Knihochod komentáře u knih
Táto knižka ma k sebe zlákala najmä svojou nádhernou obálkou, pričom už len pohľad na ňu mi spôsoboval neuveriteľnú chuť na nejaký dobrý domáci koláčik, a taktiež anotáciou, po ktorej prečítaní som potrebovala vedieť viac. Preto ma veľmi mrzí, že sa mi tento príbeh jednoducho nepáčil.
Zo začiatku som si ale myslela, že sa mi aspoň trošičku páčiť bude, keďže, ako som s potešením zistila, obsahuje jeden z mojich obľúbených knižných prvkov - prelínanie minulosti a súčasnosti. Žiaľ, minulosť, ktorej v tomto príbehu bolo - podľa môjho názoru -, žalostne málo, ma bavila omnoho viac ako obšírnejšia súčasnosť.
Pravdepodobne za to môže fakt, že celý ten súčasný príbeh je písaný veľmi ale veľmi klišoidným spôsobom. Teraz ma ale nechápte zle, klišé mi nevadí, avšak iba do určitej miery. V tomto prípade ale mnou únosná miera klišé bola niekoľkonásobne prekročená najmä tým, že keď sa v deji stalo čosi dobré, automaticky čitateľ mohol očakávať čosi zlé. Nebolo by na tom nič, čo by mi prekážalo, keby tento "prvok" nebol použitý opakovane niekoľkokrát za sebou.
Taktiež som sa neskutočne strácala v postavách a to opäť iba v deji, ktorý sa odohrával v súčasnosti, a približne od polovice knihy už som takmer ani netušila kto je kto.
No, očakávala som od knižky viac a na základe vyššie popísaného iste pochopíte, že odo mňa vysoké hodnotenie nedostane.
Tohto príbehu som sa, úprimne povedané, aj trošku desila, keďže som si ho v rámci #spolupráce vybrala prakticky iba na základe názvu a obálky, takže som až do prečítania anotácie (po tom, čo knižka ku mne konečne dorazila) ani netušila, že sa príbeh odohráva počas II. svetovej vojny.
Tí, čo ma sledujete už dlhšiu dobu, iste viete, že sa príbehom, ktorých dej je zasadený do tohto obdobia, vyhýbam, keďže vo mne vyvolávajú zmes rôznych, často negatívnych pocitov.
Som rada, že som si neprečítala anotáciu predtým, ako som sa o knižku prihlásila? Rozhodne áno!
To, čo skrýva táto obálka s názvom, ktorý automaticky upúta pozornosť každého knihomoľa, je jeden veľmi silný a nádherný príbeh o knihách. O láske ku nim a aj láske, ktorú dokážu v ľuďoch vyvolať. O tom, že čítaním sa častokrát ľudia snažia utiecť od problémov svojho skutočného života a aj o tom, že čítanie prosto a jednoducho zbližuje.
Preto chápem a ani nezazlievam výber práve obdobia II. svetovej vojny, ktorá bola nepochybne hrozným obdobím pre nespočet ľudí, ktorí, aspoň v tejto knižke, hľadali útechu práve v stránkach kníh.
Odporúčam vám prečítať si túto knižku. Aj tým, ktorí, rovnako ako ja, nevyhľadávajú tému II. svetovej vojny. Verím však, že aj napriek tomu si tento príbeh o láske ku knihám zamilujete. Pretože knižky sú láska tak isto, ako aj príbehy o nich.
Už len podľa názvu a anotácie pochopíte, že sa nebude jednať o žiadnu náročnú knižku, ktorá by vám svojim obsahom vyrazila mozog z hlavy. Že by ste i tak dúfali, že to nie je pravda? Pozor, aby ste neboli sklamaní!
Ja som sa do tohto príbehu púšťala s vidinou milučkého, príjemnučkého a klišoidného oddychového čítania, ktoré som aj reálne dostala. Nič ma popri čítaní neprekvapilo i keď je pravda, že som sa niekoľkokrát schuti zasmiala, čo pri knihách tohoto rázu vždy rada uvítam. A maličký plusový bodík môže dostať aj zvratík takmer na konci príbehu - cením si ho.
Možno by však nebolo na škodu, keby to celé bolo o pár stránok kratšie, keďže v niektorých kapitolách sa nedialo nič závratného, čo by vyslovene bolo pre príbeh potrebné.
