Knihochod komentáře u knih
Za seba musím povedať, že ak Natali napíše ďalšiu časť ešte o kus lepšie, než túto, s veľkou pravdepodobnosťou budem musieť prehodnotiť môj rebríček bodovania.
Dostať sa späť do prostredia, v ktorom sa celý príbeh odohráva, vôbec nebolo ťažké, čo ma hneď na začiatku veľmi milo prekvapilo, keďže od čítania druhej časti uplynul už rok a trošku som sa obávala, že sa nejakú tú chvíľu nebudem vedieť poriadne zorientovať kto, čo, kedy a s kým.
Dej tejto časti svižne napreduje, i keď by som relaxačný úvod sem-tam obohatila aspoň o kúsok nejakej akcie, ktorá by celú pohodovú atmosféru zotavovania sa postáv troška zťažila. Keď som sa ale prekúsala prvými asi sto stranami, dočkala som sa aj tej akcie, ktorá je s každou ďalšou knihou skrátka lepšia a lepšia. Konečne sa objavila aj väčšia dávka romantiky, ktorá mi v predošlej knihe tak chýbala. Nechýbajú ani nové postavy, ktoré sa do rozbehnutého príbehu krásne začlenili a mňa veľmi bavilo sledovať, ako ovplyvňujú celkové dianie. A teda opäť sa našla jedna, ktorú som si obľúbila viac, než tie ostatné a som zvedavá na jej ďalší vývoj.
Čo sa konca týka, ten mi v hlave zanechal veľké množstvo otázok, no žiadne odpovede a mňa len mrzí, že si na ne budem musieť počkať do vydania ďalšej časti. A určite nepíšem len za seba, keď podotknem: UŽ ABY TO BOLO!
P. S. Vizuálnu stránku knihy už ani obšírnejšie spomínať nejdem, nakoľko je rovnako nádherná, ako predošlé dve.
Priznám sa, že som pred touto knižkou prečítala len veľmi málo takých, ktoré by do tohto žánru spadali a teda nebola som si úplne istá, či to bude moja šálka kávy. Ale kto neskúsi, nevie. Je tak?
Zo začiatku som mala troška problém dostať sa do príbehu, hlavná hrdinka sa mi zdala neskutočne naivná a ako keby zaseknutá v určitom, dajme tomu pätnástom, roku svojho života.
Ako však stránky pomaly ubiehali, začalo mi mnohé, práve aj spomínané správanie hlavnej protagonistky, dávať väčší zmysel a tak sa vytratila aj moja počiatočná neschopnosť vcítiť sa do jej kože a pochopiť, prečo sa správala tak či onak.
Celá atmosféra príbehu má temný nádych, poniektoré pasáže som čítala so zatajeným dychom a po väčšinu času ma prenasledoval pocit, že sa v deji neudialo nič, no zároveň strašne veľa. A vďaka tomuto pocitu som ani nezaznamenala, že som sa dostala až na koniec knižky, ktorý mi teda takmer vyrazil mozog z hlavy.
A na záver dodám len jedno jediné: po prečítaní budete šalieť po druhej časti, ktorej sa ja už nemôžem dočkať!
To, že existuje niečo ako paródia na knižnú verziu Päťdesiatich odtieňov šedej, som absolútne netušila a keď som sa to dozvedela, bola som vcelku pobavená a najmä zvedavá, akým spôsobom sa dá niečo také napísať.
V prvom rade by som rada podotkla, že je potrebné brať tento kúsok s veľkým nadhľadom a nebyť príliš vzťahovačný v prípade, že ste fandom originálu.
Áno, za mňa to bolo veľmi stupídne, no i napriek tomu som sa celkom kvalitne bavila a to najmä pri predstavovaní si niektorých popisovaných scén.
Pravdepodobne sa ku tejto knihe už nikdy nevrátim, no ako oddychovka na večer to vôbec nebolo zlé.
Dali ste si na tento rok nejaké predsavzatie spojené s knihami? Ako sa vám zatiaľ darí v jeho dodržiavaní?
