Knihochod
komentáře u knih

Jediné, čo tejto knihe NEMÔŽEM vytknúť je, že má nádhernú obálku, čítala sa praktický sama a človek sa tak do nej nemusel nútiť, a tiež obsahovala zopár pekných a hlbokých myšlienok, ktoré sa ma dotkli na tých správnych miestach. A tu moja časť pozitívneho názoru, i keď ma to vnútorne mrzí, končí.
Popravde, na celom príbehu ma štvalo takmer všetko a len ťažko som nachádzala svetlé body, ktoré by moje negatívne pocity spravili aspoň o kúsok znesiteľnejšími. Ale začnem teda pekne-krásne poporiadku.
Hlavná hrdinka Andie je skrátka a jednoducho neskutočne nesympatická so svojimi vnútornými monológmi, nelogickým správaním sa v určitých okamihoch a v neustálom omieľaní toho istého dookola. Cooper, ktorý sa vlastne ani nevolá Cooper ale Lane, je taktiež negatívna kapitola sama o sebe s celým svojím ochranárskym syndrómom Edwarda Cullena a neustálym: "len som na ňu pozrel a milujem ju, ale nemôžem ju milovať, lebo ju nedokážem ochrániť - budem sa teda správať ako kretén".
Celkový príbeh na mňa pôsobil veľmi chaotickým dojmom. Mnohé udalosti boli popísané absolútne nelogicky, dialógy medzi postavami boli extrémne plytké a všetko naokolo bolo neskutočne klišoidné a predvídateľné, a až príliš natiahnuté. Určité kapitoly skrátka boli úplne zbytočné a popravde, nič by sa nestalo, keby v knižke neboli, ona tak bola o čosi kratšia a čitateľ by tak nemusel na všetko podstatné zbytočne dlho čakať. A, aby som nezabudla, opäť sa u mňa takmer po roku (od prečítania knižky S láskou tvůj Santa) prejavila alergia na slovíčka: "maminka" a "tatínek", ktorých je v tejto knižke nespočetné množstvo a takmer to pôsobí, akoby na ne neexistovalo žiadne synonymum.
Ak ste tento príspevok dočítali až sem, určite je vám už vopred jasné, že ja túto knižku odporučiť nemôžem. To ale neznamená, že by ste si ju nemali prečítať a utvoriť si tak vlastný názor.


Po prečítaní niekoľkých priemerných, avšak okolím veľmi popularizovaných knižiek, som do tejto išla s istou dávkou strachu, keďže názory iných čitateľov boli viac než pochvalné a mne už sa ich sledovanie niekoľkokrát nemilo vypomstilo.
Táto knižka však konečne vystúpila z tohto vzorca a ja som na jeden záťah zhltla takmer tretinu v očakávaní ďalšieho dejového vývoja, ktorý bol skrátka a jednoducho perfektný - nič unáhlené, nič zbytočne natiahnuté. Všetko, čo sa čitateľ potrebuje dozvedieť, sa dozvie v presne určenom momente bez okolkov a tak, aby mu to okamžite dalo zmysel a tak, aby pomyselné dieliky skladačky zapadli na tie správne miesta.
Autorka vie naozaj písať takým tým pútavým spôsobom, čoho dôkazom je aj vyobrazenie hlavnej hrdinky, ktorá je zo začiatku veľmi naivná a vidí svet skrz ružové okuliare, a jej postupný, a na príbeh veľmi vyplývajúci, prerod.
Taktiež ma veľmi potešil fakt, že ide o príbeh odohrávajúci sa v minulosti a vyslovene som žrala celé to historické prostredie San Francisca 20. storočia, ktoré bolo opísané tak bravúrne, že som miestami mala pocit, ako keby som tam niekedy bola a videla to všetko na vlastné oči.
S čistým svedomím zaraďujem tento literárny počin medzi najlepšie knižky, ktoré som tento rok prečítala a môžem vám ho jedine odporučiť.


Och, ako veľmi som dúfala, že táto kniha bude výborná a že Hank Green bude písať podobne ako jeho slávnejší brat John. Moje sklamanie je teraz veľmi veľké.
Začnem ale pekne po poriadku. Celá tá téma by nebola zlá a na žáner sci-fi už vôbec nie, avšak to spracovanie ... Napíšem to asi takto: keby autor pri každej novej situácii nepreskakoval v rozprávaní kamsi úplne inam a nepoužíval nespočetné množstvo nepotrebných odbočiek, možno by ani to spracovanie nebolo také zlé.
I keď, pravdepodobne by som sa poriadne zamyslela nad logickosťou udalostí v knihe popisovaných, pretože mne drtivá väčšina z nich prosto logická a ani pravdepodobná nepripadala. A to som až do konca dúfala, že sa čosi zmení (spoiler: nezmenilo).
Ďalšou kapitolou môjho sklamania je hlavná hrdinka April, ktorá bola jednoducho príšerná. Správala sa ako úplná naivná hlupaňa a ja, akokoľvek som sa snažila, som ju nedokázala pochopiť a ani sa do jej situácie nejakým spôsobom vcítiť.
Na základe vyššie uvedeného isto pochopíte, že ja vám túto konkrétnu knižku odporučiť nemôžem. Sci-fi nečítam často, avšak to, čo som z tohto žánru zatiaľ prečítala, malo, narozdiel od tohto skvostu, hlavu aj pätu.