Nemám viac, čo by som k tejto knižke napísala. Snáď len, že pokiaľ hľadáte nenáročnú oddychovku, ktorú ste schopní za pár dní prečítať, preniesť sa na chvíľku do Škótska a dozvedieť sa čosi málo o víne, túto vám môžem s kľudným svedomím odporučiť. I keď teda neurazí, no ani nenadchne.
Túto knižku od Nicholasa Sparksa som nečítala prvýkrát a už zopár rokov sa v mojej knižnej zbierke nachádza. Teraz, keď som si ju s odstupom presne neurčeného času prečítala znova, premýšľam, prečo som ju už dávno nepošupla niekam ďalej a neuvoľnila si tak miesto na inú knižku.
Z toho, čo som zatiaľ od tohto autora prečítala, hodnotím tento príbeh ako jeden z tých slabších, ktorý ma, i keď sa o to niekoľkokrát snažil a obsahoval smutné životné udalosti, ktoré ma zväčša z citového hľadiska zničia, nedokázal chytiť na tých správnych miestach.
Vinu dávam najmä dejovej linke, ktorá je taká akási nijaká, veľmi plytká, predvídateľná, klišoidná, ... Taktiež veľmi zbytočným a zdĺhavým myšlienkovým pochodom hlavných postáv, odbočkám od ničoho k ničomu a popisom vyliezajúcej maternice sučky čistokrvnej kólie Molly (keby som niečo také chcela čítať, kúpim si knižku zameranú na túto problematiku). A, samozrejme, nesmiem opomenúť ani fakt, že sa hlavní protagonisti poznajú ani nie týždeň, polovicu knihy si vykajú, rozprávajú starodávnou mluvou (pritom sa väčšina deja odohráva v roku 1996), ich konverzácie sú úplne o ničom, pričom Gabby (hlavná hrdinka) má neustálu potrebu všetkým pripomínať, že má priateľa, a tu zrazu zistia, že sa vlastne bezhranične milujú.
Naozaj si myslím, že toto sa Sparksovi jednoducho nevydarilo a nemyslím si, že sa k tomuto príbehu ešte niekedy v budúcnosti vrátim. Má totiž iné a omnoho lepšie.
Toto nie je žáner kníh, ktorý by ste na mojom profile stretávali často, avšak je to žáner, ktorého čítaniu sa raz za čas nebránim. A som veľmi šťastná, že som sa rozhodla nebrániť sa práve tejto knižke.
Autorka píše naprosto bravúrne, napínavo, bez zbytočného naťahovania a taktiež bez toho, aby si v určitých drsnějších okamihoch brala servítky pred ústa. A to, že som na posedenie prečítala takmer polovičku knihy a aj potom mala problém sa od nej odtrhnúť, je toho jasným dôkazom. Časť týchto zásluh však musím pripísať aj krátkym kapitolám, ktorých výsledné číslo mi zo začiatku síce prišlo šialené, avšak nebyť ich, určite by som celý príbeh nezhltla tak rýchlo.
Hlavná postava suspendovanej detektívky Josie mi zo začiatku nebola veľmi sympatická so svojím správaním a príšerným workoholizmom, avšak postupom času a jednou ranou osudu (autorky) za druhou sa moje sympatie začali postupne dostávať na povrch a ku koncu už som nemala problém plakať spolu s ňou. Popravde, nikdy by mi nenapadlo, že sa môžem rozplakať pri detektívke.
Asi už ste pochopili, že som z tejto knižky maximálne nadšená, avšak nedám jej plný počet bodov, keďže sa určite chystám aj na ďalšie časti tejto, podľa prvého dielu, veľmi sľubnej detektívnej série a verím, že prinesú čosi ešte o kúsok lepšie.
Jediné, čo tejto knihe NEMÔŽEM vytknúť je, že má nádhernú obálku, čítala sa praktický sama a človek sa tak do nej nemusel nútiť, a tiež obsahovala zopár pekných a hlbokých myšlienok, ktoré sa ma dotkli na tých správnych miestach. A tu moja časť pozitívneho názoru, i keď ma to vnútorne mrzí, končí.
Popravde, na celom príbehu ma štvalo takmer všetko a len ťažko som nachádzala svetlé body, ktoré by moje negatívne pocity spravili aspoň o kúsok znesiteľnejšími. Ale začnem teda pekne-krásne poporiadku.