Ja som si ich opäť dala pár, pričom jedno z nich znie: “Čítať viac kníh tuzemských autorov, pretože dokážu prekvapiť. A viete čo? Je to pravda!
Do štafety, ktorú usporiadala samotná autorka, som sa zapojila bez toho, aby som čokoľvek o jej predchádzajúcich knihách vedela, takže nebude žiadnym prekvapením, že som absolútne netušila, že sa jedná už o tretiu časť série. Čo sa autorke ale musí nechať je fakt, že to nie je vôbec žiadnou prekážkou. Aspoň teda mne osobne nevadilo, že som si trošku vyspojlerovala predchádzajúce dve knihy a čo je hlavné, necítila som sa stratená ako Atlantída, k čomu dopomohlo stručné “nakopnutie ohľadom predošlých prípadov.
Ponoriť sa do príbehu nebol pre mňa žiaden problém na rozdiel od odpútania sa od čítania. Prekvapilo ma, koľko emócii ma zasiahlo - chcelo sa mi smiať, chcelo sa mi plakať, chcelo sa mi kričať nad nespravodlivosťou toho všetkého.
Postavy, flashbacky, kapitoly striedajúce pohľad obete a pohľad vyšetrovateľa - to všetko ma neskutočne bavilo a možno úplne najviac som si užila hádať, kto by asi tak mohol byť páchateľom, nakoľko autorka (beťárka jedna!) nechá čitateľa určitú dobu v nádeji, že je na najlepšej ceste k odhaleniu, no tu zrazu … Všetko je inak a vrchný podozrivý je čistý ako okvetný lístok ľalie. A kolotoč hádania a hľadania začína znova.
Popravde, nemám tejto knihe čo vytknúť a skrátka a jednoducho odporúčam!
Vadí vám, ak názov knihy nie úplne presne vystihuje podstatu príbehu?
Mne sa to totiž stalo konkrétne pri tejto knižke, pri ktorej názve som teda očakávala čosi odlišnejšie. Nie som však príbehom úplne sklamaná, no že by ma nejako extrémne zaujal, to sa tiež povedať nedá.
Už z prvej knihy od autorky som vedela, že píše pútavo a je tak nemožné začítať sa do príbehu, no v tomto prípade som ten problém trošku mala. Prvá štvrtina knihy mi ubiehala veľmi pomaly, skôr som sa na čítanie netešila ako tešila a teda veľmi ma potešilo, že sa táto kríza v určitom bode zlomila a zvyšok knihy som prečítala takmer na posedenie.
Dve dejové linky dvoch silných žien, ktorých životy sa nakoniec pretnú, boli za mňa miestami až príliš natiahnuté. Knižke by rozhodne prospelo, keby mala o pár kapitol, kde sa nič významného pre dej nedialo, menej.
Rovnako ako aj mnohé iné príbehy zasadené do obdobia druhej svetovej vojny, tento má tiež svoje silné momenty, kedy mi po tele behali zimomriavky a do očí sa mi tlačili slzy. Žiaľ, nebolo ich toľko, aby som rozmýšľala, že by som knižke dala hodnotenie väčšie, ako priemerné.
Moje očakávania v prípade tohto príbehu boli veľmi veľké. Odvšadiaľ sa na mňa valila vlna pochvalných, priam až oslavných názorov, že sa snáď jedná o jednu z najlepších českých kníh roku 2023 …
… Nazvite ma podivnou, no s týmito chválospevmi absolútne nesúhlasím.
Veľmi cením vizuál knižky, obálka je naozaj nádherná a dokáže upútať čitateľovu pozornosť. Taktiež skladby, ktoré si možno popri čítaní pustiť za pomoci QR kódu je príjemný bonus a ešte keď boli zložené špeciálne pre tento príbeh? Klobúk dolu!
Tu však to kladné, čo som na príbehu našla, končí.
Nič poetického na mňa z textu nekričalo, ani jedna z postáv sa mi nezdala dostatočne vykreslená, aby som jej existencii uverila, aby som sa do nej nejakým spôsobom cítila. Každá mi skrátka prišla charakterovo neuveriteľne plytká, čomu nepomohol ani fakt opakujúcich sa slovných spojení, prirovnaní. A teda to, že dej plynie od konca (čo som, mimochodom, pri mnohých knihách ešte nemala šancu vidieť), som v tomto prípade absolútne nedokázala oceniť.
