primárne odohráva práve v Trenčíne.
Priznám sa, keď som knižku otvorila a začala čítať prvé riadky, srdce mi búšilo nedočkavosťou a ani som sa nenazdala, bol koniec, čo ma rozosmutnilo. Ivica totiž píše naozaj pútavo a tak som si celé popisy Trenčína dokázala veľmi živo predstaviť. Je totiž príjemné presne vedieť, kde sa knižná postava práve nachádza, keďže mnohé miesta som počas mojich študentských čias sama navštívila.
Čo sa týka zápletky, tá bola jednoducho skvelá a ja som netrpezlivo očakávala, kto je ten záhadný Cudzinec, ktorého si Lina nasťahovala do bytu a s ktorým nadviazala vcelku elektrizujúci vzťah prostredníctvom písaného slova. A ten koniec?! Ten ma totálne dorazil a ja som aj po zavretí knižky zostala chvíľku sedieť s otvorenými ústami a premýšľať, čo sa to sakra práve stalo. Skrátka výborné!
Jediné, čo ale autorke musím vytknúť, je Liana. Pripadala mi až príliš úspešná, príliš sebestačná - jednoducho príliš dokonalá i keď všetci dobre vieme, že nikto nie je až taký dokonalý. K tomu, aby som knižke mohla dať plný počet leňochodov by som potrebovala, aby mala aspoň nejakú chybu.
I tak túto knihu a celý príbeh milujem a zaraďujem ho do pomyselnej poličky mojich srdcových záležitostí. A vám, pokiaľ ste sa ešte neodhodlali k prečítaniu, ho môžem jedine odporučiť.
Obálka, rovnako ako ilustrácie, ktoré príbeh nádherne dopĺňajú a pomáhajú čitateľovi lepšie si predstaviť určité momenty v deji, sú pohladením pre oči. Čo však moje oči nepohládzalo bol troška zvláštny štýl písania autorky a neustále používanie časovania slovies v podobe zastaviac, píšuc, idúc, …, čo skrátka nepôsobi prirodzene a skôr to kazí celkový dojem z inak výborne vymysleného príbehu.
Princezná Katja, protagonistka nášho príbehu, mi, kvôli nedostatku vnútorných pohnútok, vďaka ktorým by ju čitateľ dokázal lepšie a najmä hlbšie spoznať, pripadala veľmi plytká. A áno, síce sa dozvieme, že je iná ako ostatné, no môžeme iba hádať, prečo tomu tak je.
Čo sa týka princa Argosa, to je z môjho pohľadu protagonista ako má byť: sú nám jasné jeho ciele, vieme, prečo sa rozhodol urobiť to či ono, … Dúfam, že v druhej časti sa na podobnú úroveň dostaneme i pri Katji.
Na záver poviem iba toľko: pokiaľ máte chuť na príjemne rozprávkový príbeh plný tajomstiev, akcie i nejakej tej romantiky, a nevadí vám koniec, ktorý vás nechá v napätí do vydania ďalšej časti, Katja by mohla byť niečo pre vás.
Ja ju však hodnotím ako priemer, ktorý má veľmi silný potenciál, avšak vyššie spomenuté skutočnosti jej ho skrátka znižujú.
Akokoľvek nádherná je obálka tejto knižky, príbeh, ktorý ukrýva, ma teda veľmi neohúril.
Ďalšou - a bohužiaľ aj jedinou -, krásnou vecou je prostredie v ktorom sa dej odohráva. Zasnežené lesy a kopce, domčeky na stromoch, ... No zimná idylka ako vyšitá!
Určitý level klišé som tak akosi očakávala už len podľa anotácie, ktorá aspoň mne znie ako klasická americká romantická komédia odohrávajúca sa v období Vianoc. A i keď je čitateľovi vianočná atmosféra sľubovaná, je jej tam iba akési nutné minimum.
Ani jedna z hrdiniek, prostredníctvom ktorých je čitateľovi príbeh podávaný, mi nebola sympatická a ani popísané nie sú veľmi uveriteľne. Plytké, naivné - skrátka o ničom.
Rovnako, ako zdĺhavé a zdanlivo nikdy nekončiace rozhovory o tom istom neustále dookola, ktoré medzi sebou postavy viedli. Neustále zmienky (a že ich je neúrekom) o zime a omrzlinách ma už taktiež nebavilo čítať.
Musím povedať, že som sa popri čítaní jednoducho nudila a zvažovala, že knižku odložím a skúsim sa ku nej vrátiť inokedy. Nie som si však istá, či by som sa ku nej vrátila.
Už po prečítaní anotácie som vedela, že táto knižka bude minimálne fajn. Povedala by som však, že iba slovíčko "fajn" by ju mohlo uraziť.
Ak by ste chceli, aby som dej prirovnala k nejakému filmu, ako prví mi napadnú Pán a pani Smithovci, akurát v tomto prípade ide o dvoch profesionálnych podvodníkov, ktorí sú zvyknutí pracovať samostatne, avšak pre úspešné splnenie jednej úlohy, na ktorú sú obaja najatí, sa budú musieť naučiť spolupracovať.
Obaja hlavní protagonisti sú skrátka a jednoducho perfektne vykreslení a moje sympatie voči nim boli počas čítania na veľmi vysokej úrovni, čomu iste pomohlo aj mnou veľmi obľúbené rozprávanie z pohľadu jedného i druhého.