Hlavná hrdinka Andie je skrátka a jednoducho neskutočne nesympatická so svojimi vnútornými monológmi, nelogickým správaním sa v určitých okamihoch a v neustálom omieľaní toho istého dookola. Cooper, ktorý sa vlastne ani nevolá Cooper ale Lane, je taktiež negatívna kapitola sama o sebe s celým svojím ochranárskym syndrómom Edwarda Cullena a neustálym: "len som na ňu pozrel a milujem ju, ale nemôžem ju milovať, lebo ju nedokážem ochrániť - budem sa teda správať ako kretén".
Celkový príbeh na mňa pôsobil veľmi chaotickým dojmom. Mnohé udalosti boli popísané absolútne nelogicky, dialógy medzi postavami boli extrémne plytké a všetko naokolo bolo neskutočne klišoidné a predvídateľné, a až príliš natiahnuté. Určité kapitoly skrátka boli úplne zbytočné a popravde, nič by sa nestalo, keby v knižke neboli, ona tak bola o čosi kratšia a čitateľ by tak nemusel na všetko podstatné zbytočne dlho čakať. A, aby som nezabudla, opäť sa u mňa takmer po roku (od prečítania knižky S láskou tvůj Santa) prejavila alergia na slovíčka: "maminka" a "tatínek", ktorých je v tejto knižke nespočetné množstvo a takmer to pôsobí, akoby na ne neexistovalo žiadne synonymum.
Ak ste tento príspevok dočítali až sem, určite je vám už vopred jasné, že ja túto knižku odporučiť nemôžem. To ale neznamená, že by ste si ju nemali prečítať a utvoriť si tak vlastný názor.
Po prečítaní niekoľkých priemerných, avšak okolím veľmi popularizovaných knižiek, som do tejto išla s istou dávkou strachu, keďže názory iných čitateľov boli viac než pochvalné a mne už sa ich sledovanie niekoľkokrát nemilo vypomstilo.
Táto knižka však konečne vystúpila z tohto vzorca a ja som na jeden záťah zhltla takmer tretinu v očakávaní ďalšieho dejového vývoja, ktorý bol skrátka a jednoducho perfektný - nič unáhlené, nič zbytočne natiahnuté. Všetko, čo sa čitateľ potrebuje dozvedieť, sa dozvie v presne určenom momente bez okolkov a tak, aby mu to okamžite dalo zmysel a tak, aby pomyselné dieliky skladačky zapadli na tie správne miesta.
Autorka vie naozaj písať takým tým pútavým spôsobom, čoho dôkazom je aj vyobrazenie hlavnej hrdinky, ktorá je zo začiatku veľmi naivná a vidí svet skrz ružové okuliare, a jej postupný, a na príbeh veľmi vyplývajúci, prerod.
Taktiež ma veľmi potešil fakt, že ide o príbeh odohrávajúci sa v minulosti a vyslovene som žrala celé to historické prostredie San Francisca 20. storočia, ktoré bolo opísané tak bravúrne, že som miestami mala pocit, ako keby som tam niekedy bola a videla to všetko na vlastné oči.
S čistým svedomím zaraďujem tento literárny počin medzi najlepšie knižky, ktoré som tento rok prečítala a môžem vám ho jedine odporučiť.
Och, ako veľmi som dúfala, že táto kniha bude výborná a že Hank Green bude písať podobne ako jeho slávnejší brat John. Moje sklamanie je teraz veľmi veľké.
Začnem ale pekne po poriadku. Celá tá téma by nebola zlá a na žáner sci-fi už vôbec nie, avšak to spracovanie ... Napíšem to asi takto: keby autor pri každej novej situácii nepreskakoval v rozprávaní kamsi úplne inam a nepoužíval nespočetné množstvo nepotrebných odbočiek, možno by ani to spracovanie nebolo také zlé.
I keď, pravdepodobne by som sa poriadne zamyslela nad logickosťou udalostí v knihe popisovaných, pretože mne drtivá väčšina z nich prosto logická a ani pravdepodobná nepripadala. A to som až do konca dúfala, že sa čosi zmení (spoiler: nezmenilo).
Ďalšou kapitolou môjho sklamania je hlavná hrdinka April, ktorá bola jednoducho príšerná. Správala sa ako úplná naivná hlupaňa a ja, akokoľvek som sa snažila, som ju nedokázala pochopiť a ani sa do jej situácie nejakým spôsobom vcítiť.
Na základe vyššie uvedeného isto pochopíte, že ja vám túto konkrétnu knižku odporučiť nemôžem. Sci-fi nečítam často, avšak to, čo som z tohto žánru zatiaľ prečítala, malo, narozdiel od tohto skvostu, hlavu aj pätu.