Viem, že každá kniha si nájde svojho čitateľa, ktorý ju bude milovať. Žiaľ, ja k obdivovateľom tejto patriť nebudem.
Príjemná letná oddychovka plná zábavy, smiechu, rodinnej (ne)pohody, lásky a mnohého ďalšieho, ktorú som si náramne užila i napriek tomu, že som ju čítala v novembri.
Na začiatku ale musím povedať, že ma na tento príbeh nalákala najmä vetička na vrchnej časti knihy, ktorá hlása, že je inšpirovaný piesňami Taylor Swift. Tú ja mám veľmi rada a tak moje očakávania boli vcelku vysoké, no žiaľ absolútne nenaplnené, pretože zmienka o jej mene a tvorbe sa reálne objavila až niekde takmer na konci knihy a aj to iba tak mimochodom. Akoby na to aj sama autorka úplne zabudla.
Na čo však nezabudla boli opisy, ktoré jej očividne veľmi idú, pretože popisovala všetko a to naozaj ale naozaj detailne, že som si párkrát povedala, či by sa to nedalo popísať trošku kratšie. Ale zase jej nemožno vytknúť, že by človek nevedel o všetkom a všetkých úplne všetko.
Čo sa týka hlavných postáv, boli fajn. Asi by som si vedela predstaviť, že niekde po svete reálne behajú, i keď teda sprevádzaní jedným klišé momentom za druhým. Vedľajšie postavy tiež neboli zlé, no žiadna mi nejako zvlášť neprirástla k srdcu.
Celkové hodnotenie? Príjemná oddychovka, ktorá neurazí, no ani nijako špeciálne nenadchne. Na letné dni a dovolenku priam ako stvorená.
Na ďalšieho Milesovic brata som sa celkom tešila, nakoľko príbeh o druhom z nich prekonal moje očakávania. Musím povedať, že aj napriek tomu som ale nič svetoborného nečakala, takže sklamaná rozhodne nie som.
Hlavná protagonistka Kate sa mi zo začiatku veľmi páčila a to aká bola sebestačná a ako Elliotovi odolávala mi veľmi imponovalo, no postupne moje sympatie trošku vychladli, pretože mi prišlo, že sa zmenila na takú tú hrdinku, ktorá pribehne na zavolanie a jej sebestačnosť sa kamsi úplne vyparila. A Elliot bol … Skrátka ďalší z bratov Milesovcov s povahou egocentrického alfasamca s náladami ako žena s PMS, v hĺbke ktorého sa skrýva niečo ako citlivý muž, ktorého by chcela každá žena. Teda až na mňa.
Páči sa mi, že táto séria je vyslovene oddychové čítanie, pri ktorom netreba nejako extrémne zapájať mozgové závity a ktorá vás rozhodne emocionálne nevyčerpá, no trošku mi prekážalo použitie snáď každého možného (i nemožného) knižného klišé, ktoré by sa rozsahovo mohlo rovnať akejkoľvek telenovele. A aby som nezabudla, veta: “vyšplhám sa mu po tele, dala mojej fantázii riadne zabrať a nie raz som kvôli nej vybuchla do hurónskeho smiechu, pretože tá predstava naozaj stála za to.
Nemám tomuto príbehu viac čo vytknúť, pretože čitateľ dostane presne to, čo mu je sľúbené - nič viac, nič menej. A to klišé okolo toho … No, s tým už človek pri takýchto knihách musí počítať.
Po relatívne dlhej dobe som sa veľmi tešila na knižku patriacu do tohto žánru, pretože i keď ho mám veľmi rada, nesiaham po ňom až tak často ako by som chcela. Čo ma ale veľmi mrzí, moje nadšenie rýchlo opadlo a počas celého čítania sa už nestihlo vrátiť.
Dostať sa do príbehu bol pre mňa veľký problém. Celý dej mi prišiel akýsi urýchlený a najmä veľmi mätúci čo sa prostredia a postáv týka - pomerne dlhú dobu mi trvalo, než som prišla na to kto je kto a občas som si tým stále nebola úplne istá.