Keďže ste si už pravdepodobne zvykli, že ja knižky, ktoré síce patria do jednej série, no vyslovene na seba nejako zásadne nenadväzujú, iste Vás neprekvapí, že mám zo série Znovu aktuálne za sebou, po prvej a tretej časti, aj časť piatu.
Páčila sa mi viac ako prvá časť?
Áno.
A viac ako tretia?
Nie.
Vôbec si nie som istá, čím by to mohlo byť, no v rebríčku obľúbenosti sa na vrchnej priečke drží práve spomínaná tretia časť (Cítit znovu), ktorá ma jednoducho vedela zasiahnuť na tých správnych miestach a dotknúť sa môjho precitliveného srdiečka.
Táto knižka mala svojim príbehom nábeh na voľačo podobné a ja už som sa tešila, ako jej celá rozčarovaná budem písať aspoň štvorleňochodovú recenziu. Zrazu sa ale čosi pokazilo a ja už som sa necítila taká nadšená.
Zo začiatku som si nebola úplne istá hlavnou hrdinkou. Nevedela som, čo si o nej mám myslieť a taktiež som sa nevedela rozhodnúť, či mi je sympatická alebo nie. Moje sympatie si však získala tým, že sa v určitých momentoch zachovala presne tak, ako by som sa zachovala i ja, takže som sa vedela lepšie vcítiť do jej situácie a pocitov, a bola jej tak schopná lepšie porozumieť.
Komu som ale napriek všetkej mojej snahe porozumieť nedokázala, bol Blake. Ten chlapec bol tak nerozhodný a tým svojim neustálym: "Milujem ťa a chcem byť s tebou. Alebo vlastne nie. Alebo teda, rozmyslel som si to," ma neuveriteľne iritoval a kedykoľvek mal poznámku tomuto podobnú, neubránila som sa pretočeniu očí až kamsi na druhú stranu hlavy.
Celkovo to ale bolo celkom príjemné a oddychové čítanie. Také, po ktorom raz za čas s radosťou iste siahne každý čitateľ. Nie je to však nič dych berúce (i keď podľa tej "drámy", ktorú nám postupne autorka odkrýva, som si myslela pravý opak).
Stručný popis: neurazí-nenadchne, vám bude musieť stačiť a i tak najlepšie bude, keď si knižku prečítate a spravíte si názor sami.


Ja som do série Romantických útekov prosto a jednoducho zamilovaná až po uši, keďže sa v nich mieša všetko, čo ma fascinuje - láska, jedlo a cestovanie.
Táto časť, ktorá je zatiaľ najnovšou, teda nie je žiadnou výnimkou a ja som sa na jej čítanie veľmi tešila už v dobe, keď bolo ohlásené jej vydanie (a to, že som zatiaľ čítala okrem tento časti iba jeden ďalší radšej nebudeme komentovať).
Očakávala som milú, príjemnú, romantickú oddychovku plnú jedla a krásnych miest, ktoré môžem navštíviť aspoň za pomoci mojej fantázie a ujčeka Gúgla, a presne to som aj dostala. Avšak možno by som uvítala ešte čosi navyše.
Nechápte ma zle, nevadí mi, že je knižka taká, aká je, keďže raz za čas mám tieto predvídateľné klišoidné jednohubky vo veľkej obľube a nedám na ne dopustiť, avšak stále som očakávala, že sa v celom tom predvídateľnom deji objaví nejaký neočakávaný zvrat, ktorý ma minimálne na pár minút po emočnej stránke úplne odrovná. I keď nemôžem povedať, že by ma záver knižky nedojal - dojal a to veru poriadne.
K postavám môžem povedať akurát toľko, že boli úplne snové a akokeby vystrihnuté z prototypu romantickej komédie, čo v tomto prípade nepokladám za negatívum, keďže to k tejto sérii vyslovene patrí a keby boli už len o kúštik nedokonalejšie, už by to nebolo ono.
Pokiaľ teda hľadáte romantickú oddychovku, ktorej celý dej si dokážete popri čítaní krásne domyslieť aj sami, túto časť Romantických útekov rozhodne odporúčam. Nie je to síce nič svetoborné a ani výnimočne originálne, ale je to čítanie veľmi príjemné s jedným obrovským bonusom - môžete cestovať aj v dobách, kedy to zrovna nie je jednoduché.