Keďže ste si už pravdepodobne zvykli, že ja knižky, ktoré síce patria do jednej série, no vyslovene na seba nejako zásadne nenadväzujú, iste Vás neprekvapí, že mám zo série Znovu aktuálne za sebou, po prvej a tretej časti, aj časť piatu.
Páčila sa mi viac ako prvá časť?
Áno.
A viac ako tretia?
Nie.
Vôbec si nie som istá, čím by to mohlo byť, no v rebríčku obľúbenosti sa na vrchnej priečke drží práve spomínaná tretia časť (Cítit znovu), ktorá ma jednoducho vedela zasiahnuť na tých správnych miestach a dotknúť sa môjho precitliveného srdiečka.
Táto knižka mala svojim príbehom nábeh na voľačo podobné a ja už som sa tešila, ako jej celá rozčarovaná budem písať aspoň štvorleňochodovú recenziu. Zrazu sa ale čosi pokazilo a ja už som sa necítila taká nadšená.
Zo začiatku som si nebola úplne istá hlavnou hrdinkou. Nevedela som, čo si o nej mám myslieť a taktiež som sa nevedela rozhodnúť, či mi je sympatická alebo nie. Moje sympatie si však získala tým, že sa v určitých momentoch zachovala presne tak, ako by som sa zachovala i ja, takže som sa vedela lepšie vcítiť do jej situácie a pocitov, a bola jej tak schopná lepšie porozumieť.
Komu som ale napriek všetkej mojej snahe porozumieť nedokázala, bol Blake. Ten chlapec bol tak nerozhodný a tým svojim neustálym: "Milujem ťa a chcem byť s tebou. Alebo vlastne nie. Alebo teda, rozmyslel som si to," ma neuveriteľne iritoval a kedykoľvek mal poznámku tomuto podobnú, neubránila som sa pretočeniu očí až kamsi na druhú stranu hlavy.
Celkovo to ale bolo celkom príjemné a oddychové čítanie. Také, po ktorom raz za čas s radosťou iste siahne každý čitateľ. Nie je to však nič dych berúce (i keď podľa tej "drámy", ktorú nám postupne autorka odkrýva, som si myslela pravý opak).
Stručný popis: neurazí-nenadchne, vám bude musieť stačiť a i tak najlepšie bude, keď si knižku prečítate a spravíte si názor sami.
Ja som do série Romantických útekov prosto a jednoducho zamilovaná až po uši, keďže sa v nich mieša všetko, čo ma fascinuje - láska, jedlo a cestovanie.
Táto časť, ktorá je zatiaľ najnovšou, teda nie je žiadnou výnimkou a ja som sa na jej čítanie veľmi tešila už v dobe, keď bolo ohlásené jej vydanie (a to, že som zatiaľ čítala okrem tento časti iba jeden ďalší radšej nebudeme komentovať).
Očakávala som milú, príjemnú, romantickú oddychovku plnú jedla a krásnych miest, ktoré môžem navštíviť aspoň za pomoci mojej fantázie a ujčeka Gúgla, a presne to som aj dostala. Avšak možno by som uvítala ešte čosi navyše.
Nechápte ma zle, nevadí mi, že je knižka taká, aká je, keďže raz za čas mám tieto predvídateľné klišoidné jednohubky vo veľkej obľube a nedám na ne dopustiť, avšak stále som očakávala, že sa v celom tom predvídateľnom deji objaví nejaký neočakávaný zvrat, ktorý ma minimálne na pár minút po emočnej stránke úplne odrovná. I keď nemôžem povedať, že by ma záver knižky nedojal - dojal a to veru poriadne.
K postavám môžem povedať akurát toľko, že boli úplne snové a akokeby vystrihnuté z prototypu romantickej komédie, čo v tomto prípade nepokladám za negatívum, keďže to k tejto sérii vyslovene patrí a keby boli už len o kúštik nedokonalejšie, už by to nebolo ono.
Pokiaľ teda hľadáte romantickú oddychovku, ktorej celý dej si dokážete popri čítaní krásne domyslieť aj sami, túto časť Romantických útekov rozhodne odporúčam. Nie je to síce nič svetoborné a ani výnimočne originálne, ale je to čítanie veľmi príjemné s jedným obrovským bonusom - môžete cestovať aj v dobách, kedy to zrovna nie je jednoduché.
Och, tak toto bola veľmi príjemná a vtipná záležitosť, ktorej čítanie som si nesmierne užila!