Hlavná protagonistka sa mi zdala taká akási nijaká. Vo výsledku som sa o nej dozvedela vlastne iba to, že je pekelníčka (a aj to som kvôli tomu nemusela čítať približne 450 strán, keďže to prezrádza už názov knižky).
Čo ma ale nahnevalo asi úplne najviac je fakt, že je text plný nevysvetlených slov. Áno, na konci knižky je priložený zoznam s vysvetlivkami čo ktoré slovo znamená, avšak verím, že so mnou bude súhlasiť viacero čitateľov, keď napíšem, že počas čítania naozaj nechcete listovať na koniec knižky, aby ste zistili, čo ktoré slovo vlastne znamená.
Vizuálne je knižka naozaj krásna a to píšem ako niekto, kto mangy absolútne nečíta. Aj ten námet by bol zaujímavý, avšak to spracovanie … V skratke sa vyjadrím asi takto: keby ste sa ma teraz opýtali, o čom ten príbeh bol, nedokázala by som to popísať, nakoľko si takmer nič nepamätám.
Za knižku veľmi pekne ďakujem @humbook a #humbookblogeri, vďaka ktorým som mala možnosť si ju prečítať.
Ošiaľ, ktorý táto kniha na bookstagrame spôsobila, veru ani mňa neobišiel tak, ako sa to poväčšine deje.
V prvom rade chcem podotknúť, že toto bol pre mňa po veľmi dlhej dobe veľmi príjemný návrat do pestrého sveta fantasy a i keď by som v niektorých momentoch vedela nájsť podobnosť s iným príbehom z tohto žánru, absolútne mi to neprekážalo. Ba naopak, bolo zaujímavé zistiť, akým spôsobom sa s tým autorka dokázala popasovať.
Ďalšou kapitolou sú pre mňa postavy - väčšina bola svojim spôsobom napísaná výborne (áno, aj tá, ktorú by všetci najradšej zhodili z Parapetu a áno, Dain, myslím tým teba).
A teraz tá najlepšia časť: DRACI! Tým, že veľa fantasy príbehov s drakmi prečítaných nemám, čítať o nich bol pre mňa takmer rovnaký pocit, ako keď som prvýkrát čítala o upíroch. Veľmi som si ich prítomnosť užívala a celkovo ma bavil systém ich pripútavania sa k jazdcom a následné fungovanie ich vzájomného puta.
Čo ma ale veľmi nebavilo a v mnohých prípadoch nedávalo úplne zmysel, bolo dookola sa opakujúce “na úder srdca v rôznych skloňovacích alternatívach. Pritom má slovenčina toľko krásnych ekvivalentov, ktoré by určite zneli lepšie a nevyzeralo to, ako keby si prekladateľka chcela maximálne uľahčiť prácu. A prosím vás, aká je to žeravobiela bolesť? Nejako neviem, čo si pod týmto pojmom mám predstaviť.
Inak knižku ako celok hodnotím veľmi pozitívne. Páčila sa mi a určite v sérii budem pokračovať aj ďalej.
Pred približne mesiacom mi prišiel nádherne vyšperkovaný balíček obsahujúci prvú trojpoviedkovú knižku Humbook tímu s názvom Můžeš říct: Miluju tě, ktorá je po vizuálnej stránke jednou veľkou nádhernosťou z ktorej väzby ale čitateľa celkom slušne rozbolia karpálne tunely a ktorej obsah je dôležitejší, než už spomínaný vizuál. Za seba by som poviedky zhodnotila takto:
Moje pocity z prvej poviedky sa dajú zhodnotiť prostým a jednoduchým: “meh. Je to niečo, čo mňa ako čitateľa neurazilo, no ani príliš nenadchlo. Postavy mi prišli dosť ploché, vcítiť sa do ich pocitov v daných situáciách pre mňa bolo náročné, miestami takmer nemožné a teda tou svojou láskou si ma tiež nezískali, nakoľko som im ju absolútne neverila. Štýl písania nie je zlý, ale chce to ešte vyšperkovať, najmä čo sa postáv týka.