Och, tak toto bola veľmi príjemná a vtipná záležitosť, ktorej čítanie som si nesmierne užila!
Hneď na začiatok potrebujem spomenúť prítomnosť môjho obľúbeného knižného prvku, ktorým je rozprávanie príbehu z viacerých uhlov pohľadu, a v prípade tejto knižky to bolo z oboch pohľadov jednoducho perfektné.
Hate to love romantiku som už dlhšiu dobu nečítala a tak bola pre mňa vítanou zmenou a veľkým potešením, najmä skrz výborné vykreslených hlavných protagonistov, ktorí mne osobne prišli veľmi sympatickí a dokázala by som aj uveriť, že niekde v reálnom svete podobné osoby určite žijú.
Celá tá záležitosť internetového zoznamovania sa a toho, že si spolu písali bez toho, aby vedeli, že si píšu práve oni dvaja, prepojená s ich "nenávisťou" v skutočnom svete je niečo, čo som predtým snáď ešte nikdy nečítala (alebo si na to jednoducho momentálne nedokážem spomenúť) a bolo to výborné. Áno, chápem, že to nie je téma ničím výnimočná a že kníh s podobnou zápletkou existuje viac, ale moje, momentálne veľmi spokojné čitateľské srdiečko, si to jednoducho nechce nechať vysvetliť a vznáša sa na obláčiku blaha, tak ho v tom, prosím, nechajme.
I keď na základe vyššie napísaného chválospevu by ste si mohli myslieť, že táto knižka dostane bez debaty 5 hviezd, nie je tomu tak. Bola síce úžasná, veľmi sa mi páčila a nie je snáď nič, čo by som jej nutne potrebovala vytknúť (až na zopár drobností v podobe niekoľkých prekladových chýb), nedám jej plný počet, pretože ten si odkladám na niečo, čo ma položí na zadok a nebudem po dočítaní môcť začať čítať čosi iné.
Knižku odporúčam! Je nenáročná, milá, vtipná, ... Prosto verím, že ak po nej siahnete, užijete si ju aspoň podobne, ako aj ja.


Táto knižka ma prekvapila. Nie v zlom zmysle slova, avšak ani v tom najlepšom. Prekvapila ma totiž takým tým neutrálnym spôsobom, kedy som neočakávala ani to najlepšie a ani to najhoršie, no nedostala som ani ten klasický priemer.
Príbeh ma chytil už prvou kapitolou a veľmi ma potešil fakt, že mu nechýbala určitá dávka humoru, čo mne osobne veľmi imponuje. A to aj napriek tomu, že hlavná hrdinka sa nestala mojim obľúbencom. A vlastne sa ním nestala ani jej kamarátka Bethany či Greg. Prosto a jednoducho - postavy boli za mňa také nemastné-neslané, úplne obyčajné a ničím výnimočné.
Čo ma však veľmi zaujalo, bola rozoberaná téma sebelásky a toho, ako veľmi je pre život človeka dôležitá. Ešte snáď nikdy som nečítala knižku, kde by sa táto téma objavila v takejto, relatívne rozšírenejšej verzii a musím povedať, že ma to veľmi zaujalo, keďže sama som sa s týmto problémom počas svojho života stretávala.
Knižka ako celok je veľmi príjemné, oddychové a sem-tam aj vtipné čítanie, ktoré určite neurazí, avšak ani nenadchne. Myslím si však, že pre mladšie ročníky to môže byť úžasná knižka plná priateľstva, schopnosti obetovania sa a najmä už vyššie spomínanej sebelásky.