Hneď na začiatok potrebujem spomenúť prítomnosť môjho obľúbeného knižného prvku, ktorým je rozprávanie príbehu z viacerých uhlov pohľadu, a v prípade tejto knižky to bolo z oboch pohľadov jednoducho perfektné.
Hate to love romantiku som už dlhšiu dobu nečítala a tak bola pre mňa vítanou zmenou a veľkým potešením, najmä skrz výborné vykreslených hlavných protagonistov, ktorí mne osobne prišli veľmi sympatickí a dokázala by som aj uveriť, že niekde v reálnom svete podobné osoby určite žijú.
Celá tá záležitosť internetového zoznamovania sa a toho, že si spolu písali bez toho, aby vedeli, že si píšu práve oni dvaja, prepojená s ich "nenávisťou" v skutočnom svete je niečo, čo som predtým snáď ešte nikdy nečítala (alebo si na to jednoducho momentálne nedokážem spomenúť) a bolo to výborné. Áno, chápem, že to nie je téma ničím výnimočná a že kníh s podobnou zápletkou existuje viac, ale moje, momentálne veľmi spokojné čitateľské srdiečko, si to jednoducho nechce nechať vysvetliť a vznáša sa na obláčiku blaha, tak ho v tom, prosím, nechajme.
I keď na základe vyššie napísaného chválospevu by ste si mohli myslieť, že táto knižka dostane bez debaty 5 hviezd, nie je tomu tak. Bola síce úžasná, veľmi sa mi páčila a nie je snáď nič, čo by som jej nutne potrebovala vytknúť (až na zopár drobností v podobe niekoľkých prekladových chýb), nedám jej plný počet, pretože ten si odkladám na niečo, čo ma položí na zadok a nebudem po dočítaní môcť začať čítať čosi iné.
Knižku odporúčam! Je nenáročná, milá, vtipná, ... Prosto verím, že ak po nej siahnete, užijete si ju aspoň podobne, ako aj ja.
Táto knižka ma prekvapila. Nie v zlom zmysle slova, avšak ani v tom najlepšom. Prekvapila ma totiž takým tým neutrálnym spôsobom, kedy som neočakávala ani to najlepšie a ani to najhoršie, no nedostala som ani ten klasický priemer.
Príbeh ma chytil už prvou kapitolou a veľmi ma potešil fakt, že mu nechýbala určitá dávka humoru, čo mne osobne veľmi imponuje. A to aj napriek tomu, že hlavná hrdinka sa nestala mojim obľúbencom. A vlastne sa ním nestala ani jej kamarátka Bethany či Greg. Prosto a jednoducho - postavy boli za mňa také nemastné-neslané, úplne obyčajné a ničím výnimočné.
Čo ma však veľmi zaujalo, bola rozoberaná téma sebelásky a toho, ako veľmi je pre život človeka dôležitá. Ešte snáď nikdy som nečítala knižku, kde by sa táto téma objavila v takejto, relatívne rozšírenejšej verzii a musím povedať, že ma to veľmi zaujalo, keďže sama som sa s týmto problémom počas svojho života stretávala.
Knižka ako celok je veľmi príjemné, oddychové a sem-tam aj vtipné čítanie, ktoré určite neurazí, avšak ani nenadchne. Myslím si však, že pre mladšie ročníky to môže byť úžasná knižka plná priateľstva, schopnosti obetovania sa a najmä už vyššie spomínanej sebelásky.
I keď som si v prvej knižke Pipu, ostatných a celé to tajomné prostredie malého mestečka Little Kilton, ohľadom pokračovania som bola viac než skeptická. Zdalo sa mi totiž, že prvá knižka bola ukončená tak akurátne a že by pokračovanie snáď ani nepotrebovala.
Som ale šťastná, že to pokračovanie má a pevne verím, že aj ďalšie mať bude?
Odpoveď znie: ÁNO!
Už od samého začiatku ma do seba príbeh vtiahol a ja som mala veľké problémy čo len na chvíľku sa od neho odtrhnúť a venovať sa dôležitejšej činnosti (učenie na opravné štátnice som iste spomenula v predchádzajúcom príspevku). Prosto a jednoducho som čo najskôr potrebovala rozuzliť celú zápletku, ktorá bola snáď ešte bravúrnejšia, než tá v prvej knižke, keďže túto som absolútne nedokázala svojpomocne odhadnúť a keď prišlo to veľké finále, brada mi spadla až kamsi k nohám a môj mozog to jednoducho nedokázal spracovať.