2/5
Poviedka číslo dva už bola o čomsi inom. Je vidieť, že Ola už čo-to odpísaného má a vie tvoriť zaujímavý (i keď klišoidný) príbeh, kde si postavy čitateľ dokáže aj reálne predstaviť a hlavne takmer cíti to iskrenie medzi hlavnými protagonistami. Skrátka im tú lásku, ktorá je v konečnom dôsledku to gro celej knižky, verí.
4/5
Posledná poviedka na mňa posôbila veľmi pochmúrnym dojmom (nie len kvôli zvoleným pesničkám) a celú dobu som netrpezlivo očakávala, čo sa bude diať. Musím ale povedať, že som po dočítaní bola celkom zmätená. Neviem totiž, či som dej skrátka iba nepochopila, no celé mi to akosi nedávalo zmysel. Ale štýl písania opäť celkom fajn, len určite sa dá ešte mnohé zlepšiť.
2/5
Ako som napísala vyššie, kniha je po vizuálnej stránke dokonalá a graficky prepracovaná, avšak kvôli väzbe, ktorej držanie sa po niekoľkých minútach stávalo celkom slušným peklom, a jednotlivým hodnoteniam poviedok, dávam knižke ako celku 3/5, nakoľko by sa ten obsah istotne dal ešte vyšperkovať.
Za knižku veľmi pekne ďakujem @humbook a #humbookblogeri, vďaka ktorým som mala možnosť si ju prečítať.
Nádherne dojímavý príbeh o Sicílii, výbornom jedle, živote, láske, strate, veľkej bolesti. O tom, aký silný je človek, ktorý dokáže prijať svoj osud a vyrovnať sa so všetkými životnými skúškami, bez ohľadu na to, ako veľmi bolestivé sú.
Táto kniha bola jednou obrovskou emocionálnou jazdou, pri ktorej sa vám bude chcieť smiať, zamilovať sa, plakať, nechať si zlomiť srdce a opäť sa ho snažiť pozliepať, umrieť. Áno, počas príbehu, ktorý táto kniha ponúka, si siahnete do každého kútika duše a okúsite toľko rôznych emócii. A tiež zistíte, aké je to siahnuť si na úplné dno a pomaly, krôčik po krôčiku, sa snažiť začať od začiatku, od nuly.
Čo sa týka našich hlavných postáv - Afroameričanky Tembi a Sicílčana Sara, ich vzájomná láska bola niečo tak neuveriteľne nádherné a silné, a i keď im osud v mnohom neprial už na samom začiatku, rozhodli sa proti nemu svojou láskou bojovať.
Tembi nám touto knihou dovolila nahliadnuť do svojho vnútra. Ukázala nám, aká silná dokáže byť láska medzi dvoma ľuďmi, koľko kompromisov spravili pre svoje šťastie, ako veľmi bolí strata milovaného človeka, aké ťažké, no nie nemožné, je postaviť sa opäť na nohy.
Dámy a páni, obdivujem ju. Obdivujem, že sa rozhodla vyjsť tzv. s kožou na trh. Zveriť sa okoliu s tým, čo všetko sa v jej živote stalo. Bez príkras, bez nadsádzky.
Ďakujem vydavateľstvu Jadro, že sa rozhodli tento výnimočný príbeh preložiť do slovenského jazyka a že celej knihe dali tak nádherný vizuál.
Ako veľký fanúšik Harryho Pottera som pri informácii, že vyjde táto nádhernosť, skákala takmer po strop a teda musím povedať, že som absolútne nebola sklamaná. Popravde som ani nečakala, že bude vizuálne taká nádherná!
I napriek tomu, že som zatiaľ neobjavila lásku k českému prekladu (veľmi sa ospravedlňujem mojim českým sledujúcim), tým, že táto kniha obsahuje textu len veľmi stručne, nejako obzvlášť mi ani tá čeština neprekáža.
Ako píšem vyššie, vizuál tejto knihy je skrátka a jednoducho nádherný. Každý autor má osobitý štýl a i napriek tomu, že sa ich pri ilustrovaní tejto záležitosti zišlo rovno sedem, ilustrácie sa nádherne dopĺňajú a nemôžem povedať, že by sa mi štýl niektorého z autorov nepáčil.