I keď som si v prvej knižke Pipu, ostatných a celé to tajomné prostredie malého mestečka Little Kilton, ohľadom pokračovania som bola viac než skeptická. Zdalo sa mi totiž, že prvá knižka bola ukončená tak akurátne a že by pokračovanie snáď ani nepotrebovala.
Som ale šťastná, že to pokračovanie má a pevne verím, že aj ďalšie mať bude?
Odpoveď znie: ÁNO!
Už od samého začiatku ma do seba príbeh vtiahol a ja som mala veľké problémy čo len na chvíľku sa od neho odtrhnúť a venovať sa dôležitejšej činnosti (učenie na opravné štátnice som iste spomenula v predchádzajúcom príspevku). Prosto a jednoducho som čo najskôr potrebovala rozuzliť celú zápletku, ktorá bola snáď ešte bravúrnejšia, než tá v prvej knižke, keďže túto som absolútne nedokázala svojpomocne odhadnúť a keď prišlo to veľké finále, brada mi spadla až kamsi k nohám a môj mozog to jednoducho nedokázal spracovať.
Postavy opäť perfektné, avšak byť na mieste hlavnej hrdinky, pravdepodobne by táto séria skončila pri prvom náznaku vyhrážok adresovaných mojej osobe. Čo tým chcem vlastne povedať? Pipa je neskutočne, a v niektorých prípadoch až prílišne, nebojácna. Ale vzhľadom na to, že ma ani táto časť nesklamala, rozhodla som sa, že jej to odpustím.
V minulom príspevku som zabudla spomenúť vizuálne spracovanie, ktoré je, rovnako ako pri predošlej knihe, perfektné. A to až tak, že to sama nedokážem popísať (alebo Vás chcem týmto záhadným spôsobom nalákať, aby ste si tie knižky zaobstarali a prečítali).
Ja to celé hodnotím ako skvelý počin, ktorý si zaslúži pozornosť mnohých čitateľov. A ak sa zrovna Vy radíte medzi tých, ktorí túto sériu prehliadajú, nerobte to a skúste si ju prečítať. Verím, že neoľutujete.


Toto je jedna z tých knižiek, na ktorú všetci navôkol uverejňovali chválospevy, avšak ja som vo svojom vnútri akosi vôbec neverila, že by mohla byť až taká perfektná. Veď, povedzme si úprimne, mne sa vcelku často stáva, že knižka, ktorú iní ospevujú, mne absolútne nesadne.
Teraz to ale bolo úplne iné.
Príbeh ma okamžite vtiahol do seba a aj napriek tomu, že som sa potrebovala učiť na opravné štátnice, vždy som si dokázala nájsť hodinku-dve (čítaj štyri až päť) na to, aby som sa vrátila k Pipinmu školskému projektu.
Celý ten nápad, čo sa samotného deja a zápletky týka, je prosto a jednoducho perfektný. Premyslený, bez zádrhelov, ktoré by čitateľovi nejakým spôsobom nedávali zmysel a najmä tak akurátne zamotaný, čo je pre mňa pri tomto žánri, keď už sa po ňom rozhodnem siahnuť, dôležité - nerada sa do záhady príliš zamotávam, avšak nemám ani rada, keď mi je rozuzlenie podané prakticky na zlatom podnose.
Ale teda musím sa pochváliť, že časť rozuzlenia celého prípadu som, snáď prvýkrát vo svojom živote a pri tomto žánri, odhadla úplne sama a tiež s takmer dokonalou presnosťou. A to sa u mňa teda veľmi často nestáva.
Ešte čosi málo k postavám - všetky boli popísané presne tak, ako si predstavujem, že by mali uveriteľné postavy byť vykreslené. I keď hlavná hrdinka, Pipa, mi občas prišla až prehnane odvážna.
Viac nenapíšem, nechcem totiž prezradiť viac, než by bolo potrebné. Snáď iba toľko, že ak sa z nejakého nevysvětlitelného dôvodu tejto knižke vyhýbate rovnako, ako som sa jej vyhýbala i ja, prestaňte s tým a siahnite po nej! Verím totiž, že nebudete ľutovať a budete rovnako unesení, ako aj ja.


Nie je to po prvýkrát, čo som čítala túto knižku. Dokonca aj rovnomenný film už som párkrát videla. No i tak ma celý príbeh zasiahol rovnakou silou.
Tento príbeh - príbeh Tami a Richarda - je príbehom plným lásky, nevýslovnej straty, bolesti a boja o prežitie. Je plný veľmi silných emócií, ktoré sa Vás dotknú na tých správnych miestach a ani nebudete vedieť ako, budú Vám po tvári stekať potôčky sĺz a v hlave sa vynárať vážne životné otázky a úvahy.
Verte mi, stalo sa mi to. A nie raz.
Možno všetky emócie znásobili fotografie, o ktoré je táto knižka doplnená. Fotografie reálnych ľudí, ktoré žijú či žili svoj reálny život a postretlo ich to, čo ich postretlo.
Z toho mála kníh podľa skutočných udalostí je táto zatiaľ jedinou, ktorá vo mne naozaj vyvolala množstvo emócií, pričom niektoré z nich ani nedokážem slovami opísať. Jedno ale isté je - bolesť Tami kričí z každej jednej jej stránky a tak sa môže jednoducho stať, že zasiahne aj Vás.