Postavy opäť perfektné, avšak byť na mieste hlavnej hrdinky, pravdepodobne by táto séria skončila pri prvom náznaku vyhrážok adresovaných mojej osobe. Čo tým chcem vlastne povedať? Pipa je neskutočne, a v niektorých prípadoch až prílišne, nebojácna. Ale vzhľadom na to, že ma ani táto časť nesklamala, rozhodla som sa, že jej to odpustím.
V minulom príspevku som zabudla spomenúť vizuálne spracovanie, ktoré je, rovnako ako pri predošlej knihe, perfektné. A to až tak, že to sama nedokážem popísať (alebo Vás chcem týmto záhadným spôsobom nalákať, aby ste si tie knižky zaobstarali a prečítali).
Ja to celé hodnotím ako skvelý počin, ktorý si zaslúži pozornosť mnohých čitateľov. A ak sa zrovna Vy radíte medzi tých, ktorí túto sériu prehliadajú, nerobte to a skúste si ju prečítať. Verím, že neoľutujete.
Toto je jedna z tých knižiek, na ktorú všetci navôkol uverejňovali chválospevy, avšak ja som vo svojom vnútri akosi vôbec neverila, že by mohla byť až taká perfektná. Veď, povedzme si úprimne, mne sa vcelku často stáva, že knižka, ktorú iní ospevujú, mne absolútne nesadne.
Teraz to ale bolo úplne iné.
Príbeh ma okamžite vtiahol do seba a aj napriek tomu, že som sa potrebovala učiť na opravné štátnice, vždy som si dokázala nájsť hodinku-dve (čítaj štyri až päť) na to, aby som sa vrátila k Pipinmu školskému projektu.
Celý ten nápad, čo sa samotného deja a zápletky týka, je prosto a jednoducho perfektný. Premyslený, bez zádrhelov, ktoré by čitateľovi nejakým spôsobom nedávali zmysel a najmä tak akurátne zamotaný, čo je pre mňa pri tomto žánri, keď už sa po ňom rozhodnem siahnuť, dôležité - nerada sa do záhady príliš zamotávam, avšak nemám ani rada, keď mi je rozuzlenie podané prakticky na zlatom podnose.
Ale teda musím sa pochváliť, že časť rozuzlenia celého prípadu som, snáď prvýkrát vo svojom živote a pri tomto žánri, odhadla úplne sama a tiež s takmer dokonalou presnosťou. A to sa u mňa teda veľmi často nestáva.
Ešte čosi málo k postavám - všetky boli popísané presne tak, ako si predstavujem, že by mali uveriteľné postavy byť vykreslené. I keď hlavná hrdinka, Pipa, mi občas prišla až prehnane odvážna.
Viac nenapíšem, nechcem totiž prezradiť viac, než by bolo potrebné. Snáď iba toľko, že ak sa z nejakého nevysvětlitelného dôvodu tejto knižke vyhýbate rovnako, ako som sa jej vyhýbala i ja, prestaňte s tým a siahnite po nej! Verím totiž, že nebudete ľutovať a budete rovnako unesení, ako aj ja.
Nie je to po prvýkrát, čo som čítala túto knižku. Dokonca aj rovnomenný film už som párkrát videla. No i tak ma celý príbeh zasiahol rovnakou silou.
Tento príbeh - príbeh Tami a Richarda - je príbehom plným lásky, nevýslovnej straty, bolesti a boja o prežitie. Je plný veľmi silných emócií, ktoré sa Vás dotknú na tých správnych miestach a ani nebudete vedieť ako, budú Vám po tvári stekať potôčky sĺz a v hlave sa vynárať vážne životné otázky a úvahy.
Verte mi, stalo sa mi to. A nie raz.
Možno všetky emócie znásobili fotografie, o ktoré je táto knižka doplnená. Fotografie reálnych ľudí, ktoré žijú či žili svoj reálny život a postretlo ich to, čo ich postretlo.
Z toho mála kníh podľa skutočných udalostí je táto zatiaľ jedinou, ktorá vo mne naozaj vyvolala množstvo emócií, pričom niektoré z nich ani nedokážem slovami opísať. Jedno ale isté je - bolesť Tami kričí z každej jednej jej stránky a tak sa môže jednoducho stať, že zasiahne aj Vás.
Ja osobne knižky popisujúce reálne osudy ľudí znášam veľmi ťažko, no i tak sa zopár takých v mojich poličkách nájde.
Jednou z nich je práve i príbeh Susan, ktorej zistili nevyliečiteľnú chorobu zvanú amyotrofická laterálna skleróza (ALS), postihujúcu nervový systém.