Kniha má okrem charakteru kochacieho aj charakter informatívny, na každej stránke knihy sa dozviete čosi o postavách, miestach, predmetoch či dokonca kúzlach a možno vás nejaká tá informácia aj milo prekvapí.
Ja osobne som veľmi rada, že táto kniha uzrela svetlo sveta a rozhodne by nemala chýbať v poličke žiadneho skalného fanúšika.
Za knižku veľmi pekne ďakujem @humbook a #humbookblogeri, vďaka ktorým som mala možnosť si ju v rámci #spoluprace prečítať a skrášliť svoju Harry Potter poličku ešte o kus viac.
Keď som si prvýkrát prečítala, o čom tento príbeh má byť, zostala som veľmi milo prekvapená a moje srdiečko zaplesalo. Žena v prestrojení za muža sa zúčastní mužského bojového turnaja = sen každého knihomila, ktorý vyrastal na filmoch ako Super náhradník.
Iste teda môžete hádať, že som celým tým nápadom bola veľmi nadšená, avšak popri čítaní moje nadšenie odpadalo, až nezostalo takmer žiadne, nakoľko spracovanie bolo za mňa veľmi slabé.
Nepomáhal tomu ani fakt, že sa v príbehu objavovalo až príliš veľa šťastných náhod, vďaka ktorým sa naša hlavná hrdinka, ktorú som si podľa popisov nedokázala ani príliš dobre predstaviť či sa do nej vžiť (a nie len do nej, aj ostatné postavy boli vcelku plytké a nie práve šťastne vykreslené), dostala z každého väčšieho problému takmer bez akejkoľvek ujmy.
Detektívna zápletka ma vcelku bavila, ale prišla mi až príliš predvídateľná a pri dlhšom zamyslení čitateľ celkom pekne dokáže prísť na celkové rozuzlenie.
Taktiež musím spomenúť mnohé nejasnosti, ktoré príbeh obsahoval - v tom zmysle, že čosi bolo napr. poškodené, no o pár riadkov ďalej už to bolo v poriadku, a vcelku veľké množstvo gramatických či štylistických chýb, ktoré by som v neprekladanej knižke nečakala.
Priznám sa, čakala som čosi úplne iné - príjemnú fantasy vhodnú pre začiatočníkov v tejto oblasti, no dostala som čosi, čo neviem, či by ma priviedlo k väčšej obľube tohto žánru.
I tak ale dúfam, že si kniha svojich nadšených čitateľov nájde. Ja medzi nich žiaľ nepatrím.
Knižku som čítala vďaka spolupráci s Humbookom, za čo im ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Po prečítaní Knihy stratených mien som tak akosi vnútorne tušila, že toto bude ďalší príbeh, ktorý ma vnútorne totálne rozloží a zabrnká na tie správne struny mojich emócii. Príbeh, pri ktorom sa mi po tele rozbehnú zimomriavky a do očí sa natisnú slzy, ktoré sú pripravené kedykoľvek sa skotúľať po tvári a kvapnúť na jeho stránky.
Keď som knižku začínala čítať, nemala som od nej žiadne veľké očakávania, ktoré by som potrebovala, aby sa naplnili, nakoľko iste viete, že príbehy z prostredia II. svetovej vojny nečítam často. Musím však povedať, že som takmer od prvej stránky bola vtiahnutá do deja a bolo pre mňa len veľmi ťažké odtrhnúť sa od čítania.
Príbeh je to drsný, surový. Autorka si pri popisovaní rôznych momentov neberie servítku pred ústa, ale popíše aj do tých najpodrobnejších, častokrát veľmi krvavých detailov.
Rovnako na mňa pôsobili i popísané emócie - boj o holý život, potreba zachrániť seba i ostatných, láska, strach o milovanú osobu, bolesť z ich straty.
Veľmi ťažko sa mi píše hodnotenie na takúto emočne náročnú knihu, avšak dúfam, že aspoň to málo, čo som ku nej napísala, vás presvedčí k tomu, aby ste po nej niekedy tiež siahli. Táto knižka si to zaslúži.