Ja osobne knižky popisujúce reálne osudy ľudí znášam veľmi ťažko, no i tak sa zopár takých v mojich poličkách nájde.
Jednou z nich je práve i príbeh Susan, ktorej zistili nevyliečiteľnú chorobu zvanú amyotrofická laterálna skleróza (ALS), postihujúcu nervový systém.
Táto knižka je akýmsi denníkom Susan. Bez pozlátka popisuje všetky pocity a udalosti po tom, ako jej bola ona diagnóza stanovená.
Čítanie je to ťažké, zopárkrát (najmä pri konci) som si aj troška poplakala. I keď som zrovna nemala knižku pri sebe, často som sa pristihla pri myšlienke na to, aké ťažké to muselo byť - či už pre Susan samotnú alebo jej rodinu - vyrovnať sa s faktom, že všetci vedia, ako sa to skončí. A či sa vôbec s takýmto osudom dá zmieriť.
Jediné, čo mi troška prekážalo pri čítaní bolo preskakovanie z minulosti do súčasnosti. Miatlo ma to a sem-tam som sa musela aj v určitých pasážach vrátiť späť, aby som si pripomenula, či som už čosi také či onaké čítala.
Každopádne, nebudem knižku hodnotiť bodovo. Nemyslím si, že je to vhodné a to najmä z morálneho hľadiska.

Po dočítaní tejto knižky som sa sama so sebou zhodla, že som už na podobné diela pravdepodobne príliš stará.
Nie nadarmo knižka vyšla pod krídlami vydavateľstva Yoli, čo plne schvaľujem, keďže ja osobne by som ju osobám, ktoré majú viac ako maximálne 16 rokov, nedokázala odporučiť.
Nebolo to prvýkrát, čo som po tomto knižnom titule siahla a je dobre, že som tak urobila, keďže som si z jej prvého čítania niekde pred ôsmimi rokmi veľa nepamätala. A možno sa mi práve vtedy celý ten príbeh neskutočne páčil.
Keď už som sa zmienila o príbehu, ten plynul vcelku svižne a jednoducho, avšak štýl písania autorky nebol ničím extrémne nezvyčajným a úžasným - za mňa taký priemer, ktorý sa ale rozhodne dá čítať. Nemôžem ale povedať, že by ma popísané udalosti nejakým spôsobom dokázali prekvapiť, pretože väčšinou nedokázali.
A čo postavy? Nuž, hlavná hrdinka sa mi vôbec nepáčila. Vzhľadom na to, čím všetkým si prešla a čím ďalším si prejde, som očakávala niekoho, kto bol nútený po psychickej stránke dospieť o čosi skôr a podľa toho sa aj adekvátne správať, avšak dočkala som sa, takpovediac, pravého opaku - naivnej, sobeckej a príliš emocionálnej stredoškoláčky, ktorá si myslí, že po prvom rande je do nej muž jej snov zamilovaný až po uši a pripravený odcválať s ňou do západu slnka. Čo sa muža jej snov týka, jeho vyobrazenie a láska k poézii mi veľmi imponovali, avšak romantické spojenie medzi ním a hlavnou hrdinkou som absolútne necítila.
Vedľajšia zápletka, ktorá je v tomto prípade použitá, bola na rozdiel od tej hlavnej romantickej linky veľmi silná a emotívna, a taktiež to jediné, čo sa mi na celom tom príbehu páčilo najviac.
Za seba musím konštatovať, že knižku odporučiť nemôžem. Najmä teda určite nie starším ľuďom, ktorí už majú čo-to v oblasti čítania za sebou a nenadchnú sa len tak niečím.


Ja som už od začiatku veľkým fanúšikom tejto psíčkovej série a všetky ostatné knižky sa mi veľmi páčili. Mrzí ma napísať, že táto ale moje očakávania absolútne nesplnila.
Netvrdím, miestami to stále bolo milučké a vtipnučké, avšak už tak nejako otrepané, neoriginálne a stále o tom istom. V prvej časti to bolo originálne, druhá časť to krásne zaobalila a tá tretia ... Nuž, k doplneniu deja som ju veru nepotrebovala.
Zo začiatku to nebolo až také zlé, ba som sa dokonca potešila, že sa ako čitateľ opäť môžem stretnúť so psíkom menom Bailey a podnikať s ním rôzne dobrodružstvá na záchranu "jeho ľudí". Avšak postupne, ako dej pomaličky, ale že vážne pomaličky, priam slimačím tempom, postupoval, už som taká nadšená nebola, začala sa nudiť a dúfala v skóre ukončenie celého toho trápenia.
Niektoré časti deja boli totiž plné akéhosi napätia a mňa to neustále nútilo pokračovať ďalej v čítaní, no zrazu prišiel zlom a dobrých 10 kapitol sa jednoducho nedialo absolútne nič zaujímavé a reálne to boli pasáže, ktoré by som osobne z tej knižky bez ostychu úplne vyradila.
Verdikt na záver?
Tým, že je to diel série, tak by ste si ho určite mali prečítať a utvoriť si na to všetko nejaký ucelený obrázok (ten ja už som mala utvorený po konci druhej časti a túto som teda už ani nepotrebovala). Keby to však bola jedna jediná samostatná knižka, tak by som ju odporučiť nemohla. Takže toľko z mojej strany.