Táto knižka je akýmsi denníkom Susan. Bez pozlátka popisuje všetky pocity a udalosti po tom, ako jej bola ona diagnóza stanovená.
Čítanie je to ťažké, zopárkrát (najmä pri konci) som si aj troška poplakala. I keď som zrovna nemala knižku pri sebe, často som sa pristihla pri myšlienke na to, aké ťažké to muselo byť - či už pre Susan samotnú alebo jej rodinu - vyrovnať sa s faktom, že všetci vedia, ako sa to skončí. A či sa vôbec s takýmto osudom dá zmieriť.
Jediné, čo mi troška prekážalo pri čítaní bolo preskakovanie z minulosti do súčasnosti. Miatlo ma to a sem-tam som sa musela aj v určitých pasážach vrátiť späť, aby som si pripomenula, či som už čosi také či onaké čítala.
Každopádne, nebudem knižku hodnotiť bodovo. Nemyslím si, že je to vhodné a to najmä z morálneho hľadiska.
Po dočítaní tejto knižky som sa sama so sebou zhodla, že som už na podobné diela pravdepodobne príliš stará.
Nie nadarmo knižka vyšla pod krídlami vydavateľstva Yoli, čo plne schvaľujem, keďže ja osobne by som ju osobám, ktoré majú viac ako maximálne 16 rokov, nedokázala odporučiť.
Nebolo to prvýkrát, čo som po tomto knižnom titule siahla a je dobre, že som tak urobila, keďže som si z jej prvého čítania niekde pred ôsmimi rokmi veľa nepamätala. A možno sa mi práve vtedy celý ten príbeh neskutočne páčil.
Keď už som sa zmienila o príbehu, ten plynul vcelku svižne a jednoducho, avšak štýl písania autorky nebol ničím extrémne nezvyčajným a úžasným - za mňa taký priemer, ktorý sa ale rozhodne dá čítať. Nemôžem ale povedať, že by ma popísané udalosti nejakým spôsobom dokázali prekvapiť, pretože väčšinou nedokázali.
A čo postavy? Nuž, hlavná hrdinka sa mi vôbec nepáčila. Vzhľadom na to, čím všetkým si prešla a čím ďalším si prejde, som očakávala niekoho, kto bol nútený po psychickej stránke dospieť o čosi skôr a podľa toho sa aj adekvátne správať, avšak dočkala som sa, takpovediac, pravého opaku - naivnej, sobeckej a príliš emocionálnej stredoškoláčky, ktorá si myslí, že po prvom rande je do nej muž jej snov zamilovaný až po uši a pripravený odcválať s ňou do západu slnka. Čo sa muža jej snov týka, jeho vyobrazenie a láska k poézii mi veľmi imponovali, avšak romantické spojenie medzi ním a hlavnou hrdinkou som absolútne necítila.
Vedľajšia zápletka, ktorá je v tomto prípade použitá, bola na rozdiel od tej hlavnej romantickej linky veľmi silná a emotívna, a taktiež to jediné, čo sa mi na celom tom príbehu páčilo najviac.
Za seba musím konštatovať, že knižku odporučiť nemôžem. Najmä teda určite nie starším ľuďom, ktorí už majú čo-to v oblasti čítania za sebou a nenadchnú sa len tak niečím.
Ja som už od začiatku veľkým fanúšikom tejto psíčkovej série a všetky ostatné knižky sa mi veľmi páčili. Mrzí ma napísať, že táto ale moje očakávania absolútne nesplnila.
Netvrdím, miestami to stále bolo milučké a vtipnučké, avšak už tak nejako otrepané, neoriginálne a stále o tom istom. V prvej časti to bolo originálne, druhá časť to krásne zaobalila a tá tretia ... Nuž, k doplneniu deja som ju veru nepotrebovala.
Zo začiatku to nebolo až také zlé, ba som sa dokonca potešila, že sa ako čitateľ opäť môžem stretnúť so psíkom menom Bailey a podnikať s ním rôzne dobrodružstvá na záchranu "jeho ľudí". Avšak postupne, ako dej pomaličky, ale že vážne pomaličky, priam slimačím tempom, postupoval, už som taká nadšená nebola, začala sa nudiť a dúfala v skóre ukončenie celého toho trápenia.
Niektoré časti deja boli totiž plné akéhosi napätia a mňa to neustále nútilo pokračovať ďalej v čítaní, no zrazu prišiel zlom a dobrých 10 kapitol sa jednoducho nedialo absolútne nič zaujímavé a reálne to boli pasáže, ktoré by som osobne z tej knižky bez ostychu úplne vyradila.