Po prečítaní prvej časti som sa na druhú celkom tešila, nakoľko mi viacerí tvrdili, že je rozhodne lepšia, ako už spomínaná jednotka. A mňa teší, že môžem povedať, že to rozhodne lepšie bolo.
Tristan mi bol rozhodne sympatickejší a ani mi neprišiel taký prehnane toxický a panovačný, než jeho starší brat Jameson. Claire sa síce miestami nesprávala práve vhodne na svoj vek, ale to sa asi s človekom stane, keď po piatich rokoch obnoví svoj sexuálny život (neviem, iba hádam).
Veľmi cením, že to tentokrát nebolo iba o tom jednom jedinom. Samozrejme, keďže to do tohto žánru patrí, je tam toho hojne, no konečne dostali priestor aj iné pocity a emócie, nie len živočíšna potreba niekoho brutálne pretiahnuť až do bezvedomia.
Priznám sa, že som sa v určitých momentoch aj schuti zasmiala a to teraz nemyslím v zlom slovazmysle. Absolútne som nečakala, že v knihe tohto žánru bude aj čosi vtipné (okrem kvetnatých pomenovaní pohlavných orgánov aneb vitaj, kúzelná palička!).
Koniec bol za mňa až príliš rozprávkový a presladený, takže za mňa mohol byť kľudne inakší. Taký, ktorý by k celkovému príbehu pasoval o trošku viac.
Keď to však vezmem ako celok, čítanie som si teda užívala o kus viac ale teda stále to nie je príbeh, ktorý by mi vystrelil mozog z hlavy a poslal ho na druhú stranu vesmíru.
Vyslovene erotická literatúra nie je žáner, ktorý by som enormne často vyhľadávala. Síce mám za sebou takú klasiku ako Päťdesiat odtieňov, akosi sa mi takéto knižky oblúkom vyhýbajú. Alebo sa im vyhýbam ja?
Začiatok bol výborný. Dej bol dynamický, chémia medzi postavami priam iskrila zo stránok, sexuálne scény boli miestami z môjho pohľadu trošku nesexuálne, ale rozhodne boli v tej lepšej rovine. Nájde sa aj náznak detektívnej zápletky. Jednoducho príbeh, ktorý hltáte, nedokážete sa od neho odtrhnúť a stránky vám ubiehajú jedna radosť.
Keď tu zrazu, asi v polovici knihy
Z chémie medzi postavami sa stal vzorec hádka - udobrovanie sexom - hádka - a takto stále dookola takmer každú druhú kapitolu. Z hlavnej hrdinky sa stala hlúpa hus, ktorá síce nemiluje všetky jeho stránky osobnosti, ale vlastne ho celého miluje. Z hlavného hrdinu sa stal nesympatický toxický človek so sklonmi k sebeckosti. A rozuzlenie detektívnej zápletky? Priam na mňa z neho kričalo, že autorka zabudla, že nejakú detektívnu zápletku začala písať, a tak to pekne-krásne odbila ku koncu knihy takým tým aby sa nepovedalo spôsobom.
Som sklamaná? Asi nie. Stále je to erotická kniha, ktorá sa primárne točí okolo toho jedného, čo rozhodne splňuje. Avšak ani príliš nadšená z nej nie som.
Záverom iba toľko, že pravdepodobne neurazí, no ani nenadchne.
Na túto časť Romantických útekov som sa akosi vnútorne tešila zo všetkých najviac a to najmä preto, že sa celý dej odohráva v okolí Vianoc, ktoré ja veľmi zbožňujem. Nie pre to šialenstvo, ktoré vždy všade vypukne a ani nie pre darčeky, ktoré pre mňa rozhodne nie sú dôležité (i keď taká dobrá knižka a ponožky nikdy neurazia), ale pre celé to posolstvo a atmosféru, ktorá sa s Vianocami spája. Ale to som teda trošičku odbočila od témy.