Pri pohľade na túto knižku som veľmi dúfala aj v jej obsahovú krásu, ktorá, ako môžem s potešením konštatovať, dostatočne naplnila všetky moje očakávania.
No prv, ako sa viacej vrhnem na tú príbehovú stránku, musím vyzdvihnúť skutočnosť, že nielen obálka, ale i stránky kníh sú nadherne zdobené ružovými ornamentmi, čo bolo pre moje umelecké očko veľmi príjemné zistenie.
Čo sa príbehu samotného týka, začal veľmi sľubne - krátke kapitoly, žiadne zdĺhavé opisy, príjemný štýl písania, všetko pekne-krásne plynulo ako malo a ako dej postupoval a príbeh sa pomaly ale isto blížil ku koncu, bola som o to nadšenejšia, že sa nič nezmenilo a autorka nemala tendencie kolísať od zaujímavých kapitol k tým úplne o ničom. Taktiež chválim použitie dvoch dejových liniek - romantickej prítomnosti a trošku tajomnej minulosti, ktoré celý príbeh krásne obzvláštnili a nútili ma čítať ďalej.
Tajomnejšia minulosť ma však v tomto prípade bavila viac a i keď som mala nejaké svoje teórie, ako to teda celé mohlo byť, koniec ma veľmi zaskočil (samozrejme, že v dobrom slova zmysle). Tá romantickejšia prítomnosť nebola zlá, to vôbec nie, avšak pre mňa nebola ničím originálna. Ale na čítanie bola veľmi príjemná, nenáročná, oddychová.
Na to, že je to prvotina tejto autorky, ešte stále som z nej veľmi milo prekvapená a jediné, čo mi zostáva je poslať autorke virtuálne poklepanie po pleci so slovami: "Dobrá práca!", a Vám túto knižku jedine odporučiť. Najmä, pokiaľ hľadáte niečo nenáročné na leto, no len čistá romantika Van úplne nevonia.


Keby som začala čítať túto sériu od prvej knižky, pravdepodobne by som v nej už ďalej nepokračovala.
Mám rada to, ako autorka píše a aj fakt, že knižky z tejto série sú nenáročné na premýšľanie a veľmi predvídateľné, takže maximálne ideálne v prípade, že máte chuť na oddychové čítanie. Tento konkrétny diel nie je výnimkou a taktiež spĺňa všetky vyššie uvedené charakteristiky. Čo sa ale príbehu samotného týka, okrem faktu, že sa tak zbežne venuje aj ťažkej životnej udalosti, ma na ňom vytáčalo veľmi veľa vecí.
Čo som sa ale rozhodla z toho všetkého spomenúť je, že správanie väčšiny postáv (najmä tých hlavných) bolo úplne nelogické a nereálne. Keď už som pri tých hlavných postavách, ich vzťah bol maximum toxicity a mne samej to bolo pri čítaní až nepríjemné. Allie mi neprekážala, avšak ani ma ničím nedokázala nadchnúť alebo presvedčiť, aby som s ňou súcitila a Kaden ma akosi hneval už len svojou prítomnosťou a tým, že bol popísaný ako majster všetkého - skrátka a jednoducho: bol na takých pár vzduchom chladených, lícom brdzených faciek.
Aj samotné tempo knižky bolo pre mňa už takým jemným utrpením. Najprv mal dej krásne svižné tempo, všetko plynulo, stále sa čosi dialo a tu zrazu, približne v polovici knihy, nastal akýsi zásek, kedy sa vyslovenie pár kapitol nedialo absolútne nič a keď už sa čosi zaujímavejšie diať zase začalo, knižka skončila.
Mrzí ma, že sa nemôžem zaradiť medzi milovníkov tejto časti série Znovu, ale mne teda absolútne nesadla a veľmi som sa tešila, až ju konečne dočítam. A teraz už len pevne dúfam, že ostatné časti budú aspoň podobne skvelé ako Cítit znovu, ktorou som započala svoje čítanie a veru to neľutujem.