Verdikt na záver?
Tým, že je to diel série, tak by ste si ho určite mali prečítať a utvoriť si na to všetko nejaký ucelený obrázok (ten ja už som mala utvorený po konci druhej časti a túto som teda už ani nepotrebovala). Keby to však bola jedna jediná samostatná knižka, tak by som ju odporučiť nemohla. Takže toľko z mojej strany.
Pri pohľade na túto knižku som veľmi dúfala aj v jej obsahovú krásu, ktorá, ako môžem s potešením konštatovať, dostatočne naplnila všetky moje očakávania.
No prv, ako sa viacej vrhnem na tú príbehovú stránku, musím vyzdvihnúť skutočnosť, že nielen obálka, ale i stránky kníh sú nadherne zdobené ružovými ornamentmi, čo bolo pre moje umelecké očko veľmi príjemné zistenie.
Čo sa príbehu samotného týka, začal veľmi sľubne - krátke kapitoly, žiadne zdĺhavé opisy, príjemný štýl písania, všetko pekne-krásne plynulo ako malo a ako dej postupoval a príbeh sa pomaly ale isto blížil ku koncu, bola som o to nadšenejšia, že sa nič nezmenilo a autorka nemala tendencie kolísať od zaujímavých kapitol k tým úplne o ničom. Taktiež chválim použitie dvoch dejových liniek - romantickej prítomnosti a trošku tajomnej minulosti, ktoré celý príbeh krásne obzvláštnili a nútili ma čítať ďalej.
Tajomnejšia minulosť ma však v tomto prípade bavila viac a i keď som mala nejaké svoje teórie, ako to teda celé mohlo byť, koniec ma veľmi zaskočil (samozrejme, že v dobrom slova zmysle). Tá romantickejšia prítomnosť nebola zlá, to vôbec nie, avšak pre mňa nebola ničím originálna. Ale na čítanie bola veľmi príjemná, nenáročná, oddychová.
Na to, že je to prvotina tejto autorky, ešte stále som z nej veľmi milo prekvapená a jediné, čo mi zostáva je poslať autorke virtuálne poklepanie po pleci so slovami: "Dobrá práca!", a Vám túto knižku jedine odporučiť. Najmä, pokiaľ hľadáte niečo nenáročné na leto, no len čistá romantika Van úplne nevonia.
Keby som začala čítať túto sériu od prvej knižky, pravdepodobne by som v nej už ďalej nepokračovala.
Mám rada to, ako autorka píše a aj fakt, že knižky z tejto série sú nenáročné na premýšľanie a veľmi predvídateľné, takže maximálne ideálne v prípade, že máte chuť na oddychové čítanie. Tento konkrétny diel nie je výnimkou a taktiež spĺňa všetky vyššie uvedené charakteristiky. Čo sa ale príbehu samotného týka, okrem faktu, že sa tak zbežne venuje aj ťažkej životnej udalosti, ma na ňom vytáčalo veľmi veľa vecí.
Čo som sa ale rozhodla z toho všetkého spomenúť je, že správanie väčšiny postáv (najmä tých hlavných) bolo úplne nelogické a nereálne. Keď už som pri tých hlavných postavách, ich vzťah bol maximum toxicity a mne samej to bolo pri čítaní až nepríjemné. Allie mi neprekážala, avšak ani ma ničím nedokázala nadchnúť alebo presvedčiť, aby som s ňou súcitila a Kaden ma akosi hneval už len svojou prítomnosťou a tým, že bol popísaný ako majster všetkého - skrátka a jednoducho: bol na takých pár vzduchom chladených, lícom brdzených faciek.
Aj samotné tempo knižky bolo pre mňa už takým jemným utrpením. Najprv mal dej krásne svižné tempo, všetko plynulo, stále sa čosi dialo a tu zrazu, približne v polovici knihy, nastal akýsi zásek, kedy sa vyslovenie pár kapitol nedialo absolútne nič a keď už sa čosi zaujímavejšie diať zase začalo, knižka skončila.
Mrzí ma, že sa nemôžem zaradiť medzi milovníkov tejto časti série Znovu, ale mne teda absolútne nesadla a veľmi som sa tešila, až ju konečne dočítam. A teraz už len pevne dúfam, že ostatné časti budú aspoň podobne skvelé ako Cítit znovu, ktorou som započala svoje čítanie a veru to neľutujem.