Do čítania príbehu nebol problém sa dostať. Ostatne ako vždy je písaný štýlom autorke známym, ktorý je jednoduchý, avšak pútavý, ale to iba v prípade, že sa nejedná o popisy prostredia či jedla alebo nápojov - tie má i v tomto literárnom počine napísané tak, že neraz sa mi zbiehali slinky na také či onaké jedlo, neraz som chcela navštíviť popísané miesto.
Čo sa postáv týka, nenašla som snáď žiadnu, ktorá by mi nejakým spôsobom prekážala. Dokonca sa mi páčila i nenasilná chémia medzi hlavnou protagonistkou a jedným z hradných návštevníkov. A i keď mi hned na zaciatku bolo jasné, ako sa celý ich vzťah vyvinie, bavili ma momenty, ktoré spolu zažívali.
Dej ako taký je taktiež veľmi nenáročný, oddychový, žiadne veľké drámy od neho nemôžete očakávať, no ja som si ho užívala. Možno práve pre to, že som čosi také potrebovala čítať. A nie, vobec mi nevadilo, že som čítala o Vianociach v období Veľkej noci.
Ja som zatiaľ od tejto autorky prečítala 3 knihy - jedna nebola vôbec dobrá, jedna bola priemerná a ďalšia bola veľmi dobrá. Avšak táto Táto bola výborná!
Už od začiatku som sa do nej dokázala ponoriť a bolo len veľmi ťažké sa od čítania odtrhnúť, nakoľko príbeh je napísaný takým tým spôsobom, ktorý vás núti čítať ďalej a ďalej, keďže chcete zistiť, čo bude ďalej, akým smerom sa osudy hlavných protagonistov poberú.
Chcete to vedieť už len z toho dôvodu, že práve postavy sú vykreslené bravúrne a mne nerobilo žiaden problém vcítiť sa do ich kože - smiať sa, keď sa smiali oni. Plakať, keď aj oni plakali. Možno tomu napomáhal i fakt, že sú kapitoly písané v prvej osobe a tiež, že sú písané z pohľadu našich hlavných hrdinov - Rosie a Adama (Besta), čo ja naozaj zbožňujem.
Neviem, čo viac napísať, aby som čosi neprezradila a neskazila vám tak zážitok z čítania, ak sa na knihu chystáte, v čo pevne verím, že sa chystáte, keďže táto knižka za vašu pozornosť iste stojí.
Napíšem však aspoň toto: Koniec vás úplne rozloží.
Príbeh plný napätia, zvratov, bojov o holý život, strachu a mnohého ďalšieho, zabalený v graficky nádherne vymazlenej knižke s úžasnou obálkou - to je druhá časť fantasy série Katja.
Týchto bezmála 500 strán sa vôbec nečítalo zle a mňa veľmi teší, že si autorka vzala k srdcu názory čitateľov a zbavila sa toho nešťastného časovania (idúc, smejúc, učiac, ). Už aj vďaka tomu je vidieť obrovský posun k lepšiemu, čo sa celkového písaného textu týka.
Taktiež je viditeľné, že celkový príbeh má Natali pekne premyslený, všetko do seba krásne zapadalo, všetko bolo logicky vysvetlené a len ťažko by čitateľ hľadal niečo, čo by nejakým spôsobom nedávalo zmysel.
KONEČNE sa aj protagonistka príbehu zbavila svojej plochosti, takže vcítiť sa do jej situácie a pochopiť, prečo v určitých okamihoch konala tak ako konala, už nebolo také náročné, ako v prvej časti. Veľmi chvalim tiež zapojenie Argosa a jeho pohľad na určité udalosti.
Trošku ma však mrzí romantická linka, ktorá sa iba sem-tam mihla na pozadí celého príbehu, avšak skrz obálku by som jej tam čakala podstatne viac. A tiež sa mi zdalo, že takmer všetky dejové relikvie boli legendami, ktoré sa ukázali byť skutočné, čo síce nie je nejaká prehnane veľká chyba, ale možno by stálo za to vymyslieť čosi inakšie.
Každopádne som s touto častou veľmi spokojná a už sa teším na ďalšiu, keďže autorkin posun k lepšiemu je v tomto prípade naozaj viditeľný.