• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Nová kniha

Chrám Matky boží v Paříži (komiks) - Georges Bess

Fenomenální francouzský výtvarník Georges Bess završil svou volnou trilogii rozmáchlých komiksových adaptací klasických literárních děl. Po Draculovi a Frankens... detail knihy

Nové komentáře u knih Georges Bess

Frankenstein (komiks)

„Z trojice Dracula, Chrám u Matky Boží v Paříži a Frankenstein (aj keď pochopiteľne viem, že Bessovi toho u nás vyšlo viac) sa mi najmenej páčil Chrám Matky Boží v Paříži, najviac neskutočný Dracula a Frankenstein sa nachádza uprostred. Shelleyovej kniha patrila v puberte medzi moje obľúbené. Možno azda vari najobľúbenejšie. Jej komiksové spracovanie vonkoncom nie je zlé. Len to proste vizuálne nie je až taký unikát, ako transylvánsky gróf. Zmenám oproti predlohe som pravdupovediac nerozumel. V niektorých filmových spracovaniach (a že ich je, hoc podľa mňa sa na Branagha ani po desaťročiach nič a nikto nechytá) mal Dr. Frankenstein sluhu, ktorého by ste v knihe hľadali márne. Bess ho tam dal. Avšak inkriminovaná postava príbeh nijakým spôsobom neobohacuje (naopak, skôr ho sťahuje k béčku). Miestami som nerozumel, prečo sa všetci "bytosti" boja; keď je oblečená, vyzerá väčšinou ako normálny škaredý chlap s jazvou na čele (inokedy je naopak nakreslený naozaj dosť „neprirodzene“, táto nekonzistentnosť mi vadila). Na druhej strane, nakreslené to síce nie je až na vysokej úrovni Draculu, ale i tak je komiks po výtvarnej stránke krásny (s výnimkou pár odfláknutých výnimiek). Francúz Georges Bess si najviac vychutnáva nekonečné mrazivé ľadové polia (a cirkus), z ktorých akoby sa úplne vytratil život, čo je pre príbeh o zrode umelého života príznačné. Po scenáristickej stránke je to poctivé, neskratkovité remeslo. Na rozdiel od komiksových adaptácií slávnych románov a životopisov, ktoré u nás vydal Garamond (Ostrov pokladů), Grada (Don Quijote), alebo Lingea (Alžbeta I., Perzeus a gorgóna Medúza). Znamenité vydanie vo veľkom formáte v tvrdej väzbe s lacetkou tomu hanbu nerobia, skôr naopak. No ako sme u tohto vydavateľa zvyknutí, i tu bez bonusov. Je to smutný príbeh ako v knihe, tak v komikse. Na konci v podstate ako Viktor, tak ani jeho výtvor nie sú bez viny, ale istým spôsobom stále chápeme, o čo im išlo a čo chceli svojimi činmi dosiahnuť. Napokon však žiaľ prekročili hranice a nebolo cesty späť.“... celý text
— Ivan Kučera

---

Frankenstein (komiks)

„Klasika v komiksovém kabátě. Všeobecně známý příběh je nakreslen a podán velmi temnou formou, ovšem s precizním podáním všech lidských (a nelidských) vlastností, strachů a radostí.“... celý text
— nula87

---

Chrám Matky boží v Paříži (komiks)

„Impozantní dílo. Černobílá poklona chrámu Matky Boží a Hugovu romantickému příběhu s "ananké" v erbu, barvitým vylíčením zahnojené Paříže 14. století a jejích obyvatel napříč společností, od tuláků vedených Špindírou, přes komedianty, studenty, vojáky po povrchní šlechtičny. S důrazem na grotesknost popisovaného. Věnováno lúzrům s dobrým srdcem i těm, kteří za vášeň vymění duši. Děj věrný původnímu románu a nic podstatného nechybí. Zážitek.“... celý text
— petrarka72

---

---

Chrám Matky boží v Paříži (komiks)

„Neuveriteľný Francúz Georges Bess mi odpálil dekel až kamsi na Mesiac strhujúcou komiksovou adaptáciou Stokerovho kultového Draculu, ktorého vizuál bol jedným slovom úchvatný. Pravdupovediac nepredpokladal som, že sa raz objaví niečo, čím Bess dokáže prekročiť svoj vlastný tieň. A vtom na trh vtrhla novinka v podobe komiksovej adaptácie iného literárneho historického veľdiela, tentoraz žánrovo (a inak) diametrálne odlišného Chrámu Matky Božej v Paríži. A spadla mi čeľusť, pretože mi docvaklo, že mi Bess prešiel cez rozum! Napriek mojim pochybám sa chlapíkovi podarilo nájsť látku, ktorou by Draculu teoreticky mohol prekonať!! Lebo ak je niečo pre mňa úchvatnejšie, dych vyrážajúcejšie a fascinujúcejšie, než rozvaliny prastarého hradu v rumunských horách a staré anglické sídla odeté do mystickej nočnej hmly, ktoré obchádza desivý vampír, tak sú to Doyleove „blata“ zo Psa Baskervillského... alebo práve Hugov slávny román. Ten si doslova koledoval o bravúrnu komiksovú verziu, žiaľ Bessovi sa napriek obrovským očakávaniam (či skôr práve kvôli nim) nepodarilo prekonať samého seba, čo je ostatne vždy nevďačná úloha. Nemilo ma zarazilo, aký priemerný komiks je. Nechápte ma zle, za istých okolností odviedol Bess samozrejme viac než len solídnu prácu a zrejme sa mu podarilo svojim krásnym výtvarným štýlom definitívne zaradiť medzi najlepších žijúcich ilustrátorov sveta. No proste to nebolo ono, čakal som od neho viac. Žeby ma Draculom príliš rozmaznal? Mal nielen neskutočný vzhľad, ale samozrejme ako hororového fanúšika ma oslovil aj samotný žáner resp. postavy, dej, príbeh, zápletka, zvraty. Hugov príbeh lásky ma zas až tak nezasiahol, hoc viaceré nápady sú skvelé (dojemný záver o rozpadnutí na prach, matka). Miestami som ale neveriacky krútil hlavou nad tým, ako si to postavy nezmyselne samé komplikujú (Esmeralda si na konci doslova koleduje o to, aby ju chytili) a proste ma príbeh nebavil, všetky tie úklady šli mimo mňa a zamrzí, že Esmeralde a Quasimodovi chýba charizma, akoby až osobnosť a stali sa z nich len nudné figúrky posúvané po šachovnici tak, ako sa práve hodí autorovi. Vizuálne je to vysoká škola umelecká, jasné, no oproti Draculovi sa Bessovi podarilo na môj vkus stvoriť oveľa menší počet omamne omračujúcich scén, než na koľké som sa tešil. Pochopiteľne, v kombinácii s nie lacným vydaním (hrubý papier, pevná väzba, rozmery A4, lacetka) je to neprehliadnuteľný, nádherný komiks. Ale Dracula bol Dracula.“... celý text
— Ivan Kučera

---

Dracula (komiks)

„K ději asi není co dodat. Ale ta černobílá kresba je prostě nádhera a k tomu příběhu neskutečně sedne.“
— John6900