Neviem, či je to mnou a faktom, že nie som nejako veľmi nábožensky založená, no čítať túto knižku bolo pre mňa takmer utrpením.
Nebolo to po prvýkrát, čo som po tomto príbehu siahla, no tentokrát som si aspoň z matných spomienok pamätala, že ma absolútne nebavil a že som sa pri ňom cítila veľmi zmätene, miestami až nepríjemne.
Hneď prvým rušivým elementom pre mňa bol začiatok, keďže príbeh začína koncom. Ale teda na to sa zvyknúť dalo. Na čo som si ale zvyknúť nedokázala, bolo to neskutočné množstvo metafor, ktoré neustále súviseli s duchovnom, a taktiež melanchólie, keďže v príbehu zomrelo či zmizlo nespočet ľudí, zanechávajúcich za sebou nekonečno ďalších smutných ľudí.
I keď autorka očividne písať vie, keďže jej štýl sa mi takmer okamžite veľmi zapáčil, toto jej dielo ja jednoducho odporučiť nemôžem. A to ani napriek použitiu môjho obľúbeného spôsobu rozprávania príbehu - z pohľadu viacerých osôb, ktoré ma sprvu veľmi potešilo, no postupne miatlo viac a viac.

Nechápte ma zle. Netvrdím, že sa mi toto maličké a kratučké dielko nepáčilo vôbec, len som mala pocit, že sa mi kedysi dávno páčilo viac. Alebo som si svoje pocity a dojmy zmýlila s filmovým spracovaním.
Nebude klamstvom, keď Vám poviem, že som ale s veľkou pravdepodobnosťou pointu tohto príbehu nepochopila. Akokoľvek som sa snažila, nedokázala som v napísaných riadkoch nájsť voľačo dychberúce či inšpiratívne, čo by ma prinútilo zamyslieť sa nad svojím životom. To, že každý občas hľadá sám seba a svoje miestečko pod slnkom prosto nie je žiadna novinka.
Tým, že som filmové spracovanie už videla niekoľkokrát, pod postavou Holly som stále pred očami videla krásnu Audrey Hepburn, vďaka ktorej mi práve spomenutá postava pripadala sympatickejšia a nie až tak veľmi na facku. Vôbec som sa s ňou nedokázala stotožniť a ani s ňou súcitiť. A naozaj neverím, že by ktokoľvek dokázal byť vo svete stratený práve tak, ako bola ona sama.
Čo sa Freda týka, to je asi najhorší možný priateľ, akého človek jednoducho nechce mať a to najmä skrz fakt, že vidí a vie, ako daný životný štýl Holly neprospieva, avšak zostava ticho, kým mu je dopriata jej priazeň. Nesnaží sa jej pomôcť nájsť tú správnu cestu a postavenie, iba sa snaží tráviť s ňou čo najviac času, aby stúpol v jej očiach. No, neviem ako Vy, ale ja by som mala radšej priateľa, ktorý by ma v mojej existenčnej kríze dokázal aspoň trošku naviesť správnejším smerom a podať pomocnú ruku.
Môj finálny verdikt pre túto knižku znie: podpriemer, ku ktorému sa s najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátim. Aspoň teda v blízkej budúcnosti určite nie. Ale filmové spracovanie si iste niekedy ešte rada pozriem.


Keďže sa všeobecne hovorí, že pri vyjadrovaní svojho názoru má človek najprv povedať to kladné, tak Vám oznamujem, že už dávno som sa pri knižke nesmiala od toľkého zúfalstva, ako práve pri čítaní tohto skvostu. A tým všetky klady, ktoré som objavila, končia.
Zo začiatku to vyzeralo na veľmi príjemnú a najmä kratučkú oddychovku pre ľudí vo veku maximálne 13 rokov s jemnou dávkou tajomna či romantiky, no nakoniec sa z toho vykľul celkom pekný bizár plný zmätku, veľkého množstva gramatických chýb a istých podobností s Twilightom.
Za celý svoj život mám za sebou prečítané už veľké množstvo kníh a tak si myslím, že som vcelku dobre schopná chápať, o čom tá daná kniha má aspoň približne byť. Avšak priznávam, že pri tejto som už takmer ani nevedela aký je rok a ako sa vlastne volám, keďže hlavná hrdinka chvíľku vedela čítať myšlienky, avšak o pár strán ďalej už autorka tvrdila, že nečíta myšlienky ako také, ale ich iba dokáže odhadnúť pomocou emócií (AKO?). Vykonávanie masáže srdca aj v prípade, že tá osoba má pulz (nie som lekár, ale som si takmer istá, že to nie je správne riešenie) alebo fakt, že sú im na stope ľudia, ktorí ich chcú zabiť a hlavná hrdinka sa ide umyť (hej, veď vrahovia počkajú, daj si načas). Pýtate sa, že ako je to možné? Ja neviem. Spýtajte sa autorky.
A to je len relatívne krátke zhrnutie všetkého, čo som jednoducho nezvládla spracovať. Táto knižka je za mňa jedno obrovitánske a hlasné NIE. Ak už ste ju chceli čítať Vy alebo ju podarovať niekomu násťročnému vo svojom okolí, nemôžem Vám toto rozhodnutie odobriť.
P. S. Názov knižky nemá s jej obsahom absolútne nič spoločné.