Humor príbehu nechýba a ja som sa mnohokrát pristihla, ako sa pri určitých pasážach nahlas pochechtávam. Romantická linka, ktorú v tomto príbehu už len podľa názvu treba očakávať, nie je žiadnym spôsobom silená a i napriek tomu, že už od samého začiatku čitateľ vie, ako to celé dopadne, sama som si čítanie veľmi užívala.
Nie je to síce jedna z tých úplne najlepších knižiek, ktoré som kedy čítala, avšak od priemeru má taktiež ďaleko.
Knižka je už len po vizuálnej stránke nádherná a keď si k tomu pridáte ešte zaujímavo znejúcu anotáciu, pocítite nutkavú potrebu prečítať si príbeh, ktorý skrýva. Aspoň teda môj prípad to rozhodne bol.
Zo začiatku čítania už som bola rozhodnutá, že aj táto knižka sa zaradí do kategórie oddychovej trojleňochodovej literatúry, ktorú si môžete prečítať kedykoľvek v dobách, keď nemáte chuť na nič zložitejšie, vážnejšie, ...
Och, ako veľmi bol môj prvotný dojem úplne mimo! Príbeh sa mi dostal pod kožu a ja som sa mnohokrát nedokázala prinútiť odložiť ho.
Nebudem klamať, pravdepodobne vás emocionálne vyšťaví. Budete v sebe prechovávať nádej, ktorá bude následne pošliapaná. Budete sklamaní, zúfalí, túžiaci, prekvapení, smutní, nahnevaní, ... Áno, toto všetko a ešte omnoho viac budete prežívať spolu s hlavnými protagonistami aj vy v sprievode perfektného playlistu, ktorý nám čitateľom autorka naservírovala až pod nos. A tým, že môžete nahliadnuť do emócií oboch, budete to všetko vyššie uvedené prežívať dvojnásobne.
Skrátka a jednoducho je to príbeh nádherný ale bolestivý. Jeho čítanie baví i bolí zároveň. Ale stojí to za to.
Myslím, že moje celkové pocity dokáže najlepšie vystihnúť všetkým dobre známa veta Rona Weasleyho: Budeš trpieť, ale budeš šťastný, že trpíš.
Príbeh Minnie Cooperovej, ktorej meno bolo ukradnuté v deň jej narodenia chlapcom narodeným v ten istý deň, sa skrýva za nádhernou obálkou, ktorú jednoducho potrebujete mať vo svojej knižnici, aby ste ju mohli chodiť obdivovať a vrhať jej smerom zamilované pohľady vždy, keď prechádzate okolo.
Začítať sa do príbehu vôbec nebolo ťažké, keďže je písaný veľmi jednoduchým a príjemným spôsobom, pri ktorom tak troška cestujeme v čase z minulosti do súčasnosti a zasa späť, no stále sa pohybujeme v okolí Silvestra a prvých dní Nového roka, pričom sledujeme dva rôzne pohľady na udalosti - z pohľadu Minnie, ktorá má pocit, že už dňom jej narodenia bola predurčená k tomu, aby mala v tomto období smolu, a z pohľadu Quinna, zlodeja mien.
Obe postavy sú veľmi svojské a hlavne totálne protiklady, čo teda znie ako totálne klišé, lenže ani nič viac od tejto knižky očakávať nemôžete. Je to skrátka a jednoducho romantický klišé príbeh, ktorý končí ... No, ako väčšina romantických klišé príbehov.
To ale nič nemení na skutočnosti, že ak hľadáte príjemnú zimnú oddychovku, vaše očakávania budú určite naplnené a nebudete mať dôvod na sťažnosti, keďže sa pri jej čítaní sem-tam aj pobavíte.
Takže ak hľadáte niečo nenáročné, milé a klišoidné na nadchádzajúce sviatky, myslím, že táto knižka by vo vašom výbere nemala chýbať. I keď to pravdepodobne nebude najlepšia knižka, akú ste kedy čítali.
Dovolím si tvrdiť, že táto knižka mnohých zaujme najmä svojou obálkou, pretože tá bola hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodla prečítať si ju. Druhým dôvodom bola anotácia, ktorá, i keď je pomerne krátka, moju túžbu po tomto príbehu ešte o čosi znásobila.
Príbeh z pohľadu troch silných žien ma do seba vtiahol takmer okamžite a ja som sa od neho odtŕhala veľmi ťažko. Najmä skrz to, ako autorka dokázala udržať čitateľa v strehu a tým ho prakticky donútila pokračovať v čítaní.
Ja osobne som si veľmi užívala historické časti knihy, ktoré boli - na to, že ide o prvotinu z pera tejto autorky -, popísané tak, že som chvíľkami mala pocit, že sa reálne nachádzam v Londýne v 18. storočí. Jediné, čo ma trošku zarazilo, bol fakt, že Eliza, ktorá mala údajne mať 12 rokov, sa na tento vek absolútne nesprávala a keby autorka informáciu o jej veku nepodala, hádala by som, že je to postava už dávno dospelá.
Súčasná stránka knihy taktiež nebola zlá, avšak dovolím si tvrdiť, že mohla byť ešte o čosi lepšia. Zdalo sa mi totiž, že celá tá časť bola veľmi uponáhľaná a zakončená prekvapivým, avšak pomerne klišoidným dejovým zvratom.
Každopádne, ja som si celý príbeh o apatekárke, malej Elize i Caroline veľmi užila a verím, že pokiaľ sa na základe vyššie uvedeného rozhodnete, že si ho prečítate tiež, nebudete ľutovať.