Ja sa priznám, že ma seriálový Bridgerton absolútne pohltil. Všetky časti som zhliadla v priebehu asi dvoch dní a v závislosti na tom si zakúpila aj knižku. V angličtine. Týždeň pred oficiálnym vydaním v češtine.
Ľutujem to?
Vôbec nie!
Knižky v angličtine som totiž chcela začať čítať už pár rokov dozadu, no akosi som nenašla odvahu. A teraz môžem sama seba pyšne poklepať po ramene a povedať si, že moje porozumenie anglickému textu nie je až na takej zlej úrovni.
Ale teda o tom tento príspevok nie je.
Od tejto knižky som čakala podobnú milú oddychovku, akou pre mňa bol aj seriál a môžem s radosťou konštatovať, že moje očakávania boli naplnené.
Príbeh je svižný, vtipný, miestami aj vcelku dojemný a dalo by sa povedať, že väčšinu knižných zvratov možno nájsť i v seriálovom spracovaní, no nie vždy v tom istom poradí.
Čo sa týka postáv, knižnú Daphne som si obľúbila o veľký kus viac, než tú seriálovú, keďže bola podľa mňa odvážnejšia, drzejšia. A Simon, ten je tuším neustále jednoducho perfektný. Či už s očami hnedými alebo modrými. Ostatné postavy boli fajn i keď sa o nich čitateľ priveľa nedozvie, keďže hlavnými protagonistami sú práve Simon a Daphne, a taktiež sa niektoré postavy, ktoré v seriáli boli, v knižnej predlohe vôbec nevyskytujú.
I keď túto knižku hodnotím ako priemer, aj tak Vám ju odporúčam a je len na Vás, či sa ju rozhodnete čítať v originále alebo preklade.


Na túto knižku som sa veľmi tešila už od doby, čo som sa dopočula o jej vydaní a takmer okamžite som vedela, že ju jednoducho potrebujem mať. A áno, aj napriek tomu, že okolo nej všade tuto na Instagrame bol neuveriteľný boom. Že Vás prekvapuje, že ja - zástanca názoru, že nebudem danú knižku čítať, pokiaľ bude okolo nej prebiehať akýkoľvek hromadný hurhaj - som si ju prečítala relatívne krátko po tom, čo vyšla? Nuž, zázraky sa očividne čas od času dejú.
Ale teraz teda o knižke. Ako už mnohí iste viete, príbeh rozpráva o mladom Coriolanusovi Snowovi (áno, presne o tom haďom prezidentovi Snowovi z pôvodnej trilógie) a jeho živote počas desiatych Hier o život, kedy sa stal mentorom dievčiny z 12. Obvodu. A môžem Vám povedať, že som sa do toho celého jednoducho zamilovala, keďže sa v tejto knižke mnoho vecí vysvetlilo a objavili sa mnohé spojitosti, vďaka ktorým mi teraz konkrétne udalosti v pôvodnej trilógii dávajú väčší zmysel.
Čo sa tej najhlavnejšej postavy týka, moje sympatie voči Coriolanusovi sa striedali ako na horskej dráhe - chvíľu som ho ľutovala, následne som mala chuť poslať ho do arény a nechať brutálne zavraždiť. Jednoducho jeden obrovský kolotoč sympatií a antipatii. Ale teda veľmi sa mi páčilo, ako nám čitateľom autorka umožnila nahliadnuť do jeho mysle a objasniť, ako a prečo sa z neho stal taký človek, akým sa stal.
Čakala som od tejto knižky mnoho a taktiež som mnoho dostala, čiže sklamaná vôbec nie som. I keď neodpustím si jemnú poznámku na záver, ktorou Vás, dúfam, na túto knižku nalákam ešte viac - ten koniec som naozaj nečakala!
Odporúčam všetkým, ktorých bavila pôvodná trilógia, pretože toto si jednoducho musíte pre ucelenie celého obrázku prečítať!
Mimochodom, tá obálka je naozaj nádherná i keď som bola veľmi smutná, pretože sa mi celá tá fólia, čo bola na vrchu, zošúchala. Ako keď sa had z kože vyzlieka. Ale tým, že je kniha o Snowovi (čo je taký had), beriem to tak, že to bol zámer.
